Rusko vyhostilo nemeckých diplomatov. Reagovalo na kroky Nemecka kvôli obavám zo špionáže

Berlín sa obáva o národnú bezpečnosť. Tá môže byť ohrozená činnosťou ruských spravodajských služieb. Už v minulosti museli nemecké úrady čeliť kybernetickým útokom a špionážnej činnosti zo strany Ruska.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová nedávno uviedla, že Moskva vyhostila viac ako 20 nemeckých diplomatov. Malo ísť o reakciu na oznámenie Berlína, že niektorí ruskí diplomati opustili Nemecko z bezpečnostných dôvodov.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí bolo v komentovaní témy pomerne strohé, avšak priznalo, že cieľom tohto kroku bolo zredukovať prítomnosť ruských spravodajských služieb v krajine.

Podľa bezpečnostných analytikov išlo o znak úsilia, ktoré Nemecko podniká po rokoch ruských spravodajských operácií na nemeckej pôde. Nemecké spravodajské služby už dlhšie hlásia, že záujem ruských spravodajských služieb o Nemecko sa zvyšuje tým viac, čím dlhšie trvá vojna na Ukrajine.

Nemecko sa obáva narastajúceho počtu hackerských útokov

Nie je to po prvýkrát, čo Berlín pristúpil k takémuto kroku. Minulý rok, krátko po začatí invázie na Ukrajinu, vypovedal štyri desiatky ruských diplomatov, ktorí boli podozriví zo špionážnej činnosti.

Nemecko sa obáva nielen potenciálnej špionáže, ale aj sabotáže a kybernetických útokov. Počty hackerských útokov, o ktorých sa predpokladá, že za nimi boli práve ruské spravodajské zložky, v poslednej dobe vzrástli.

Napríklad v roku 2015 bol terčom jedného z najväčších útokov nemecký parlament. Hackeri napadli interný počítačový systém, ukradli dáta a kancelárie poslancov skončili v „offline“ režime. Je pravdepodobné, že za týmto útokom bola ruská vojenská spravodajská služba.

„Obavy o kybernetickú bezpečnosť ešte zhoršila vojna na Ukrajine,“ povedala Nancy Faeserová, nemecká ministerka vnútra. Po tom, ako vypukla vojna na Ukrajine, bola spozorovaná zvýšená aktivita hackerskej skupiny Ghostwriter, ktorá je údajne pod kontrolou ruských spravodajských služieb. Útoky sa týkali množstva odvetví, od letísk až po radnice.

Ďalšia ruská skupina Killnet nedávno oznámila, že plánuje „venovať väčšiu pozornosť rozvracaniu života v Nemecku“. Európske štáty však o skupine nepočujú po prvýkrát – keď Bulharsko vyjadrilo svoju podporu Ukrajine, Killnet zaútočil na vládne počítače v Sofii.

Ohrození sú aj členovia parlamentu

Problémom je aj vzdialenosť ruskej ambasády od parlamentných budov. Tie sa totiž nachádzajú priamo oproti ambasáde. Kvôli obavám z možnej špionáže boli preto členovia parlamentu upozornení, aby dbali na svoju bezpečnosť.

Napríklad im bolo odporučené, aby neobracali monitory počítačov smerom k oknám alebo aby prestali používať bezdrôtové zariadenia, ktoré je jednoduchšie napadnúť. V neposlednom rade by mali poslanci pri stretnutiach zastierať žalúzie, aby nebolo možné vidieť dovnútra.

Frank Schwabe, člen Sociálnodemokratickej strany Nemecka, sa vyjadril: „Nie sme dostatočne pripravení. Vskutku by som rád videl cielenú bezpečnostnú stratégiu, ktorá by členom parlamentu umožňovala naozaj sa obrniť voči takýmto útokom.“

Rusko si hľadá spojencov, ktorí majú blízko ku kľúčovým informáciám

Aj bezpečnostní experti tvrdia, že dané opatrenia nie sú dostatočné. Analytik Stefan Meister navrhol, aby zákonodarci s citlivými informáciami mohli sídliť ďalej od ruskej ambasády. Tento nápad sa však nestretol s pochopením.

Nico Lange z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie argumentuje tým, že už takmer neexistuje informácia, ktorá by citlivá nebola. Odvoláva sa napríklad na tému migrácie. Práve tá bola podľa neho kľúčovou témou, ktorú Rusko využívalo na nábor frustrovaných krajne pravicových sympatizantov z radov nemeckej bezpečnosti a civilnej obrany. 

Lange pravdepodobne nebude ďaleko od pravdy, keďže len minulý rok bol istý nemecký spravodajský dôstojník odhalený ako špión donášajúci správy o vojne na Ukrajine pre Moskvu. V roku 2021 bol tiež z dôvodu špionáže zatknutý ochrankár britskej ambasády.

V neposlednom rade je tu riziko vnútorného nepriateľa. Reč je o krajne pravicovo orientovanej strane Alternatíva pre Nemecko. O členoch tejto strany je verejne známe, že boli hosťami na večierkoch ruskej ambasády.

Niektorí poslanci vyjadrili znepokojenie nad tým, že títo politici sú súčasťou najdôležitejších parlamentných výborov, a to od výboru pre zahraničné veci až po výbor pre obranu. Znepokojuje ich, že poslanci za Alternatívu pre Nemecko majú prístup ku všetkému, čo sa v parlamente deje a zároveň majú nadštandardné vzťahy s Moskvou.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/