Facebook čelí kritike zo strany používateľov aj vlastných zamestnancov. Dôvodom je cenzúra palestínskych príspevkov, na ktorú upozorňujú aj viaceré organizácie.
V máji roku 2021 sa územie Izraela a Gazy opäť raz premenilo na bojisko. Konflikt si vyžiadal vysoké počty mŕtvych a zranených. Na izraelskej strane si konflikt vyžiadal 12 obetí, zatiaľ čo na palestínskej strane bolo zaznamenaných vyše 240 obetí. Pred tisíckami rakiet Hamasu ochránil Izrael obranný systém Iron Dome.
Nenávisť voči Arabom výrazne stúpla
Prieskum, ktorý prinieslo Arabské centrum pre rozvoj sociálnych médií (7amleh), ukazuje, že v dňoch trvania konfliktu na sociálnych sieťach počet príspevkov, ktoré podnecujú k násiliu a nenávisti voči Arabom oproti roku 2020 narástol 15-násobne.
Zväčša to boli prejavy sprevádzané výrokmi ako „Smrť Arabom!“ alebo „Dobrý Arab je mŕtvy Arab“. 58 % takýchto príspevkov bolo zdieľaných na sociálnej sieti Twitter, 8 % bolo evidovaných na Facebooku a len 1 % na Instagrame.
Palestínske príspevky čelia cenzúre
V období násilného konfliktu narástla aj cenzúra pro-palestínskych príspevkov. Len Arabským centrom pre rozvoj sociálnych médií bolo zaznamenaných viac ako 500 porušení digitálnych práv používateľov, ktorí zdieľali obsah ukazujúci konflikt z arabskej perspektívy.
Príspevky a účty boli vo veľkom množstve vymazané alebo bolo obmedzené ich zdieľanie. Dve tretiny prípadov cenzúry je pripisovaných sociálnym sieťam Instagram a Facebook.
Facebook je za cenzúru kritizovaný používateľmi
Za cenzúru si Facebook vyslúžil kritiku aj zo strany propalestínskych aktivistov, ktorí mu udelili nízke ohodnotenia. V aplikácii App store kleslo jeho hodnotenie zo 4 na 2,3 hviezdičky. Médium NBC News prinieslo informáciu, že podľa uniknutých fotografií internej komunikácie Facebook kontaktoval zástupcov aplikácie a požiadal ich, aby vymazali negatívne recenzie. Apple túto požiadavku odmietol.
Iniciatíva aktivistov vyústila do spustenia petície, ktorou chcú tiež protestovať proti cenzúre zo strany Facebooku. Požiadavky autorov petície sú orientované najmä na väčšiu mieru transparentnosti spojenú napríklad so žiadosťami od izraelskej vlády na reguláciu obsahu alebo s informáciami, ktoré organizácie Facebook považuje za teroristické alebo extrémistické. Používatelia tiež požadujú, aby boli pravidlá cenzúry v súlade s existujúcimi rámcami ľudských práv.
Cenzúre však neoponovali len samotní aktivisti. Do vlny kritiky sa zapojili aj viaceré organizácie, nevynímajúc Židovský hlas pre mier (JVP). Prostredníctvom hromadného listu vyzvali Facebook, aby nepokračoval v cenzúre Palestínčanov a poskytol transparentnosť v tom, ako reguluje svoj obsah.
Pre úplnosť treba dodať, že organizácia dlhodobe kritizuje politiku Izraela na Západnom brehu a v pásme Gazy. Organizácia je antisionistická a pokúša sa znížiť verejnú podporu pre Izrael.
Jullian C. York, aktivistka za slobodu slova, ktorá cenzúru monitorovala, zdôraznila, že úloha sociálnych sietí stúpa na dôležitosti, pretože mnohé mainstreamové médiá nemajú povolené dokumentovať situáciu v Palestíne priamo. Mnohokrát tak ľudia vidia len jednu stranu konfliktu.
Kritika prichádza aj zvnútra
Netrvalo dlho, kým si aj zamestnanci Facebooku uvedomili, že ich sociálna sieť „stráca dôveru arabských používateľov“. Výsledkom bola petícia, vyzývajúca na vyšetrenie prípadov cenzúry, ktoré viedli k protestom používateľov.
Podľa informácií portálu The Verge petíciu podpísalo 174 zamestnancov. „Obávam sa, že sme v situácii, kedy bude ďalšia chyba dôvodom pre odchod používateľov na iné platformy,“ povedal jeden z členov Facebook tímu.
Vedenie spoločnosti sa ospravedlnilo
„Vieme, že nastalo niekoľko problémov, ktoré ľuďom znemožnili zdieľať obsah na našej platforme. Aj keď sme chyby opravili, v prvom rade nemali nikdy nastať a ospravedlňujeme sa každému, kto mal pocit, že nemôže upriamiť pozornosť na dôležité udalosti. Nikdy to nebolo naším zámerom a nikdy nechceme umlčať konkrétnu skupinu ľudí alebo uhol pohľadu,“ povedal hovorca spoločnosti Facebook Andy Stone.
Je dôležité uviesť, že Facebook už v minulosti spolupracoval s izraelskou vládou a na jej pokyn reguloval obsah na svojej platforme.
