Vitajte pri čítaní 214. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.
Pod hlavičkou klimatickej expertízy: Sekta AllatRa si zaplatila PR články v slovenských médiách
AllatRa je ukrajinskou ezoterickou sektou, ktorá sa okrem duchovného obsahu venuje aj aktuálnym spoločenským témam. Konšpirátori.sk zaradili webovú platformu AllatRa na zoznam stránok so sporným obsahom, a to napríklad kvôli šíreniu dezinformácií o COVID-19, ale aj propagácii proruských naratívov, konšpiračných teórií o svetovom sprisahaní či klimatických dezinformácií. Pozadie a zámery tejto sekty nie sú známe a tvorcovia textov na jej webe zostávajú v anonymite. Viac v článku.
Ukrajina je v informačnej vojne s Ruskom už roky. Stratégia Kyjeva by mohla slúžiť ako príklad pre ďalšie štáty
Ukrajina dnes patrí medzi veteránov informačnej vojny. Dennodennej konfrontácii s ruskou propagandou a dezinformáciami sú Ukrajinci vystavení už od vypuknutia vojny na Donbase v roku 2014. Za ten čas sa Ukrajine podarilo vytvoriť pomerne dobre organizovanú a efektívnu sieť overovateľov faktov a zvýšiť mediálnu gramotnosť ukrajinskej populácie. Viac v článku.
Účty z Azerbajdžanu šírili v Novej Kaledónii protifrancúzske dezinformácie
V Novej Kaledónii, zámorskom teritóriu Francúzska v Tichom oceáne, sa v polovici mája 2024 spustili intenzívne nepokoje hraničiace so vzburou. Zatiaľ čo sa francúzske ozbrojené zložky usilovali násilnosti potlačiť, množstvo účtov na sociálnych sieťach sa snažilo podnecovať protifrancúzsky sentiment po celom svete. Viac v článku.
Kampaň eurovolieb vrcholila zneužívaním atentátu na Fica. Pokračovali aj útoky na Brusel a médiá
Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku skončili úspechom aj tých kandidátov, ktorí sa neštítia šírenia dezinformačného obsahu. V dňoch pred voľbami sa aktivizovali najmä kandidáti za krajne pravicové hnutie Republika. Držali sa osvedčených taktík a strašiakov – démonizovali Brusel a varovali pred progresívnym ohrozením tradičných hodnôt. Nechýbali ani útoky na adresu migrantov.
- Politici na kandidátnej listine strany SMER-SSD sa už tradične sústredili aj na strašenie vojnou. Po atentáte na Roberta Fica sa pragmaticky prezentovali ako obete nenávistného lynču médií a opozície. Ľuboš Blaha presviedčal o tom, že spolu s jeho kolegami sú cieľmi prenasledovania a snáh o likvidáciu práve kvôli inému názoru na vojnu na Ukrajine.
- Naďalej sa šírili príspevky obviňujúce opozíciu či stranu Progresívne Slovensko z podielu na atentáte na Fica. Samotný útočník mal byť podľa dezinformátorov sfanatizovaný prívrženec opozičných síl. Naratív bol vyslovený aj samotným premiérom, ktorý v populárnom videu hovoril o atentáte ako o výsledku politickej nenávisti neúspešnej a frustrovanej opozície.
- Rezonujúcou témou bolo aj ukončenie spolupráce televízie Markíza s moderátorom relácie Na telo Michalom Kovačičom. Situácia poslúžila dezinformačným aktérom na personálne útoky voči Kovačičovi. Ten bol označovaný za politického aktivistu opozície, údajne šikanujúceho ľavicových politikov a šíriaceho liberálnu propagandu. Reálne dôvody konfliktu v Markíze boli zamlčiavané alebo bagatelizované. Viac v reporte.
Dezinformácie nemôžeme eliminovať. Vieme však znížiť mieru, v akej škodia spoločnosti
Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú vždy racionálni. Navyše sme dnes presýtení informáciami, a preto, keď chceme k recipientovi dostať dôležitú informáciu, musíme postupovať strategicky. Strategická komunikácia sprehľadňuje informačnú džungľu, v ktorej sa nachádzame.
Prečo dnes ľudia do veľkej miery uprednostňujú názory pred faktami? Ako tento faktor podnecujú sociálne siete? Ovplyvňuje nízka racionalita aj rozhodovanie vo voľbách? Prečo prenikajú dezinformácie a klamlivé posolstvá do volebných kampaní? Ako sa historicky vyvíjali dezinformácie a propaganda?
Akú úlohu má dnes strategická komunikácia štátu a čo si pod ňou môžeme predstaviť? Ktoré nástroje môžu pomáhať znižovať dopady dezinformácií na spoločnosť? Čo znamená tzv. 360-stupňový prístup k riešeniu problému dezinformácií a čo všetko zahŕňa? Nakoľko môže šírenie dezinformácií ovplyvniť rýchly rozvoj AI?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Západočeskej univerzity v Plzni a spoluautorom knihy Prečo veríme dezinformáciám Zdenkom Rodom.
Krátko z domova a zo sveta
- McDonald’s ukončil testovanie AI vo svojich prevádzkach. Spoločnosti propagujú AI ako budúcnosť tohto odvetvia, no výsledkom technológie sú aj virálne videá s nesprávnymi objednávkami.
- Britská verejnosť oceňuje britské univerzity viac ako právny systém alebo BBC. Vychádza to z prieskumu o postojoch k vyššiemu vzdelávaniu, ktorý uskutočnila King’s College London.
- Využívanie fosílnych palív dosiahlo minulý rok celosvetový rekord aj napriek rastu čistej energie. Rozvojové krajiny sú totiž čoraz viac závislé od uhlia, plynu a ropy, keďže celkový dopyt po energii rastie.
- Globálna komerčná lodná doprava by mohla nasadením umelej inteligencie pre námornú navigáciu znížiť svoje emisie uhlíka o 47 miliónov ton ročne. Vyplýva to zo štúdie Orca AI.
- Bitka spoločnosti Tesla o obnovenie platového balíka Elona Muska vo výške 45 miliárd dolárov sa podľa právnych expertov ani zďaleka neskončila. A to aj napriek tomu, že akcionári dohodu o odmeňovaní generálneho riaditeľa podporili.
Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!
