Veční osloboditelia, ignorácia vojnových zločinov a neželané mimovládky (Infosecurity.sk: Bi-weekly report o nastupujúcich dezinformačných trendoch 19. apríl 2025)

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  • Dezinformačná scéna vrátane členov vládnej koalície naďalej ignoruje vojnové zločiny Ruska. Pre odsúdenie útoku na ukrajinské mesto Sumy premiérovi chýbali informácie. Na Slavíne za účasti ruského veľvyslanca rečnil o historickom význame osloboditeľov z Červenej armády. Kým premiér obvinil Západ z prepisovania histórie, Blaha Západ rovno obvinil zo šírenia fašizmu.
  • Okrem glorifikácie Sovietskeho zväzu a nástupníckeho (teroristického) Ruska sa niektorí dezinformátori opäť pustili aj do Európskej únie (EÚ). Ústredný naratív sa držal tvrdenia, že za nepriaznivú ekonomickú situáciu nemôže ani ruská agresia, ani americké clá, ale európske zelené politiky či to, že sa EÚ vraj postupne mení na vojenskú organizáciu.
  • Domáce politické prostredie lemovali najmä dve témy. Vládna koalícia a spriaznení dezinformační aktéri sa snažili obhájiť návrh zákona, ktorý pre mimovládne organizácie vytvára nepriateľné podmienky a predstavuje aj riziko zneužitia na pomstu voči nepohodlným aktivistom. Podľa vlády však nemá ísť o diskrimináciu, ale o boj za transparentnosť a Slovensko bez zahraničných vplyvov (len tých západných, ruské môžu ostať).
  • Druhou témou bola celkom očakávane epidémia slintačky a krívačky, ktorá ohrozuje tak slovenský dobytok, ako aj mysle časti slovenskej populácie. Blaha opäť spomínal biologické laboratóriá na Ukrajine, Kotleba hovoril o vyvražďovaní koňov kvôli Agende 2030 a Heredoš zas blúznil o juhoamerickom hovädzom. 

Osloboditelia a vrahovia z Kremľa

Pred 80 rokmi bola Bratislava oslobodená spod nacistického diktátu sovietskou armádou. 4. apríla 2025 si toto výročie na Slavíne pripomenul aj SMER-SSD na čele s predsedom a premiérom Robertom Ficom. Po oslave prišla na rad komunikácia na sociálnych sieťach. Z historického odkazu Sovietskeho zväzu sa musí predsa vyťažiť maximum. Vládna koalícia a dezinformačná scéna naďalej „statočne“ ignoruje brutálny útok Rusov na ukrajinské mesto Sumy, no na glorifikáciu kremeľského režimu počas posledných týždňov nezabúdali. 

Robert Fico síce nemá na odsúdenie ruských útokov dostatok informácií, ale vo svojom prejave na Slavíne sa zaskvel predovšetkým nekonečnou vďakou osloboditeľom z Červenej armády. V improvizovanom prejave nezabudol na obvinenia Západu z historického revizionizmu – na odkaz druhej svetovej vojny a Sovietskeho zväzu má moderný svet zabúdať, má sa ich snažiť prepísať. Takéto vnímanie sa Ficovi zobrať samozrejme nedá. Faktom naozaj ostáva, že Červená armáda oslobodila aj Slovensko. Faktom tiež ostáva to, že dnešné Rusko, ktoré nadväzuje aj na sovietsky imperializmus a propagandu, dnes bombarduje Ukrajinu, na ktorú agresívne a za prítomnosti falošných naratívov zaútočilo. A je to práve aj Fico, ktorý z času na čas historický odkaz Sovietskeho zväzu zneužije pre legitimizáciu ruskej agresie.

Okrem toho sa Fico nevyhol kritike veľvyslancov členských štátov EÚ. Tí sa osláv odmietli zúčastniť kvôli prítomnosti ruského veľvyslanca Igora Bratčikova. Premiér ich obvinil z trucovania a úmyselného zabúdania: „Kto zabúda úmyselne, kto ignoruje to, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny, to je presne to isté, ako keby opätovne stláčal spúšť.“ Fico pokračoval výzvou k tomu, aby sme si nenechali zobrať našu historickú pamäť. Dôvod, prečo takto bije na poplach? Vraj odmieta pozerať dokumenty, ktoré ukazujú „ako tí Nemci trpeli pred tou Moskvou, aká tam bola strašná zima“. Nevieme, kde premiér sleduje tieto dokumenty, ale stačí zrušiť predplatné. Späť k téme a k vysvetleniu toho, prečo sa veľvyslanci nechceli zúčastniť osláv. Ako píše aj Róbert Ondrejcsák, bývalý slovenský veľvyslanec vo Veľkej Británii, účasť veľvyslancov na oficiálnej akcii je vyjadrením súhlasu: „Svojou účasťou nechceli legitimizovať konanie štátu, Ruska, agresora, ktorý zaútočil na svojho suseda.“

Glorifikácia Ruska celkom očakávane prišla aj v príspevku Ľuboša Blaha. Podobne ako jeho stranícky šéf, aj on ďakoval Rusku za oslobodenie Slovenska počas druhej svetovej vojny. Blaha je síce politológ a o politickej histórii by mal čo to vedieť, ale svoj vnútorný chtíč po demagógii v sebe zaprieť nevie. Podľa europoslanca za SMER-SSD si „žiaden iný národ v boji s fašizmom nevytrpel toľko, čo ruský národ“. Pokračuje tým, že neúčasť veľvyslancov západných štátov je úražkou voči Slovensku. Tvrdí, že je „choré, ak si dnes Západ, ktorý v mene fašizmu spustošil Rusko, nevie uctiť obetu našich osloboditeľov zo sovietskej armády“. Áno, Blaha skutočne z fašizmu obviňuje celý kolektívny Západ. Táto „logika“ Blahu je prinajmenšom podivuhodná, ale dobre rámcuje realitu, v ktorej sa prevažná časť dezinformačnej scény nachádza – zo Západu zákonite prichádza iba fašizmus a Sovietsky zväz proti fašizmu (asi samostatne) zvíťazil. Postavme sa na stranu nástupníckeho Ruska, ktoré dnes z čisto imperialistických dôvodov útočí na susedný štát a spochybňuje existenciu ukrajinského národa.

Svoju logiku ukázal aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Ten vo svojom príspevku vsadil na rétoriku o mieri. Mrzí ho, že aj v roku 2025 „musíme naďalej presviedčať a apelovať, že mier nie je samozrejmosťou a že k nemu nevedie cesta zbraní, ničenia ani zabíjania“. V zápätí si pripomína a ďakuje hrdinom a hrdinkám, ktoré oslobodili Slovensko. Asi bez zbraní, ničenia a zabíjania, vlastne bez porážky agresora. Bohužiaľ, ale v Blanárovom svete toto tvrdenie vôbec nezaváňa iróniou.

Okrem vládnej koalície bola z účasti ruského veľvyslanca nadšená aj facebooková stránka ruskej ambasády na Slovensku, ktorá svojimi príspevkami len spečatila inštrumentalizáciu tohto výročia pre potreby legitimizácie ruského správania v medzinárodnom prostredí. V príhovore ruský veľvyslanec I. Bratčikov spomenul aj to, že „mladá generácia zostáva verná prikázaniam víťazov a nedovolí, aby sa dejiny vrátili späť“. Pravdepodobne tým myslel aj mladých ruských vojakov, ktorí sú na front posielaní, aby zomierali v boji proti ruskou propagandou vytvorenému obrazu fašizmu na Ukrajine.

Oslava poslúžila aj k propagácii niektorých anti-systémových aktérov. Od proruského motorkárskeho gangu BRAT za BRATA cez Vlastenecký blok v ruskej televízii až po extrémistu a antisemitu Daniela Bombica, na Slavíne sa stretla smotánka tých, ktorí kontinuálne broja proti demokracii a Západu.

Vinník zdevastovanej ekonomiky? Európska únia!

Ďalší týždeň, ďalšie útoky na EÚ. Okrem europoslancov krajne-pravicovej Republiky Milana Uhríka a Milana Mazureka sa tentokrát pridal aj Robert Fico. Ten EÚ vyzval k tomu, aby „sme dali pár hodín nášho času úprimnému rozhovoru, či sa v EÚ správame demokraticky“. Fico v príspevku zároveň opäť (tak ako minulý týždeň) vyjadril podporu srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, ktorý sa „nepodriaďuje západnému diktátu“.

Slovenský premiér je síce niekedy nevyspytateľný, no jeho dvojtvárnosť je stávkou na istotu – kým od EÚ žiada pomoc pri riešení epidémie slintačky a krívačky, na Facebooku vypisuje o tom, že „orgány EÚ… ignorujú, že vláde, ktorá bola legitímne zvolená v Gruzínsku, Západ organizoval majdan, že v Rumunsku a Francúzsku boli za podivných okolností odstavení favoriti prezidentských volieb“. Na Slovensku zas „čudné mimovládky financované z holandských účtov každý týždeň vymýšľajú dôvody na protesty“. Fico v zajatí konšpiračných teórií a paranoje vidí sprisahanie na každom kroku. Problém je ten, že svoje pomýlené videnie reality nielenže predkladá širokému publiku, ale aj ho inštrumentalizuje vo svoj vlastný politický prospech.

Aby sme však nevyšli z cviku, vráťme sa do dobre známych vôd, v ktorých Milan Mazurek generalizuje a šírí nenávisť voči menšinám – tentokrát na tému rómskych osád. Komplexnú problematiku sociálnych dávok Mazurek v pléne Európskeho parlamentu (EP) ironicky prezentuje ako „systém pozitívnej diskriminácie“ a pokračuje tým, že „mnohým ľuďom, ktorí sa nesnažia, nepracujú a chcú si napríklad z detí robiť biznis, z ktorého môžu potom žiť, sa dáva všetko“. Asi si viete tipnúť, čím Mazurek svoj ohnivý prejavil začínal. Áno, približne tým, že nie je rasista a extrémista. Len pripomenieme, že Mazurek bol v roku 2019 uznaný vinným za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.

Tento „ne-rasista“ sa okrem minoritných tém (niekedy nad rámec svojich kapacít) rád zameriava aj na otázku Green Deal. Tú v ďalšom prejave, ktorý si tiež uverejnil na Facebooku, skritizoval a zjednodušene označil za (skoro jedinú) príčinu rastúcich cien v Európe. Mazurek posmešne hovorí o tom, že „veternými elektrárňami a solárnymi panelmi porazíme Putina a Rusko“. Pridáva obvinenie o tzv. progresívnom vedení EÚ, ktoré vraj „robí všetko preto, aby zničilo priemysel a znepriatelilo si celý svet.“ A svoj príspevok zaklincuje tvrdením, že „všetky jej politiky [EÚ] viedli doteraz len k chaosu, vojne a prepadu životnej úrovne“.

Povedzme si to na rovinu – Milan Mazurek operuje s rétorikou o cenách, ktoré sa priamo dotýkajú ľudí, zámerne. Vie na nej politicky získať. Z toho istého dôvodu by spomínanú porážku Putina a ani Ruska nikdy nechcel. Vinníka zlej situácie, ako vždy, hľadá na nesprávnom mieste. Brojí proti EÚ, v ktorej štruktúrach sa tvári, že háji záujmy občanov. Neprináša však žiadne riešenia a ignoranciou ruskej agresie či nových ciel je jeho práca v EP možno aj celkom spochybniteľná.

Podobne k zeleným politikám pristupuje aj slovenský minister životného prostredia. Podľa Tomáša Tarabu, zvoleného za SNS, by najlepšou reakciou na americké clá bolo zrušenie Green Deal, ktorý vraj „zdevastoval európsku ekonomiku a konkurencieschopnosť priemyslu viac ako akékoľvek clá“. Na prvý pohľad môže byť paradoxné, že týmto štýlom a bez akýchkoľvek dát sa vyjadruje práve minister životného prostredia. Kto však Tarabu pozná, vie, že vzťah k prírode má asi taký ako k faktom – ani jednému neholduje.

Pri téme úlohy EÚ vo vojne ešte na chvíľu zostaneme aj vďaka Kataríne Roth Neveďalovej. Europoslankyňa za SMER-SSD po vzore niektorých svojich straníckych kolegov zo Slavína upozornila na to, že EÚ zbrojí presne 80 rokov po ukončení druhej svetovej vojny. Neveďalová tu pristupuje k chabej manipulácii – načasovanie zbrojenia EÚ sa historického odkazu druhej svetovej vojny proste nijako netýka. Zo strany Neveďalovej ide len o hru na emócie. Holým faktom zostáva, že EÚ reaguje „len“ na ruskú agresiu a zmeny v americkej politike.

Gumený zákon proti mimovládkam

Vláda 1. apríla 2025 schválila pozmeňujúci návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorým pre mimovládky vytvára neprimeranú administratívnu záťaž a kvôli svojej flexibilite či nejasnému zneniu predstavuje aj riziko zneužitia na pomstu nepohodlným organizáciám.

Napríklad, navrhuje ustanoviť, že mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostávajú prostriedky od orgánov verejnej správy (štátne aj samosprávne orgány), budú povinnými osobami a budú sprístupňovať informácie o nakladaní s týmito verejnými zdrojmi. Ako uvádza Platforma pre demokraciu, táto úprava je problematická preto, lebo ide o ohromnú administratívnu záťaž tak pre samotné mimovládky, ako aj pre orgány, ktoré im poskytujú verejné zdroje.

Návrh tiež zavádza nejasný a neurčitý pojem lobing, ktorým sa na účely návrhu zákona rozumie priame alebo nepriame ovplyvňovanie politického rozhodovania. Monitorovanie lobingu je jeden zo základných cieľov návrhu. Aj napriek tomu, že chýba jeho definícia, mimovládnym organizáciám hrozia pokuty a potenciálne aj zrušenie. Via Iuris, mimovládna organizácia zameraná na ochranu právneho štátu, aj preto označila tento návrh zákona za protiústavný a vysoko inšpirovaný ruskou legislatívou, ktorá tiež brojí proti aktívnym občanom. Za problematický označila návrh zákona aj Amnesty International.

Kým sa občianska spoločnosť snaží na ohrozenie demokracie poukazovať aj prostredníctvom protestov, vládna koalícia a dezinformačná scéna sa tento krok snaží obhájiť. Nejde o náhodu, je tu predpoklad, že zákon môže byť použitý práve proti tej časti neziskoviek, ktoré upozorňujú na korupciu, zahraničné vplyvy a dezinformácie.

Preto sme sa na tému zákona o mimovládnych organizáciách pozreli aj prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „mimovládne organizácie, „mimovládky alebo „neziskovky. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).

Príspevok s najväčším počtom interakcií už tradične patrí Robertovi Ficovi. Premiér sa začiatkom mesiaca snažil delegitimizovať kritiku a protesty, ktoré na zákon o mimovládnych organizáciách reagovali. Fico odmieta, že by malo ísť o zákon „o zahraničných agentoch, ako napr. v USA, či Izraeli“. Nie je asi náhodou, že spomína práve tieto dva štáty a pojmu ruský zákon sa vyhýba. Snaží sa tým stierať zásadné rozdiely medzi týmito prístupmi k regulácii mimovládneho sektora. Faktom však ostáva, že sa prikláňa k opatreniam, ktoré poznáme z Ruska alebo Maďarska – tie zdobí predovšetkým nejasnosť a flexibilnosť pre prípadnú potrebu demotivovať či až odstrániť strážcov verejnej moci. Fico sa tiež snažil odviesť pozornosť na svojho „obľúbeného“ nepriateľa. Vrátil sa s naratívom, ktorými z nekalého čerpania verejných zdrojov obvinil rodinu lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, ktorý vraj spoločne s opozíciou „znova zneužíva protesty“. Fico spoločne s dezinformačnou scénou tak postupovali už minulý rok, kedy sa snažili odvrátiť pozornosť od čistiek v slovenskej kultúre a od prepustenia bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Slovenský premiér týmto príspevkom na 1. apríla bohužiaľ nežartoval.

V druhom príspevku, ktorý bol publikovaný Erikom Kaliňákom, opäť zaznievajú ódy na zákon o mimovládnom sektore. Mladý europoslanec zo strany SMER-SSD argumentuje tým, že zákon „nikomu nič nezakazuje“ a občianska spoločnosť len ukazuje „hysterický strach z transparentnosti“. To má byť vraj dôkazom toho, že „kráčame správnym smerom“. Ak si to rozmeníme na drobné, Erik Kaliňák, ktorý je aj šéfom tímu poradcov premiéra, svojmu publiku posúva celkom zjednodušenú realitu. To, že zákon diskriminuje a je mierený na vybranú časť sektora, nemá vadiť, lebo nič nezakazuje. Je pravdepodobné, že v tejto zjednodušenej a pokrivenej realite žije aj sám Kaliňák – veď sám vlastne priznáva, že strach časti spoločnosti je pre neho dobrým signálom. Vo svojom videu pokračuje fabuláciami, ktorými chce svojim sledovateľom ozrejmiť, ako fungujú „mimovládni aktivisti a tzv. bezpečnostná komunita“. Tá vraj mala v období 2020 až 2023 ovládnuť slovenské inštitúcie a viesť občiansku kampaň, „aby voľby nevyhral SMER na čele s Robertom Ficom, pretože sa rozhodli, že pre Slovensko predstavujeme bezpečnostnú hrozbu“. Kaliňák pokračuje konšpiračným rámcovaním overenými naratívmi o zlých amerických agentúrach, ktoré na svete rozsievajú demokraciu proti vôli „dobrých“ autokratov. Nejde o nič nové, tieto naratívy dlhodobo patria do výbavy dezinformačnej scény, ktorá spoločne s vládnou koalíciou vidí (alebo chce vidieť) za občianskym aktivizmom cudzie vplyvy.

Tretí príspevok zasa publikoval Robert Fico. Video zaznamenáva jeho vystúpenie v NR SR, počas ktorého zopakoval svoje obľúbené naratívy slúžiace pre obranu návrhu zákona o mimovládkach. Podľa premiéra, zákon nemá byť nijakým spôsobom ruský a na protesty ženie ľudí opozícia kvôli tomu, aby ochránila vlastné záujmy. Fico sa tak opäť snažil odvrátiť pozornosť od kroku, ktorý vedie k možnému ohrozeniu demokracie. Opäť svojmu publiku predostrel vykonštruovaný obraz Michala Šimečku a jeho „rodinného klanu“, ktorý mal vraj v minulosti nezákonne poberať štátne granty. Dôkazy samozrejme Fico neponúkol ani teraz. Odvolával sa jedine na to, že zákon chce kontrolovať financovanie mimovládok a že jeho návrh vychádza zo štandardov EÚ. Ide o základné posolstvo, ktorého sa držia aj premiérovi prisluhovači. Je síce pravdou, že Európska komisia požaduje od Slovenska komplexnú úpravu lobingu, avšak ako dodáva Via Iuris, tento návrh s ničím takým neprichádza – nedefinuje lobing, práve naopak, nejasnosť pojmu využíva na diskrimináciu časti spoločnosti. Na záver a pre usmiatie, premiér do svojej reči pridal aj vyjadrenie, že „táto vláda nie je spojená so žiadnym korupčným škandálom“. Toľko k faktickej kvalite toho, čo vo Ficovom vystúpení v NR SR zaznelo.

Ďalší príspevok v poradí patrí Milanovi Uhríkovi. Europoslanec z krajne-pravicovej Republiky zahviezdil svojim krátkym vyjadrením k slovenským protestom proti tzv. ruskému zákonu. Plne ukázal svoju rozpoltenosť – podobne ako vláda odmietal, že by malo ísť o ruský zákon. Dokonca použil aj skvelý dôkaz – „samotný premiér Fico hovorí“. Uhrík delegitimizuje obavy občianskej spoločnosti – protestujúcich ľudí častuje ako progresívcov a žiadne ohrozenie slovenskej demokracie sa vraj nekoná. Tieto slová z úst krajne-pravicového politika, ktorý mal v minulosti problém odsúdiť holokaust (lebo nie je historik), pôsobia upokojujúco. Mimo irónie, video Uhríka pôsobí tak, že ho natočil len kvôli tomu, aby sa vyjadril. Nemá žiadny obsah. Ani video, ani europoslanec. Pre znázornenie postačí jeho odkaz občianskej spoločnosti: „Vy sa nebojíte o demokraciu. Vy sa bojíte len o seba a o svoje teplé fleky v parlamente a v europarlamente.“ To naozaj? Všetci protestujúci sa boja o svoje fleky v parlamentoch?

Posledný príspevok v poradí bol publikovaný ďalšou europoslankyňou. Judita Laššáková (SMER-SSD) vo videu vyzýva svoje publikum, aby sa zapojilo do verejných konzultácií s Európskou komisiou a išlo pripomienkovať pripravovanú stratégiu EÚ pre občiansku spoločnosť. Na tom by nebolo nič zlé, ak by svoj výstup nezačínala pochvalou na adresu Erika Kaliňáka, ktorý vraj svojím videom (áno, tým z riadkov vyššie) odhalil pravý charakter mimovládnych organizácií. Po ukončení programu USAid má podľa Laššákovej začať financovať tzv. podvratnú činnosť mimovládnych organizácií práve EÚ: „Ešte si aj zaplatíme vlastný nejaký prevrat.“ V priebehu videa europoslankyňa pokračuje v snahách o zosmiešnenie aktivít EÚ, ktoré sú namierené proti vonkajšiemu škodlivému zasahovaniu zo strany nepriateľských aktérov (napr. Ruska). Úplne odmieta realitu, v ktorej k erózii demokracie môže prispievať aj hybridné pôsobenie Moskvy. Snaží sa otočiť optiku a zahrať na konšpiračné struny svojho publika: „Ak si myslíte, že sa na Slovensku manipuluje zo zahraničia, tak to vyplňte… keď napíšeme zahraničie, tu nie je špecifikované, že z ktorej strany, či z východu, či zo západu.“ Odkaz je jasný – posilňovanie odolnosti, občianskej spoločnosti a demokracie na Slovensku si Laššáková neželá a nemalo by si ho želať ani jej publikum. Ide to proti záujmom Slovenska, ktoré neohrozuje východ, ale zápas asi áno.

Slintačka naša každodenná

Dezinformáciami a konšpiračnými teóriami o epidémii slintačky a krívačky (SLAK) bol slovenský informačný priestor zaplavený už pred dvoma týždňami. Na situácii sa nič nezmenilo, skôr naopak. Dezinformátori stavili na osvedčený modus operandi – témy, ktoré ešte nie sú mŕtve a dá sa nimi operovať so strachom, je treba využiť do poslednej kvapky.

V konšpirovaní o pôvode SLAK pokračovali najmä tzv. usual suspects dezinformačnej scény. Europoslanec Ľuboš Blaha (SMER-SSD) sa na svojom telegramovom účte posťažoval, že naposledy, keď konšpiroval o Covid-19, mu bol zmazaný účet na Facebooku. Ako sa sám chváli, nebojí sa pokračovať v kladení toho, čo nazýva „logickými otázkami“. Tvrdí, že aj ďalej sa bude pýtať „na biolabáky z Ukrajiny, aj na slintačku, ktorá sa objavila zrovna v Maďarsku a na Slovensku, aj na všetky tie vaše mediálne klamstvá“. Problém je ten, že Blaha sa častokrát nepýta, ale rovno káže. A to nezmysly a výmysly, ktoré svojmu publiku servíruje na dennej báze tak, aby ho presvedčil o existencii tajomných plánov či inštrumentalizácii chorôb pre geopolitické účely.

Podobne sa na vlne medicínskych hoaxov vezie aj Miroslav Heredoš. Bývalý šéfkuchár a neúspešný politik pokračoval v odhaľovaní šokujúcich právd prostredníctvom natáčania videí. V jednom z nich sa opäť vrátil k tomu, že SLAK má byť vojenskou operáciou EÚ, ktorá chce donútiť Slovensko a Maďarsko k poslušnosti. Prípadne, sa snaží členské štáty dohnať k akceptovaniu dohody s MERCOSUR.

Dohoda, ktorú EÚ a MERCOSUR podpísali 6. decembra 2024, podľa dezinformačnej scény vraj nemá byť náhodou. Pre jej podporu a posilnenie obchodu s hovädzím mäsom mala vzniknúť aj epidémia SLAK. Naratívy o umelom pôvode nákazy sa samozrejme šíria ako na bežiacom páse. Dopomohla aj hviezdna stálica Soňa Peková, konšpirátorka a česká molekulárna biologička, ktorá sa svojimi teóriami preslávila už počas pandémie Covid-19. Vo videu, ktoré zdieľala stránka 40plus, Peková porovnáva SLAK s chorobou šialených kráv a hovorí o úlohe tzv. politbyra pri riadení epidémií.

Nechýbal ani Marián Kotleba, ktorý okrem voľnočasových krajne-pravicových aktivít tiež rád zabŕda do epidemiológie. Vo svojom videu sa odkazoval na tajomný zdroj, podľa ktorého bude musieť vláda SR na nariadenie EÚ eliminovať nielen dobytok, ale aj kone. Má ísť o „pokyny v rámci Agendy 2030,“ proti ktorým chce Kotleba bojovať. Vraj „stačilo hry na Covid 2025“, ktorý má Slovensko zbaviť potravinovej sebestačnosti. Ako s tým súvisia kone, Kotleba už nevysvetlil.

Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako odborný asistent. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk