Česko sa stalo obeťou ruského štátneho terorizmu. V reakcii na útok na vrbětický muničný sklad sa rozhodlo vyhostiť 18 ruských diplomatov, čo pôsobilo ako rozbuška azda najvážnejšieho sporu medzi Moskvou a Prahou v moderných dejinách oboch krajín. Celý spor vyústil do vyhostenia 70 zamestnancov ruského veľvyslanectva z Českej republiky. Kauza výbuchu vo Vrběticiach je ale, bohužiaľ, iba špičkou ľadovca vplyvových operácií, ktoré vedie Rusko v rámci hybridnej vojny nielen proti Českej republike, ale aj NATO ako celku.
Česká republika sa stala terčom ruského štátneho terorizmu. Jedná sa o útok ešte závažnejší než incident zo Salisbury z roku 2018, o čom svedčia aj dve desivé prvenstvá, ktoré si získal.
Ide o najrozsiahlejší útok na Českú republiku v jej modernej histórií, a zároveň o najnásilnejšie porušenie suverenity členského štátu EÚ a NATO od konca studenej vojny.
Podľa českej Bezpečnostnej a informačnej služby (BIS) stoja za výbuchom 58 ton munície vo vrbětickom muničnom sklade z roku 2014 agenti ruskej vojenskej rozviedky, známej ako GRU. Výbuch spôsobil smrť dvoch českých občanov, ohrozil bezpečnosť ďalších stoviek obyvateľov neďalekých dedín a spôsobil škodu v desiatkach miliónov eur.
České médiá už informovali, že zbrane a munícia uskladnené vo Vrběticiach mohli byť určené na vývoz na Ukrajinu, pre miestne jednotky bojujúce proti proruským povstalcom, alebo pre sýrskych povstalcov vzdorujúcim vládnym silám podporovaným Ruskom.
Verejnosť sa o šokujúcich podrobnostiach incidentu dozvedela v sobotu 17. apríla od premiéra Andreja Babiša a a vicepremiéra Jana Hamáčka. Prezident Miloš Zeman naopak na vrbětickú kauzu nezareagoval ihneď.
Vyjadril sa až o týždeň neskôr a vo svojom oficiálnom prejave spochybnil dôveryhodnosť dôkazov o zapojení GRU do výbuchu, ktoré predložili české tajné služby. Zeman je svojou podporou proruskej pozície už dobre známy z minulosti. Podporoval napríklad nákup ruských vakcín Sputnik V a zasadzoval sa o prizvanie ruského Rosatomu do tendru na dostavbu českej jadrovej elektrárne Dukovany.
Českí partneri a spojenci, vrátane zvyšných krajín V4, USA, Veľkej Británie a pobaltských štátov, odsúdili ruské kroky a vyjadrili Českej republike svoju podporu. Slovensko, Rumunsko a pobaltské krajiny dokonca vyhostili niekoľkých ruských diplomatov ako prejav solidarity s Prahou. To isté zvažujú aj Poľsko a Bulharsko.
Za Českom stoja podľa vyjadrení vysokého predstaviteľa Josepha Borella a generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga aj EÚ a NATO. Od pondelka minulého týždňa prebiehajú na oboch medzinárodných platformách intenzívne diskusie o spoločnej reakcii.
Vyhrotenie sporu
V reakcii na útok na vrbětický muničný sklad vyhostila Praha najskôr 18 zamestnancov ruského veľvyslanectva, ktorí boli identifikovaní ako špióni pracujúci buď pre GRU alebo pre Službu zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR).
Najmenej polovica z vyhostených Rusov zastávala vysoké pozície. Bol medzi nimi napríklad prvý tajomník a bývalý hovorca veľvyslanectva Alexej Kolmakov, ktorý sa zviditeľnil počas aféry okolo sochy Koneva (keď sa mestská rada rozhodla odstrániť starú sochu sovietskeho maršala, ktorý v roku 1945 „oslobodil“ Prahu). Ďalším z vyhostených bol prvý tajomník a zástupca vedúceho misie Alexander Antonov, známy tiež ako „muž s ricínom“ z kauzy Ricín (obe ruské operácie budú vysvetlené podrobnejšie v nasledujúcich častiach článku).
Počet vyhostených Rusov sa môže javiť vysoký, a skutočne sa aj jedná o najotvorenejší prejav odporu proti ruskej šikane od roku 1989. Toto číslo však treba vnímať v rámci širšieho kontextu celej situácie.
Počet vyhostených diplomatov síce nebol nízky, ale stále menší ako v prípade Salisbury, kedy po pokuse o otrávenie bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripala vyhostil Londýn 23 ruských diplomatov.
Ďalším faktorom je celkový počet zamestnancov pražskej pobočky ruského veľvyslanectva. Pre veľvyslanectvo pracuje dokopy 129 ľudí a u takmer polovice z nich sa predpokladá, že sú tiež zamestnancami ruských spravodajských služieb.
Vyhostení Rusi už Českú republiku opustili a na veľvyslanectve ostalo 28 diplomatov a 71 radových zamestnancov (10 ďalších ľudí pôsobí na konzulátoch v Brne a Karlových Varoch).
Kremeľ sa ale rozhodol situáciu eskalovať a v protireakcii na české kroky vyhostil 20 zamestnancov českého veľvyslanectva v Moskve (vrátane 16 diplomatov). Tamojšie veľvyslanectvo má spolu 58 zamestnancov, z toho 26 diplomatov a 32 ďalších pracovníkov. Keďže na veľvyslanectve ostalo iba desať diplomatov, nie je schopné efektívne plniť svoju funkciu.
Česko teda dalo v minulú stredu večer Rusku ultimátum, v ktorom požadovalo, aby Kremeľ umožnil návrat českých diplomatov do Moskvy. Ak túto požiadavku nesplní, Česká republika sľúbila pristúpiť k ďalšiemu znižovaniu počtu zamestnancov ruského veľvyslanectva v Prahe, tak aby sa české zastúpenie v Moskve zhodovalo s tým ruským v Prahe (to by znamenalo vyhostenie ďalších takmer 70 Rusov z Čiech).
Kremeľ sa rozhodol podmienky ultimáta nesplniť a Česká republika tak bola nútená pristúpiť k avizovanému vyhosteniu ďalších zamestnancov veľvyslanectva. Moskve dala na stiahnutie svojich ľudí z Čiech čas do konca mája.
Aj keď sa bezpochyby jedná o radikálne riešenie, k podobnému sa už v minulosti uchýlila aj Veľká Británia, ktorá v roku 1971 vyhostila 105 sovietskych agentov, čím sa jej podarilo efektívne zabrániť výzvedným operáciám na svojom území na ďalších dvadsať rokov.
Iba jeden z aspektov hybridnej vojny
Aj keď sa v prípade útoku na vrbětický sklad jedná o najnásilnejšie a najzávažnejšie porušenie českej suverenity v moderných dejinách krajiny, nejde o jediný prípad. Naopak, Česko je pravidelne terčom ruských hybridných operácií. Vrbětická kauza teda len potvrdzuje fakt, že Rusko je skutočne v otvorenom hybridnom konflikte s NATO a jeho spojencami.
Len minulý rok bola Praha svedkom dvoch bezprecedentných spravodajských operácií – kauza Konev a Ricín. Rozhodnutie odstrániť starú sochu sovietskeho maršala Ivana Koneva z pražského námestia spustilo reťazovú reakciu medzinárodných udalostí, od dezinformačných kampaní cez kybernetické útoky až po mobilizáciu českých prokremeľských krajne pravicových a krajne ľavicových extrémistov.
Významnú rolu vo vyostrení sporu v roku 2020 malo zohrať aj ruské veľvyslanectvo.
Kauzu sprevádzalo zastrašovanie a vyhrážky smrťou smerované českým politickým predstaviteľom, konkrétne Ondřejovi Kolářovi (starostovi Prahy 6, ktorý stál za rozhodnutím odstrániť Konevovu sochu) a starostovi Prahy Zdeňkovi Hřibovi (ktorý podporil Kolářovo rozhodnutie a je známy tiež ako jeden z popredných kritikov Kremľa v radoch vysokých českých politikov).
Aféra okolo Konevovej sochy nepriamo súvisí s ďalšou kauzou, zvanou Ricín. Tá sa týkala informácie, ktorú priniesli médiá, o tom, že do Českej republiky priletel agent ruskej rozviedky, ktorý je vybavený jedom ricín. Tento agent mal vraj za úlohu potrestať českých politikov za ich neposlušnosť voči Rusku. To vyvolalo obavy a obom starostom bola pridelená policajná ochrana.
Neskôr sa však ukázalo, že táto informácia bola len súčasťou vplyvovej operácie, ktorá mala za cieľ zastrašiť českú verejnosť. Česká republika v reakcii na celú situáciu vyhostila dvoch ruských diplomatov.
Tieto kauzy, ktoré sa obe odohrali v minulom roku, sú len špičkou ľadovca vplyvových operácií Kremľa vedených v rámci krajín V4. Vrbětice, ale aj iné kauzy, takisto dokazujú, že Rusko stále považuje krajiny východnej (a strednej) Európy za svoje satelity, od ktorých očakáva bezpodmienečnú poslušnosť a bez mihnutia oka neváha násilne zasiahnuť do ich vnútorných záležitostí.
Rusko krajiny bývalého sovietskeho bloku nikdy nevnímalo ako rovnocenných partnerov a ani ich tak vnímať nebude. V očiach Kremľa predstavujú bývalé kolónie, ktoré treba ovládať či dokonca znova dobyť. Toto zmýšľanie sa premieta aj do ruských pokusov potrestať Českú republiku a podrobiť si ju.
Adéla Klečková študuje medzinárodnú bezpečnosť na King’s College London. Pôsobí ako nezávislá analytička pre German Marshall Fund a vedie program kritického myslenia v think-tanku Společně pro Česko.
