„Denacifikácia“ a „demilitarizácia“ patria k hlavným proklamovaným cieľom Ruska od začiatku vojenskej agresie na Ukrajine vo februári 2022. Putin argumentuje tým, že na Ukrajine od roku 2014 (od revolúcie dôstojnosti) vládnu fašisti, ktorí utláčajú ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny.
Ako je už u Putina zvykom, ani v tomto prípade nie sú fakty na jeho strane. Presvedčiť sa o tom môžeme, keď si pozrieme, kto na Ukrajine za posledných osem rokov vládol a aké bolo zloženie parlamentu (Verchovnej rady), resp. aké zastúpenie mali predstavitelia krajnej pravice vo vláde a parlamente.
Zastúpenie v ukrajinskej vláde mala krajná pravica len v dočasnej vláde od februára do novembra 2014. Krajne pravicová strana Sloboda obsadila miesta vicepremiéra (Oleksander Syč), ministra poľnohospodárstva (Igor Švajka) a ministra životného prostredia a prírodných zdrojov (Andrij Mochnyk).
V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 26. októbra 2014, sa do ukrajinského parlamentu žiadna krajne pravicová strana nedostala. Najviac mandátov vo voľbách získala strana vtedajšieho prezidenta Blok Petra Porošenka, ktorý v máji 2014 vyhral prezidentské voľby.
Strana Sloboda získala v októbrových parlamentných voľbách 4,71 % hlasov a strana Pravý sektor získala len 1,8 % hlasov. Do parlamentu sa tieto strany nedostali, keďže kvórum na zvolenie bolo 5 %. Predseda Pravého sektoru Dmytro Jaroš sa však do parlamentu nakoniec dostal, podobne ako 6 predstaviteľov strany Sloboda (celkovo má ukrajinský parlament 450 mandátov).
Na Ukrajine je totiž na celoštátnych kandidátskych listinách strán volená polovica parlamentu, druhú polovicu občania volia v jednomandátových obvodoch, na ktoré je rozdelená celá krajina. Jaroš tak bol zvolený vo svojom obvode. Rovnakým spôsobom nadobudol mandát aj ďalší predstaviteľ krajnej pravice Andrij Bileckyj, spoluzakladateľ a bývalý veliteľ bataliónu Azov, v ktorom však od októbra 2014 nepôsobí.
Jaroš v roku 2014 kandidoval aj na prezidenta, vo voľbách však získal iba 0,71 % hlasov. Podobný neúspech zaznamenal aj Oleg Tjahnybok (predseda strany Sloboda), ktorý získal 1,16 %.
V roku 2014 tak krajná pravica v oboch najdôležitejších voľbách na Ukrajine pohorela, čo len dokazuje, že z Euromajdanu nevzišla krajne pravicová elita, ktorá by mala na Ukrajine vládnuť dodnes.
Ešte horšie dopadla krajná pravica vo voľbách v roku 2019. V parlamentných voľbách stavila krajná pravica na taktiku zjednotenia. Na kandidátku strany Sloboda sa tak dostali aj predstavitelia menších krajne pravicových strán, menovite Národný zbor (Bileckyj), Vládna iniciatíva Jaroša a Pravý sektor.
Ani to však nepomohlo, spojená kandidátka Slobody získala len 2,15 % hlasov a do parlamentu sa strana Sloboda nedostala. Získala však 1 mandát v jednomandátových obvodoch, čo bolo o 5 menej ako v roku 2014. Bileckyj a Jaroš svoje mandáty neobhájili.
Krajnej pravici sa nedarilo ani v prezidentských voľbách v roku 2019, v ktorých najúspešnejší krajne pravicový kandidát Ruslan Košulynskyj (Sloboda) získal len 1,62 % hlasov a nedostal sa ani do druhého kola.
Môže sa to javiť paradoxne, ale v ukrajinských parlamentných voľbách bodovala krajná pravica najviac počas prezidentovania prokremeľského Viktora Janukovyča. V roku 2012 získala strana Sloboda 10,44 % hlasov a celkovo 37 mandátov v parlamente.
Kremeľská propaganda označuje za fašistu prakticky každého, kto nesúhlasí s politikou Kremľa. Vo výsledku tak vyprázdňuje pojem fašista a fašizmus, z ktorého sa v jej podaní stáva nič nehovoriaca nálepka. Rusi pritom vychádzajú zo zjednodušenej logiky: „keďže my na Ukrajine bojujeme proti fašizmu, tak každý, kto je proti nám, je fašista“.
V skutočnosti sa v tej „fašistami“ riadenej Ukrajine za posledné roky konajú pravidelne demokratické voľby, po ktorých prechádza moc na víťazov, zatiaľ čo v „demokratickom“ Rusku je niečo také nepredstaviteľné.
Do začiatku plnohodnotnej ruskej invázie dokonca na Ukrajine slobodne pôsobili strany, ktoré sa otvorene hlásili k prehĺbeniu spolupráce s Ruskom, ktoré od roku 2014 vedie proti Ukrajine vojnu. Politická opozícia (ktorá nie je v zahraničí, vo väzení alebo mŕtva) v Rusku? Opäť niečo nepredstaviteľné.
Rusko teda označuje Ukrajinu, štát, v ktorom má krajná pravica v parlamentne takmer nulové zastúpenie, za krajinu ovládanú fašistami. Čo sme potom my na Slovensku, keď máme v parlamente dve fašistické strany?
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
