Člen strany Republika Milan Mazurek sa na Facebooku vyjadril k aktuálnej situácii v Afganistane. NATO a USA obviňuje z rozsievania smrti a zabezpečovania záujmov Izraela a veľkých korporácií. Využíva pritom manipulácie a šíri strach z utečencov.
Zmätok po stiahnutí amerických vojsk
V posledných dňoch sú titulky svetových médií zaplnené zábermi z Afganistanu, ktorého územie získava opäť pod kontrolu radikálne hnutie Taliban.
Ambasády z bezpečnostných dôvodov evakuujú svojich zamestnancov a tisícky Afgancov sa zúfalo snažia nastúpiť na akékoľvek lietadlo smerujúce von z krajiny. To všetko sa deje dva týždne pred stiahnutím zvyškov ozbrojených síl USA, ktoré bolo naplánované na september.
Dve dekády trvajúca prítomnosť vojsk NATO a USA v Afganistane, ktorej účelom bolo zničenie teroristickej organizácie Al-Káida a potrestanie vinníkov zodpovedných za útoky na Svetové obchodné centrum a budovu Pentagonu z 11. septembra 2001, sa končí.
Dohoda o stiahnutí amerických vojsk, ktorá bola podpísaná počas vlády Donalda Trumpa, sa naplnila.
Je pravdou, že niektoré z dôležitých cieľov misie, ako napríklad politická stabilizácia krajiny ostali nenaplnené. Zahraničná intervencia však úspešne narušila vzťahy medzi Talibanom a Al-Káidou, a Afgancom umožnila žiť 20 rokov v slobodnejšom štáte.
Poslanec Mazurek vidí USA ako hlavného agresora konfliktu
Milan Mazurek zo strany Republika však aktuálnu situáciu využil na šírenie nepriateľských postojov voči NATO, USA či Izraelu.
Vo svojom facebookovom príspevku píše o agresii americkej zahraničnej politiky, odmieta členstvo Slovenskej republiky v NATO a popisuje ho ako účasť na vojenských dobrodružstvách USA, ktoré majú zabezpečovať záujmy veľkých korporácií a štátu Izrael.
Píše tiež o vlne imigrantov, ktorých by najradšej ubytoval v domácnostiach poslancov, ktorí účasť slovenských vojakov na misii v Afganistane odhlasovali.
Súvisiace: Milan Mazurek – polícia začala trestné stíhanie – dôkaz dodal Infosecurity.sk
Aké výsledky intervencia v Afganistane priniesla a prečo bola potrebná?
Po útokoch Al-Káida v USA zo septembra 2001 bola intervencia do Afganistanu skutočne nevyhnutná. Afganistan sa počas vlády Talibanu v rokoch 1996 až 2001 stal bezpečným prístavom extrémistických islamistických skupín, ktoré ohrozovali nie len regionálnu bezpečnosť.
Včasná a tvrdá odpoveď bola potrebná na vyslanie jasného odkazu pre podobné organizácie.
Počas pôsobenia síl NATO a USA v Afganistane sa podarilo zostaviť vládu, vybudovať mnoho škôl, nemocníc a ďalších verejných inštitúcií.
V krajine sa tiež zlepšila situácia ohľadne dodržiavania ľudských práv, nakoľko po zvrhnutí pôvodnej vlády Talibanu bolo ženám umožnené študovať, pracovať či zastávať verejné funkcie na úradoch a vo vláde. Významne tiež vzrástla nezávislosť médií.
Čo s vojnovými utečencami?
Téma utečencov Mazurekovi nie je cudzia. Už počas utečeneckej krízy v roku 2015 dával najavo svoj postoj voči ľuďom z iného kultúrneho prostredia.
Novú vlnu imigrantov z Afganistanu sa tento krát zrejme opäť pokúša využiť na vyvolanie pocitu strachu a odporu, ktorý jemu a jeho straníckym kolegom môže priniesť vytúžený politický kapitál. Sú však takéto obavy skutočne oprávnené?
Čo sa týka očakávanej vlny utečencov smerujúcich do Európy, situácia zrejme nebude až taká kritická. Podľa vyjadrení Catherine Woolard, šéfky Európskej rady pre utečencov a exulantov, bude väčšina Afgancov smerovať do okolitých štátov. Počet ľudí smerujúcich do Európy je podľa nej zvládnuteľný.
Napriek tomu by bolo naivné myslieť si, že sa Európa v blízkej budúcnosti vyhne zvýšenému počtu ľudí utekajúcich pred Talibanom.
Prioritou členských štátov EÚ bolo v posledných dňoch dostať z Afganistanu v prvom rade personál svojich ambasád a následne afganských spolupracovníkov. Tým totiž hrozia represie zo strany Talibanu.
Slovenská republika bola ochotná poskytnúť azyl desiatim takýmto ľuďom, ktorí napriek nebezpečenstvu veľmi aktívne pomáhali aj našim vojakom slúžiacim v Afganistane. Po návrate vojenského špeciálu z Afganistanu napokon išlo iba o osem osôb, ktoré boli evakuované na územie SR.
