Predvolebná kampaň sa blíži k záverečnej fáze, pričom sa čoraz viac vyostruje. Viacerí politici sa dnes prezentujú radikálnymi postojmi ako je vystúpenie z EÚ a NATO (tzv. „slovexit“), údajne potrebná ochrana Slovenska pred „LGBT a gender“ alebo návrat k dlhodobo prítomnému mýtu o údajnom zvýhodňovaní Rómov na úkor väčšinového obyvateľstva.
Resuscitovanou bola aj téma škodlivého liberalizmu
Obnovená bola aj rétorika o údajne škodlivom liberalizme, ktorý je prezentovaný v úlohe nepriateľa slovenskej verejnosti. Politické strany, ktorých základnou stratégiou je vyhraňovanie sa voči vnútorným či vonkajším nepriateľom, pokračujú v negatívnom nálepkovaní svojich oponentov ako liberálov.
Obsahom termínu má byť najmä príklon k multikulturalizmu, otvoreným hraniciam či údajné ohrozenie „zdravej rodiny“ zlepšením podmienok pre sexuálne menšiny. Tieto kategórie sú pritom stotožňované so životom v zahraničí, čo má pravdepodobne naznačovať zakorenenú líniu o údajne skazenom a dekadentnom Západe.
Takúto rétoriku použili napríklad kandidáti strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Martin Beluský a Katarína Boková (pôvodne členka Slovenského hnutia obrody, SHO). Boková vo videu tvrdila, že v západnom svete sa na ľudí valí liberalizmus. Voličov voliacich zo zahraničia presviedčala o tom, že „naše krásne maličké Slovensko nesmie zaplaviť takáto vlna liberalizmu alebo multikulturalizmu“.
Kampaňové video zároveň obsahovalo argumentáciu o údajnej potrebe zaistenia poriadku a bezpečnosti, čo by malo prispieť k ochrane Slovenska „pred západnou liberálnou propagandou a pred multikultúrnou spoločnosťou“.
Liberalizmus ≠ Čaputová
Podobnej rétoriky sa chopila aj Slovenská národná strana (SNS), ktorá prezentuje motto „Spoločne zastavíme liberalizmus“. Obsah pojmu na rozdiel od ĽSNS stotožňuje priamo s osobou prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
Líder strany Andrej Danko sa totiž viacnásobne vyjadril, že Čaputová je „symbolom liberalizmu“. Už v máji tohto roka tvrdil, že „najväčším problémom v Európe je Brusel a liberalizmus“, a preto „nesmie vzniknúť vláda Sulíka, Čaputovej a Pellegriniho“. Spojovacím prvkom v rámci menovaných naratívov je teda identifikácia vnútorného (Čaputová) a vonkajšieho (EÚ) nepriateľa.
Okrem prezidentky je podobne targetovaná úradnícka vláda a jej členovia, keď Danko útočí najmä na solidaritu a pokračujúcu podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom. Preberá tak manipulatívny naratív o údajnom nezáujme vlády a inštitúcií o vlastných občanov, pričom podpora Ukrajiny má byť realizovaná na úkor Slovákov.
Negatívne vyjadrenia o prezidentke pochádzajú aj z radov SHO. Člen strany Pavol Poprocký sa v komentári vyjadril, že Čaputová „nie je žiadna spasiteľka, ani záchrankyňa našej vlasti, ale práve naopak, je jej hrobárkou. (…) Ona svojou skazenou liberálnou politikou cielene dlhodobo polarizuje slovenskú spoločnosť, ona je tá, ktorá chce, aby sa ľudia na Slovensku nebáli ZOMIERAŤ… ona svojou činnosťou posiela Slovákov na front…“ V tomto zmysle jej pôsobenie nepriamo spája s klamlivým naratívom o zaťahovaní Slovenska do vojny proti Rusku.
O „čaputovskom liberalizme“ hovorí aj poslanec SMER – SSD Ľuboš Blaha, ktorý tento svoj termín spája s údajne cieleným postihovaním politickej opozície. V nedávnom príspevku na Telegrame dokonca tvrdil, že sa vraciame do 30. rokov 20. storočia: „Aj Hitler v roku 1933 odstavil a pozatváral opozíciu, čo iné dnes robí Čaputovej režim a jeho represívne zložky?“
Liberalizmus vychádza z práv jednotlivca a tolerancie v spoločnosti
O tom, že politici útočia na slameného panáka v podobe liberalizmu vypovedá nepochopenie samotného termínu a jeho rôznorodá interpretácia. K rôznemu výkladu pojmu liberalizmus dochádza ako u politikov, tak v rámci dezinformačného ekosystému, ktorý v mnohých prípadoch naratívy politikov preberá.
Liberalizmus býva častokrát zavádzajúco prezentovaný ako odpor voči všetkému národnému alebo tradičnému, ktorý je presadzovaný umelo a ktorý narúša kultúrnu identitu národa. Podľa tejto interpretácie ide o „invazívne vštepovanie“ ideológie, ktorá usiluje o „ovládnutie podvedomia ľudí“. Krajný liberalizmus či progresivizmus sa údajne „snaží spoločenským a mediálnym nátlakom vtisnúť svoje ideologické naratívy do každodenného života bežných ľudí a vydávať to za „prirodzené“ a „normálne“ posuny spoločnosti“.
V rámci dezinformačného ekosystému sa tiež objavujú tvrdenia o tom, že súčasný liberalizmus je v podstate nepriateľom slobody a v skutočnosti slobode bráni. Toto zabraňovanie slobode má byť výsledkom absencie svedomia, kedy je údajne „všetko dovolené“ a chýba sociálna spravodlivosť.
V tomto prípade je liberalizmus prezentovaný v ekonomickom zmysle ako libertarianizmus. Ide o prúd politického myslenia, ktorý presadzuje čo najširšiu možnú autonómiu a nezávislosť od štátnej moci, a to ako v osobnej, tak aj ekonomickej sfére.
Samotný liberalizmus je politickou ideológiou, ktorá má viacero prúdov. Popri ekonomickom liberalizme, presadzujúcom trhové hospodárstvo a minimum zásahov zo strany štátu je významným politický liberalizmus. Ten usiluje o zaistenie širokej slobody a autonómie jednotlivca ako člena spoločnosti. Vo svojej podstate teda vychádza zo slobody a práv jednotlivca.
Popri tom liberalizmus široko reflektuje toleranciu (v náboženských, morálnych, ale aj iných sférach), univerzálne chápanie ľudských práv, právo na majetok a jeho spravovanie, ako aj vytýčenie hraníc štátnej moci, ktorá nesmie do týchto sfér človeka invazívne zasahovať.
Tieto zásady boli formulované najmä v 19. storočí, odkedy tvoria relevantnú súčasť politiky v západnom svete. Na lineárnom ľavo-pravom politickom spektre pritom tvorí liberalizmus stredový komponent, čo znamená, že sa nevyznačuje extrémom (na rozdiel od ideológií komunizmu a fašizmu, resp. nacizmu).
Súčasné spochybňovanie spomínaných myšlienok a princípov liberalizmu sa spája hlavne s úpadkom dôvery v Západ a demokratické princípy. Tento úpadok je v posledných rokoch príznačný pre mnohé štáty sveta a môže smerovať k posilňovaniu nedemokratických tendencií či nebezpečnej transformácii na hybridné režimy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
