Rusko v rámci svojich hybridných operácií vykonáva rôzne druhy aktivít na území cudzích štátov. Jednou z kľúčových je aj získavanie utajovaných informácií, teda špionáž. Využíva pritom najmä spravodajských dôstojníkov, ktorí tieto činnosti zabezpečujú pod diplomatických krytím.
Západné krajiny podnikli protiopatrenia
Kapacita ruských špionážnych operácií bola do značnej miery oslabená po 24. februári 2022, keď Rusko zahájilo inváziu na celé územie Ukrajiny. Západné štáty v reakcii na nevyprovokovanú agresiu vyhostili viac ako 400 ruských diplomatov.
Litva, ako jeden z najzraniteľnejších štátov vo vzťahu k hybridným hrozbám, nebola výnimkou a vyhostila päť diplomatov vrátane samotného ruského veľvyslanca Alexeja Isakova. Pobaltská krajina tiež pristúpila k zatvoreniu ruského konzulátu v prístavnom meste Klaipéde, ktorý zamestnával 14 osôb.
Ruské veľvyslanectvo vo Vilniuse bolo navyše známe ako „výcvikové stredisko“ ruských spravodajských dôstojníkov. O dôvodoch, prečo tomu tak bolo, sa môže len špekulovať, no predpokladá sa, že faktorom môže byť pomerne malá ruská diaspóra žijúca v krajine. Zatiaľ, čo v Lotyšsku a Estónsku žije pomerne veľké množstvo Rusov, tak v Litve tvoria len 5 % celkovej populácie.
Tým pádom sa agenti nemôžu spoliehať na pomoc od prirodzene náklonejších Rusov a taktiež je pre nich náročnejšie hľadať kontakty medzi cudzincami. Na dosiahnutie lepších výsledkov preto potrebujú „výcvikové strediská“.
Odhalenie totožnosti ruských špiónov v Litve
Aj napriek tomu, že litovský Štátny bezpečnostný úrad (VSD) nezverejňuje mená ruských špiónov vyhostených z krajiny, investigatívnemu tímu litovskej verejnoprávnej televízie (LRT) sa pravdepodobne podarilo odhaliť ich mená. Ide o päť diplomatov, ktorí boli vyhostení v reakcii na masaker v Buči, kde ruskí okupanti hromadne vraždili ukrajinských civilistov.
Niektorí z nich predtým pôsobili na devízovom a finančnom oddelení ruského ministerstva zahraničných vecí. Oddelenie je známe tým, že v ňom väčšinou pôsobia práve agenti ruských tajných služieb.
Jedným z nich je Dmitrij Dolomanov, ktorý bol navyše v Rusku registrovaný v meste Mytišči. Práve tam sa nachádza špeciálna rádiová základňa vojenskej rozviedky GRU. Dolomanov nastúpil na ruské ministerstvo zahraničných vecí v roku 2000, keď bol ešte stále registrovaný v tom istom meste.
Ako vyzerá ruská spravodajská činnosť v praxi?
Investigatívnemu tímu LRT sa taktiež podarilo zmapovať praktiky využívané spravodajskými dôstojníkmi. Tí sa snažia nadviazať osobné kontakty s osobami pracujúcimi v parlamente, na ministerstvách, v samosprávach, v mimovládnych organizáciách, v médiách, v energetickom sektore alebo v akademickej sfére. Zaujímajú sa pritom aj o ich rodiny alebo záľuby. Na základe toho potom vytvoria psychologický profil, v ktorom vyhodnocujú slabé stránky jednotlivých osôb.
Príkladom je pokus o nadviazanie spolupráce s Romasom Švedasom, diplomatom, ktorý učil na Inštitúte medzinárodných vzťahov a politických vied Vilniuskej univerzity. Toho sa opakovane pokúsil naverbovať bývalý zamestnanec ruskej ambasády v Litve Dmitrij Remorenko. Ten ho niekoľkokrát vyhľadal dokonca aj na pôde univerzity.
Po tom, čo sú vytvorené vhodné podmienky na nadviazanie kontaktu, je cieľom ruských spravodajských dôstojníkov naverbovať osobu za účelom spolupráce. Tieto osoby majú jednak prístup k citlivým informáciám alebo môžu mať vplyv na verejnú mienku. Motiváciou môžu byť peniaze či ideológia alebo sa môžu podvoliť kvôli vydieraniu.
Aj Slovensko má s ruskými špionmi skúsenosti
Ruské špionážne siete sú prepletené cez celú Európu a Slovensko nie je výnimkou. Nedávnym príkladom je odhalenie spolupráce dvoch slovenských občanov s ruskými tajnými službami.
V prvom prípade išlo o plukovníka Pavla Bučku, ktorý pôsobil ako prorektor a vedúci Katedry bezpečnosti a obrany Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši. Ten mal spolupracovať s GRU už od roku 2013.
Ďalším je prispievateľ dezinformačného webu Hlavné správy Bohuš Garbár. Ten bol zachytený na videu, ako prijíma peniaze od vojenského pridelenca ruskej ambasády Sergeja Solomasova.
„Povedal som v Moskve, že si taký dobrý chlapec, že máš veľa kamarátov – taká slovenská mafia, a Moskva rozhodla, že budeš taký lovec,“ tvrdil ruský pridelenec Garbárovi, pričom mu dal 500 eurový úplatok pre neho a ďalších 500 eur pre bližšie nešpecifikovaného kamaráta.
Bohuš Garbár sa už medzičasom priznal a od Špecializovaného trestného súdu dostal trojročný podmienečný trest s odkladom na tri roky, peňažný trest 15-tisíc eur a trest prepadnutia majetku v hodnote tisíc eur.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
