16. novembra bola vládou schválená Koncepcia prípravy obyvateľstva na obranu štátu. Čo sa v koncepcii nachádza a z akého dôvodu vznikla?
V podcaste, ktorý vznikol s podporou Ministerstva obrany SR ako súčasť projektu Inštitútu strategických politík – STRATPOL a Sekcie verejnej diplomacie NATO sa téme venuje pracovníčka Ministerstva obrany SR Dominika Černáková.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Čo vlastne je Koncepcia prípravy obyvateľstva na obranu štátu?
- Prečo bolo jej vypracovanie nevyhnutné?
- Akú úlohu by malo v obrane štátu zohrávať obyvateľstvo?
- Akú rolu prisudzuje koncepcia dezinformáciám?
- Ako môžu dezinformácie či propaganda ovplyvňovať vlastenectvo?
- Ako chápe koncepcia výchovno-vzdelávací proces a kde vníma nedostatky?
Dnes sa budem rozprávať so zástupkyňou ministerstva obrany SR Dominikou Černákovou o koncepcii prípravy obyvateľstva na obranu štátu. Môžete skúsiť vysvetliť, čo vlastne je Koncepcia prípravy obyvateľstva na obranu štátu? Čo si pod tým naši poslucháči môžu predstaviť?
Koncepcia je vôbec prvým dokumentom, ktorý sa bude snažiť o systematické zvyšovanie pripravenosti obyvateľstva. Je to akýsi návod na to, ako začať riešiť nedostatky doterajšieho vývoja v tejto oblasti. Stanovuje si ciele zamerané jednak na úlohy štátu, ale aj na úlohy obyvateľstva ako celku, a tiež mládež.
Pod prípravou na obranu v zmysle koncepcie musíme rozumieť najmä zvyšovanie informovanosti o rôznych aspektoch obrany, a na druhej strane opatrenia vo výchovno-vzdelávacom procese.
Z akého dôvodu koncepcia vznikla? Inými slovami, prečo je potrebná práve teraz?
Koncepcia je reakciou na súčasne prebiehajúce dynamické zmeny v bezpečnostnom prostredí, a najmä nárast významu nevojenských hrozieb. Tie nám napríklad aj prostredníctvom aktuálnej pandémie ukázali, že súčasný stav si naozaj naliehavo vyžaduje dostatočnú informovanosť a porozumenie zo strany obyvateľstva.
„Obyvateľstvo je často presvedčené o pocite úplného bezpečia bez potreby zapojenia sa. Výsledkom potom je, obyvateľstvo si neuvedomuje svoju úlohu v oblasti obrany a šíria sa rôzne dezinformácie.“
Koncepcia je potrebná aj z dôvodu, že pod vplyvom, povedzme, relatívne stabilnej bezpečnostnej situácie alebo profesionalizáciou ozbrojených síl a ďalších faktorov je obyvateľstvo často presvedčené o nejakom pocite úplného bezpečia bez potreby zapojenia sa. Výsledkom potom je, že obyvateľstvo si neuvedomuje svoju úlohu v oblasti obrany a šíria sa rôzne dezinformácie. V školách sa vytrácajú prvky brannej výchovy a brannej prípravy.
Zmyslom koncepcie je týmito všetkými opatreniami zvyšovať odolnosť spoločnosti. Inými slovami, čím je obyvateľstvo informovanejšie, tým je aj odolnejšie a základom informovanosti je okrem rodiny najmä škola. Preto sa koncepcia zameriava vo veľkej miere na výchovno-vzdelávací proces v školách, pretože tú informovanosť je nutné budovať od útleho veku. Okrem týchto dôvodov spomeniem aj to, že príprava obyvateľstva vyplýva niektorým štátnym inštitúciám aj ako povinnosť zo Zákona o obrane Slovenskej republiky.
Môžeme pre verejnosť len v stručnosti opísať, akú úlohu by malo zohrávať obyvateľstvo v obrane štátu?
Obyvateľstvo predstavuje veľmi dôležitý zdroj, o ktorý sa Slovenská republika musí v oblasti obrany významnou mierou opierať.
Spolupráca štátu, jeho inštitúcií spolu s obyvateľmi predstavuje významný kapitál alebo potenciál pre zvyšovanie účinnosti a efektívnosti ochrany záujmov obyvateľov Slovenskej republiky pred tými súčasnými bezpečnostnými hrozbami.
Úlohou obyvateľstva je teda byť najmä objektívne informovaný a v prípade potreby byť pripravený spolupracovať.
Aké inovácie koncepcia prináša? Vieme skúsiť vysvetliť, aký by mal byť želaný stav v porovnaní s tým, kde sa nachádzame dnes?
Inováciou je najmä to, že sa vôbec prvýkrát na základe zadefinovaných bezpečnostných hrozieb a hodnôt Slovenskej republiky v bezpečnostnej stratégii vymedzí obsah tých informácií, a taktiež aj obsah vzdelávania na školách.
Tým cieľovým alebo želaným stavom je rozšírená spolupráca štátnych aktérov na podporu prípravy obyvateľstva, potom zvýšená informovanosť obyvateľstva, zvýšenie počtu aktérov z neštátneho sektora, ktorí sú zapojení do prípravy obyvateľstva. A samozrejme, ako som spomínala, ten upravený, aktualizovaný obsah vzdelávania v školách.
Keďže sa v našom podcaste venujeme najmä dezinformáciám, akú rolu v príprave a úlohách koncepcie zohrávajú?
Koncepcia reaguje na bezpečnostné hrozby, ako som hovorila, ktoré sú zadefinované v Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. Jednou z nich sú ako globálna hrozba aj dezinformácie.
Tie často pôsobia na tvorbu hodnôt v spoločnosti, ovplyvňujú verejnú mienku proti týmto hodnotám. Opatrenia z koncepcie sa zamerajú na systematické zapracovanie tejto problematiky do prípravy obyvateľstva, najmä v rámci škôl alebo v rámci posilňovania tvorby týchto hodnôt, ktoré Slovenská republika vyznáva.
Medzi cieľmi je aj rozvoje vlastenectva. Môžu, napríklad, tento cieľ skomplikovať dezinformácie a propaganda?
Jednoznačne. Už dnes sme svedkami toho, ako sa pojem vlastenectva zneužíva. Je nesprávne a niekedy až nelogicky spájaný s protihodnotovými ideami a je využívaný ako heslo rôznych antisystémových myšlienok.
Koncepcia si kladie za cieľ tento nesprávny naratív a dezinformáciu o vlastenectve nejakým spôsobom posunúť k tomu správnemu chápaniu dnešného, povedzme, moderného vlastenectva. To dnes znamená najmä vyznávať hodnoty Slovenskej republiky, a tými sú demokracia, mier, ľudské práva a ukotvenie SR v EÚ a v NATO.
Dovoľte mi pristaviť sa pri konkrétnych častiach koncepcie. Mohli by sme si povedať viac o informovaní a vzdelávaní obyvateľstva v rámci cieľov koncepcie a teda aj o nedostatkoch, ktoré momentálne v tejto oblasti existujú?
Čo sa týka informovania obyvateľstva, tak v tomto smere sme identifikovali hlavne problém v roztrieštenosti a nejednoznačnosti informácií. Tu je dôležitý najmä spoločný prístup štátnych aktérov a zadefinovanie rámcov informácií.
Musíme zamerať pozornosť na prezentovanie jasných informácií v strategickej komunikácii štátu, vhodné využívanie moderných technológií, internetu, ale aj zvyšovanie počtu prezentácií ozbrojených síl, ministerstva obrany na verejných podujatiach. Týmito opatreniami sa zároveň zvýši aj záujem verejnosti o oblasť obrany.
„Obrana štátu v rámci vyučovania na základných, stredných školách je tým pádom nekonzistentná, chýba jasné definovanie zdrojov, branná výchova a branná príprava sú na ústupe alebo sa nerealizujú vôbec.“
V oblasti vzdelávania je problémom, že výchovno-vzdelávací proces nie je vzhľadom na súčasné potreby adekvátne aktualizovaný. Ďalší problém je, že je zamieňaný za vzdelávanie v oblasti civilnej ochrany. Obrana štátu v rámci vyučovania na základných, stredných školách je tým pádom nekonzistentná, chýba jasné definovanie zdrojov, branná výchova a branná príprava sú na ústupe alebo sa nerealizujú vôbec.
Najviac cieľov koncepcie je zameraných práve na vyriešenie týchto nedostatkov. Obsah učiva sa bude jasne vymedzovať, aktualizovať, školy budú podporené napríklad zaškolením učiteľov. Budú mať k dispozícii metodickú príručku s objektívnymi zdrojmi informácií, ktoré budú potrebovať k vyučovaniu.
Aký je teda ďalší postup v rámci schvaľovania a implementácie koncepcie? Čo sa bude diať? Ako bude vyzerať samotná implementácia a veľmi zjednodušene povedané, kedy by mali obyvatelia byť pripravení obraňovať štát?
Tak koncepcia bola 16. novembra tohto roku schválená vládou Slovenskej republiky. Momentálne napĺňame plán jej realizácie, vytvárame sieť všetkých aktérov, postupne začíname plniť jednotlivé úlohy, ktoré by mali viesť k dosahovaniu stanovených cieľov.
„Komplexné vyhodnotenie koncepcie je naplánované na rok 2030, kedy by sme mohli vidieť prvé hmatateľné výsledky a zmeny.“
Komplexné vyhodnotenie koncepcie je naplánované na rok 2030, kedy by sme mohli vidieť prvé hmatateľné výsledky a zmeny. Vyhodnocovanie jednotlivých úloh bude realizované každý rok, aby sme sa uistili, že nejakým spôsobom napredujeme.
Musím podotknúť, že ciele, ktoré sú v koncepcii zadefinované, nemajú základ v nejakých predošlých opatreniach alebo nástrojoch, preto bolo veľmi náročné ich nejakým spôsobom zadefinovať. Bude náročné ich aj implementovať a až po relatívne dlhšom čase – ako som povedala, v roku 2030 – ich budeme môcť odmerať a povedať, kam sme sa pohli a či sa pripravenosť obyvateľstva zvýšila.
Toto bola Dominika Černáková, zástupkyňa ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Podcast nájdete TU.
Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify, Google Podcast a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
