Manipulácia a dezinformácie v prípade Kuciak: Rozhodnutie súdu pod drobnohľadom verejnosti

Špecializovaný trestný súd v Pezinku vyniesol neprávoplatný rozsudok vo veci vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a archeologičky Martiny Kušnírovej. Zatiaľ čo Alena Zsuzsová bola za organizovanie vraždy odsúdená na trest odňatia slobody vo výške 25 rokov, Mariana Kočnera súd oslobodil. Rozhodnutie vyvolalo veľa vášní, kritických reakcií a stalo sa terčom viacerých dezinformácií.

Špecializovaný súd v Pezinku oslobodil Mariana Kočnera vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dôkazy, ktoré by Kočnera z činu usvedčili, ani tentoraz neboli dostatočné a súd nepresvedčili. Rovnako bol Kočner oslobodený aj vo veci objednávky vrážd špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, prokurátora Petra Šufliarskeho a generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Samozrejme, ide o závažné rozhodnutie a samotná sudkyňa poznamenala, že rozsudok nie je rozhodnutím o nevine, ale je výsledkom dôkaznej núdze.

„Záver súdu o vine obžalovaného musí byť v rovine istoty, a nie len v rovine podozrenia,“ povedala predsedníčka senátu Ružena Sabová. Orgány činné v trestnom konaní (OČTK) senátu nepredložili dostatok dôkazov na to, aby mohol súd uznať Kočnera vinným z objednania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Sabová dodala, že „nedokázaná vina má rovnaký význam ako preukázaná nevina“.

Od vynesenia rozsudku sa vynorili viaceré naratívy spochybňujúce súdy a o údajnej manipulácii so spravodlivosťou zo strany médií. Takéto tvrdenia si osvojili najmä predstavitelia strany SMER – SSD, ktorí tragickú vraždu dvoch ľudí zneužívajú na získavanie politických bodov a dehonestáciu vlády či OČTK.

Kočner podľa súdu o ničom nevedel

Súdny proces už od začiatku sprevádzajú silné emócie a často sa stáva terčom nepravdivých informácií a manipulácií. Pred vynesením rozsudku o objednávateľovi vraždy Kuciaka verejnosť aj médiá na základe verejne dostupných informácií a svedectiev očakávali, že Kočner a Zsuzsová budú odsúdení obaja, alebo budú obaja oslobodení. Nakoniec však senát uznal vinnú iba Zsuzsovú, Kočnera oslobodil. 

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že to bola práve Zsuzsová, ktorá vraždu zorganizovala a Kočner o ničom nevedel. Motívom malo byť zachovanie stáleho príjmu od Kočnera, na ktorom bola finančne aj emočne závislá. Ten mal byť ohrozený práve kvôli Kuciakovým článkom, ktoré sa zameriavali proti Kočnerovi. 

Práve toto odôvodnenie vyvolalo otázky zo strany verejnosti aj médií. Mnohí odborníci a politickí komentátori nespochybňovali súdy, ale kritizovali nejasné a nedostatočné odôvodnenie senátu, ktorý v pomere 2:1 rozhodol v prospech Kočnera. Napriek tomu, že verejnosť či médiá môžu mať istý názor na to, kto bol objednávateľom vraždy na základe zverejnených skutočností a svedectiev, rozhodnúť môže len súd.

„Sudca je ten, ktorý to vie posúdiť a nie je dobré, keď či už verejná mienka alebo médiá zasahujú do rozhodovacej činnosti súdu,“ upozorňuje právnička a špecialistka na trestné právo Lucia Kurilovská.

Samotný špeciálny prokurátor, dozoroví prokurátori, ale aj právni zástupcovia poškodených v odôvodnení vidia logické chyby a proti rozsudku sa odvolali. O zvrátení alebo potvrdení tohto oslobodzujúceho rozsudku tak bude rozhodovať Najvyšší súd v rámci opravného konania.

Vražda novinára zneužitá na politické hry 

Podľa predsedu SMER – SSD Roberta Fica médiá rozsudok kritizujú preto, lebo si neželali spravodlivosť, ale pomstu. Vo videu, ktoré zverejnil na svojom Facebooku, kritizuje denník SME za spochybňovanie súdov a obvinenie sudcov z korupcie. Pritom je to práve strana SMER – SSD, ktorá už od Kuciakovej vraždy hovorí o údajnom politickom lynči opozície a pretláča naratív, že ani polícia, ani súdy nekonajú slobodne. Spochybňuje prebiehajúce súdne procesy, prácu policajtov a verejnosti, a hovorí, že spravodlivosť na Slovensku neexistuje.

Robert Fico, vtedy ešte z postu premiéra, o skutku dezinformoval už niekoľko dní po vražde. Spochybňoval protesty, ktoré boli zorganizované na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a opozíciu aj vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku obviňoval z pokusov o „demontáž legitímnych parlamentných volieb“.

Tvrdil, že protesty boli pripravené dopredu a financované Georgeom Sorosom zo zahraničia, lebo podľa neho „to, čo sa začalo diať po nedeli, keď sme sa dozvedeli o vražde, je scenár, ktorý nie je pripravovaný len u nás“. Organizátori protestov „Za slušné Slovensko“ však majú transparentný účet a neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by ich aktivity boli financované zo zahraničia.

Napriek tomu, podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2018, hoaxu o financovaní protestov uverila väčšina voličov SMER – SSD. Prieskum tak demonštruje, aký veľký vplyv majú vysokopostavení politici na formovanie dôvery ľudí nepodloženým informáciám.

Ficovi sa nepáčila ani rýchlosť, akou boli vyrobené odznaky #AllForJan, a bol presvedčený, že boli pripravené dopredu. Tieto tvrdenia vyvrátil samotný PR zástupca vydavateľstva Aktuality.sk, kde boli odznaky vyrobené. Nápad podľa neho vznikol 28. februára 2018, keď bolo hneď vytlačených prvých 100 odznakov. Ďalších 3 500 bolo dotlačených do pondelka 5. marca 2018.

Konšpirácie oslabujú dôveru verejnosti v demokratické procesy

Po vynesení rozsudku sa voči médiám aj bývalej vláde kriticky vyjadril aj Ľuboš Blaha na Telegrame, kde napísal, že „páchateľa vopred určili čaputovské médiá“. Robert Fico taktiež tvrdil, že médiá a „skrachovaní vládni politici“ chceli odsúdenie Kočnera využiť na predvolebnú kampaň a spustenie ďalšej vlny útokov proti SMER – SSD.

Blaha sa podobne o zneužití vraždy na zničenie strany SMER – SSD vyjadroval už niekoľkokrát. Kritizuje pritom médiá, vládu, „americké mimovládne organizácie“ a „liberálny tábor na čele so Zuzanou Čaputovou“ obviňuje z údajného organizovania „majdanu“. Spoločne s ostatnými predstaviteľmi SMER – SSD konšpirujú o ďalších možných teóriách, ktoré mohli viesť k vražde. Robia tak bez akýchkoľvek dôkazov.

Obviňujú napríklad aj špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorého na jednej z tlačových konferencií nazvali monštrom. Podľa nich sa polícia dostatočne nezaoberala prípadným zapojením daňových poplatníkov, o ktorých Ján Kuciak písal, a vinu za vraždu sa snažila cez Kočnera pripísať na stranu SMER – SSD. „Boli iné vyšetrovacie verzie, možno podstatne dôležitejšie, ktorým sa polícia vôbec nevenovala,“ myslí si Fico. Podobne sa vyjadril aj Robert Kaliňák, podľa ktorého ani OČTK, ani médiá v skutočnosti vraha nájsť nechceli.

Samotný Fico už minulý rok na májovom mítingu SMER – SSD povedal, že vedia, kto Kuciaka zabil a raz to povedia. Ak by však takúto informáciu mali, sú zo zákona povinní to oznámiť polícii. Robert Kaliňák sa v diskusnej relácii Na telo vyjadril, že polícia už túto informáciu má, ale nevyšetrovala ju.

Dezinformácie, obviňovanie a ohrozenie demokracie na Slovensku

Tvrdenia predstaviteľov SMER – SSD, že vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bolo úmyselne zmanipulované v neprospech strany SMER – SSD, je nelogické. Celé vyšetrovanie totiž prebehlo a bolo ukončené ešte počas vlády SMER – SSD v rokoch 2018 a 2019. Robert Fico po vražde v roku 2018 povedal, že polícia robí všetko pre to, aby vraždu vyšetrila. Na čele OČTK aj ministerstva vnútra boli nominanti SMER – SSD. Manipulovalo sa teda vyšetrovanie počas vlády SMER – SSD tak, aby poškodilo SMER – SSD a bez toho, aby o tom samotná vládna strana vedela? 

Predstavitelia strany SMER – SSD o vražde dezinformujú dlhodobo. Od začiatku sa stavajú do role obetí sprisahania zorchestrovaného v zahraničí. Na sociálnych sieťach pravidelne a systematicky očierňujú a spochybňujú slovenskú justíciu, vyšetrovateľov, vládu, prezidentku a pri akejkoľvek kritike hovoria o útokoch na opozíciu. Ich vyjadrenia často obsahujú absurdné konšpirácie bez akýchkoľvek dôkazov, čo vedie k chaosu v informačnom priestore, polarizácii spoločnosti a ohrozeniu demokracie a právneho štátu na Slovensku.

Ich výroky po vynesení rozsudku tradične zdieľali aj iné dezinformačné médiá ako Ereport.sk alebo facebookové stránky Blog investigatívnej žurnalistiky či Slobodný vysielač. Sociálne siete znásobujú chaos, nedôveru v médiá a súdy a šíria dezinformácie, ktoré sa aj bez dôkazov stávajú relevantnými vďaka rétorike vysokopostavených predstaviteľov.

Úlohou médií však nie je burcovať spoločnosť a útočiť na politikov. Médiá majú informovať, upozorňovať na kauzy, byť kritické a kontrolovať politikov a verejných predstaviteľov. Médiá, politici ani verejnosť nerozhodujú o vine či nevine, o tej rozhodujú súdy, a rozhodli aj tentokrát. Nielen spochybňovanie súdov, ale aj samotných médií demokracii na Slovensku nijako nepomáha.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

Je študentka magisterského stupňa Medzinárodnej politickej ekonómie na holandskej Univerzite v Groningene. Zaujíma sa o témy v oblasti geopolitiky, finančných trhov a ekonomických aj bezpečnostných aspektov migrácie. Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, počas ktorého absolvovala študijný pobyt Erasmus+ na írskej Univerzite v Limericku.