Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa ako inštitúcia venuje monitorovaniu a hodnoteniu dodržiavania zásad rovnakého zaobchádzania občanov v demokratickej spoločnosti. V najnovšej správe sa výskumníci zamerali na nenávistný spôsob zobrazovania rôznych menšín na sociálnej sieti Facebook.
Takéto prejavy prispievajú k stereotypizácii menšín a vykresľujú ich ako bezpečnostnú hrozbu. To vytvára prostredie, v ktorom sú bagatelizované nenávistné prejavy, ktoré môžu viesť až k trestným činom spáchaným z nenávisti.
Autori správy v období od 1. marca do 30. júna 2023 analyzovali statusy a komentáre na facebookových profiloch politikov, so zameraním na prítomnosť takzvaných homonegatívnych (negatívny postoj voči LGBTI+ komunite), antirómskych a islamofóbnych prejavov.
Hlavnou ambíciou správy bolo poukázať na nevyhnutnosť rozšírenia rozsahu Trestného zákona a na potrebu posilnenia individuálnej ochrany menšín v trestnoprávnom a civilnom konaní.
Menšiny na Slovensku čelia stereotypom aj dehumanizácii
Z analýzy statusov a komentárov na sociálnej sieti Facebook vyplýva, že existujú štyri hlavné vzorce, ktoré sa na sociálnych sieťach v súvislosti s menšinami pravidelne opakujú.
Prvou z využívaných taktík je umocňovanie stereotypov a paušalizácia. Stereotypizácia sa v analyzovaných statusoch a komentároch prejavovala najmä prostredníctvom prezentovania tvrdení o tom, že menšiny majú oproti bežnému obyvateľstvu viac výhod. Tie majú byť buď nezaslúžené, alebo ísť priamo na úkor väčšinovej spoločnosti.
Naprieč celým sledovaným obdobím bol prítomný naratív, že LGBTI+ ľudia majú privilégiá v zmysle podpory politikov, napríklad zo strany prezidentky Zuzany Čaputovej. V prípade rómskej menšiny a migrantov sa tento naratív spájal aj s negatívnou stereotypizáciou. Podľa nej si títo ľudia nezaslúžia finančnú podporu, pretože údajne iba zneužívajú sociálnu podporu od štátu.
V rámci LGBTI+ komunity a rómskej menšiny sa v analyzovanom obsahu objavovala aj stratégia využívania menšinovej identity ako nadávky. V daných statusoch a komentároch sa napríklad sexuálna orientácia často využívala aj ako urážka, s cieľom zníženia relevancie názorového oponenta.
Ako nadávka sa využívala aj príslušnosť k rómskemu etniku, a to prostredníctvom prisudzovania negatívnych vlastností. Autori správy uviedli napríklad sloveso „cigániť“, v zmysle kradnúť, ktoré je zaužívané v bežnej komunikácii.
Rovnako sa vyskytovala taktika prezentovania menšín ako potenciálnej hrozby. Tieto statusy a komentáre sa snažili navodiť dojem, že menšiny sú bezpečnostnou hrozbou pre štát, pretože údajne útočia na tradičné hodnoty a spoločnosť.
Napríklad migranti z moslimských krajín alebo tzv. LGBTI+ agenda boli hlavnými témami, pomocou ktorých politici a iní aktéri na sociálnych sieťach šírili paniku a strach v spoločnosti. V príspevkoch boli menšiny manipulatívne spájané s kriminalitou.
Napokon sa menšiny nevyhli ani dehumanizácii či násilným prejavom. V sledovanom období bol najčastejšou obeťou vyhrážok moderátor televízie TA3 Rastislav Iliev, ktorý otvorene hovorí o tom, že je homosexuál. Objavili sa aj komentáre vyzývajúce na likvidáciu rómskej menšiny a moslimských imigrantov.
Nedostatočná ochrana menšín
Správa Slovenského národného strediska pre ľudské práva uvádza, že v čase merania mal najvyšší podiel nenávistných statusov profil Mariana Kotlebu zo strany Kotlebovci – ĽSNS. Jeho profil však Facebook medzičasom zablokoval. Za ním nasledovali profily Miroslava Suju a Milana Mazureka. Obaja politici vo voľbách kandidovali za hnutie Republika.
Jednotlivé typy komentárov, uvádzané v správe, mali rôzny stupeň závažnosti. Je však dôležité označovať tie, ktoré môžu byť vyhodnotené ako nenávistný prejav. Jednotliví aktéri totiž majú potenciál zvyšovať intenzitu takejto rétoriky, čo môže viesť aj k fyzickým útokom a iným trestným činom.
V súvislosti s analyzovanými statusmi a komentármi sa ako vážny problém ukázal byť aj výskyt hoaxov a dezinformácií. Mnohé komentáre týkajúce sa ohrozenia majoritnej spoločnosti boli manipulatívne či nepravdivé.
Výsledky správy tiež ukazujú, že právna ochrana menšín na Slovensku je nedostatočná. Je v záujme demokratickej spoločnosti posilniť ochranu sexuálnych či etnických a náboženských menšín. Zároveň sa dôležitou stáva schopnosť prijímať také zákony, ktoré nie sú stigmatizujúce, ale naopak, usilujú o zabránenie diskriminácii a akcelerácii nenávistnej rétoriky voči menšinám v spoločnosti.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
