Tento mýtus o Ukrajine pracuje s presvedčením, že ľudia na juhovýchode krajiny odmietajú prozápadný kurz Ukrajiny a preferujú intenzívnejšiu spoluprácu s Ruskom. Putin tak akoby reagoval na želanie týchto ľudí a prinášal im „ruský svet“. Výsledkom tohto naratívu je legitimizácia ruskej agresívnej politiky na Ukrajine.
Mýtus o takto rozdelenej krajine vychádza z ukrajinských reálií charakteristických pre desaťročia pred Euromajdanom, keď sa z výsledkov prezidentských a parlamentných volieb naozaj zdalo, že Ukrajina je rozdelená na prozápadnú (centrálna, západná Ukrajina) a proruskú časť (juhovýchodná Ukrajina).
Z výsledkov prezidentských volieb z rokov 2005 (Janukovyč – Juščenko) a 2010 (Janukovyč – Tymošenková) môžeme badať, že na juhovýchode krajiny v oblastiach od Odesy po Charkov vyhrával proruský kandidát (Janukovyč) a v západnej a centrálnej časti od Užhorodu po Sumy zase prozápadný kandidát (Juščenko, Tymošenková).
Toto rozdelenie nám však mizne z volebných máp od roku 2014 po revolúcii dôstojnosti, ruskej ilegálnej anexii Krymu a začiatku vojny na Donbase.
V máji 2014 v prezidentských voľbách už v prvom kole jednoznačne vyhral prozápadný kandidát Petro Porošenko, hoci jeho podpora bola výraznejšia v západných a centrálnych regiónoch Ukrajiny.
V prezidentských voľbách v roku 2019 sa do druhého kola dostali dvaja prozápadní kandidáti Porošenko a Volodymyr Zelenskyj. Proruský kandidát Jurij Bojko zo strany Opozičná platforma – Za život (OP-ZŽ) získal 11,67 % hlasov a skončil až štvrtý.
Podobný trend je viditeľný aj v parlamentných voľbách. V období rokov 2005 – 2014 zvádzal Janukovyč so svojou Stranou regiónov súboje s prozápadne naladenými stranami Tymošenkovej a Juščenka a parlamentné volebné mapy sa podobali mapám z prezidentských volieb.
V októbri 2014 parlamentné voľby vyhrali prozápadné sily na čele so stranami Blok Petra Porošenka a Národný blok. Do parlamentu sa dostala len jedna proruská strana – Opozičný blok (neformálny nasledovník Strany regiónov, v roku 2018 pretransformovaný na OP-ZŽ) so ziskom 9,43 % hlasov a 29 mandátov v 450-člennom parlamente.
Podobný scenár sa zopakoval aj v parlamentných voľbách v roku 2019, keď jedinou proruskou stranou, ktorá prekročila prah 5 % na vstup do parlamentu bola OP-ZŽ s 13,05 % a 43 mandátmi. Tieto voľby vyhrala strana Sluha ľudu (strana prezidenta Zelenského).
Obe posledné voľby tak ukazujú jasný príklon Ukrajincov k myšlienke intenzívnejšej spolupráce so Západom. Táto myšlienka podľa volebných výsledkov silnie aj na juhovýchode Ukrajiny, hoci stále sa tam nachádza istá časť ľudí, ktorá preferuje skôr spoluprácu s Ruskom. Časy, keď proruské strany na Ukrajine získavali vo voľbách nad 30 % a mali svojho kandidáta v druhom kole prezidentských volieb, sú preč.
Tento trend je nepochybne do istej miery spôsobený aj ruskou agresívnou politikou voči Ukrajine. Od začiatku vojny Ukrajinci nevítajú ruské vojská ako osloboditeľov, naopak, bojujú proti nim s obdivuhodným odporom.
Aj keď sa hovorí, že najlepším sociologickým prieskumom sú voľby, a tie na Ukrajine ukazujú jednoznačný odklon od Ruska a príklon k Západu, čo vojna ešte posilní, je vhodné pozrieť sa aj na sociologické prieskumy o náladách obyvateľov Ukrajiny. Aj tie, podobne ako voľby, ukazujú, že obraz rozdelenej Ukrajiny na proeurópsky západ a proruský východ krajiny už neplatí.
V prieskume verejnej mienky agentúry Rating zo 16. – 17. februára (týždeň pred inváziou) podporovalo vstup do EÚ 68 % Ukrajincov a do NATO 62 % respondentov. Po začiatku ruskej invázie sa tieto čísla ešte viac naklonili k integrácii do západných štruktúr.
V prieskume z 18. – 19. júna sa za vstup do NATO vyslovilo 76 % opýtaných a do EÚ až 87 % respondentov. Pozitívny vzťah k integrácii do týchto štruktúr prevláda aj na juhovýchode Ukrajiny.
Vo východných oblastiach (Charkovská, Donecká, Luhanská) Ukrajiny podporuje vstup do EÚ 75 % a v južných (Odeská, Mykolajivská, Chersonská, Dnipropetrovská a Záporožská) 81 % obyvateľov. Vstup do NATO podporuje 55 % obyvateľov východných a 73 % južných oblastí.
Pripomeňme si, že v roku 2012 bola podpora členstva Ukrajiny v NATO na úrovni 14 % a proti vstupu bolo až 62 % opýtaných. Ešte v apríli 2014, keď začínala vojna na Donbase, bolo za vstup Ukrajiny do NATO len 37 % a proti 42 % populácie.
Putin pomohol spojiť obyvateľov Ukrajiny aj v pohľade na svoju osobu. Zatiaľ čo v marci 2012 ho vnímalo pozitívne 53 % obyvateľov Ukrajiny a 32 % negatívne, tak v júni 2022 ho vnímalo negatívne 98 % opýtaných a pozitívne mizivé 1 % Ukrajincov.
Podobný trend sa objavil aj v prípade bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Toho ešte v októbri 2019 vnímalo pozitívne 67 % obyvateľov Ukrajiny a negatívne 15 %, v júni 2022 ho však negatívne vnímalo 95 % populácie a pozitívne iba 2 %.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
