Nie sú to síce historici, ale k histórií sa niekedy predsa len vedia vyjadriť, aj keď v danej dobe ešte nežili. V tejto sérii článkov sa bližšie pozrieme na to, ako kotlebovci využívajú históriu k svojim politickým cieľom a ako prezentujú rôzne historické udalosti, obdobia, procesy, osobnosti, atď.
Využívanie rétoriky, ktorá sa vzťahuje k histórii je v politike bežné. Politici si odkazmi k histórii pomáhajú zdôvodniť a ospravedlniť svoje rozhodnutia, absenciu rozhodnutí alebo konanie iných.
Odkazovanie k histórii nie je doménou jednej politickej strany alebo určitej ideológie. K histórii odkazujú prakticky všetky strany.
Politické strany svojou rétorikou výrazne ovplyvňujú verejnú mienku na rôzne témy a dejiny nie sú výnimkou. Referovaním a odkazovaním k histórii pomáhajú politici formovať kolektívne historické pamäte v spoločnosti.
Určitým spôsobom komunikácie politici ovplyvňujú to, ako spoločnosť vníma rôzne historické obdobia, udalosti, procesy a osobnosti.
Niekedy politici využívajú historické referencie ako náhodnú pomocnú barličku, o ktorú sa oprú, ale niekedy to je systematická snaha o formovanie verejnej mienky s určitým politickým cieľom.
V nasledujúcej sérií článkov o využívaní histórie v súčasnej slovenskej politike sa bližšie pozrieme na to, ako sa snažia históriu prezentovať a využívať v politickom boji kotlebovci.
Kotlebovské noviny ako propagandistický kanál
Sami o sebe síce vyhlasujú, že nie sú historici a preto sa k histórii nebudú vyjadrovať, realita je však iná. Áno, historici to nie sú (čo je aj vidno na ich porozumení dejinám), ale pri šírení svojej propagandy sa na dejiny často odvolávajú a nemajú ostych s nimi manipulovať aj napriek deklarovanej úcte k nim.
Ako zdroj nám poslúžili čísla oficiálnych novín ĽSNS z rokov 2016 až 2020. Noviny ĽSNS sú oficiálnym kanálom strany, takže pri nich odpadáva protiargument, že ide len o vyhlásenia jednotlivcov a nie celej strany.
Nemajú síce taký dosah ako príspevky na Facebooku, ale predpokladáme, že základné argumenty sú podobné a podobne ako iný online obsah, v plnej kráse ukazujú ideológiu kotlebovcov.
Našťastie sme si stihli stiahnuť všetky dostupné čísla novín ĽSNS z ich (bývalej) oficiálnej stránky naseslovensko.net ešte pred tým ako ju zrušili.
Počas súdneho procesu s Mariánom Kotlebom totiž stránka slúžila ako zdroj cenných informácií o ideológii strany pre obžalobu. Neskôr sa kotlebovci dokonca od svojej oficiálnej stránky dištancovali.
Nepomohlo. Špecializovaný trestný súd Kotlebu odsúdil za založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na štyri roky a štyri mesiace. Definitívne slovo však bude mať až Najvyšší súd SR, pretože Kotleba sa odvolal.
Pred rokom 1939
Vzhľadom na logickú usporiadanosť historických referencií sa každý článok v tejto sérii venuje určitému historickému obdobiu, ktoré kotlebovci prezentujú.
V tomto článku sa pozrieme na obdobie pred rokom 1939. Nie je to síce jednotné, ucelené historické obdobie, ale kotlebovci referujú aj o udalostiach a osobnostiach pred rokom 1939. Pre ciele nášho článku aj takéto rozdelenie postačí.
ĽSNS sama seba charakterizuje ako kresťanskú stranu, ktorá chce Slovensko národné, kresťanské a sociálne. Kotlebovci sa pasujú do roly ochrancov tradičných hodnôt slovenského národa.
Nie je však úplne jasné, čo si pod tradičnými hodnotami kotlebovci predstavujú. Mnohých členov tejto strany totiž slovenské súdy odsúdili za rôznu trestnú činnosť (Mazurek, Suja, Medvecký, Kotleba neprávoplatne) a súčasná asistentka poslanca Mareka Kotlebu Danica Mikovčáková sa spolu s manželom, tiež členom ĽSNS „preslávili“ inzerátmi na sexuálnej zoznamke, kde si hľadali mužov a ženy na sex. Proste ochrana tradičnej rodiny v podaní kotlebovcov.
Aj napriek zjavnému pokrytectvu, kotlebovci vo svojej hre na „pravých“ kresťanov pokračujú. ĽSNS spája kresťanskú tradíciu v súvislosti s ústavou SR, aj napriek tomu, že podľa ústavy je Slovensko štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo a ideológiu: „Ochránime tradičné hodnoty! Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo je základným stavebným kameňom Ústavy Slovenskej republiky“ (ĽSNS, 2020, Feb.).
Štúr a Hlinka
Okrem Cyrila a Metoda, využíva ĽSNS k legitimizácii svojho diskurzu aj autoritu iných osobností slovenských dejín, akými sú napr. národní buditelia Ľudovít Štúr (1815-1856) a Andrej Hlinka (1864-1938).
Andrej Hlinku kotlebovci vo svojom diskurze prezentujú ako pozitívnu autoritu. Pre ĽSNS to je „otec slovenského národa…, ktorý sa ako kňaz a rodoľub pričinil o vznik prvej Slovenskej republiky“ (ĽSNS, 2016, Okt.).
Na rozdiel od Hlinku, využíva ĽSNS autoritu Ľudovíta Štúra v boji proti svojim ideologickým nepriateľom: „Pred západným liberalizmom a jeho deštruktívnym vplyvom na rodinu a celú slovenskú spoločnosť nás varoval už Ľudovít Štúr“ (ĽSNS, 2018, Máj).
Kotlebovci využívajú Štúrovu antipatiu voči západnému liberalizmu a snažia sa jeho autoritou legitimizovať vlastnú antipatiu k tejto ideológii, z ktorej sa dlhodobo snažia urobiť pejoratívnu nálepku pre hocijakých názorových oponentov.
S odvolaním sa na jedného z najväčších národných buditeľov sa snažia zdiskreditovať liberalizmus aj v očiach širšej verejnosti.
Historický kontext, v ktorom žil Štúr, bol úplne iný ako ten dnešný a preto aj jeho postoje musíme vnímať v tomto kontexte a nevytrhávať ich z neho účelovo, podľa toho, čo sa práve hodí.
Ak je aj nejaká historická osobnosť autoritou s pozitívnym vplyvom na národný vývoj Slovákov, neznamená to, že musíme automaticky a nekriticky preberať jej názory a vkladať ich do súčasného dobového kontextu, o čo sa Kotlebovci účelovo snažia.
Odkazy k autoritám patria vo všeobecnosti k často používaným argumentačným stratégiám, ktoré pomáhajú legitimizovať rôzne názory. Problém je, že autorita v jednej oblasti neznamená, že sa autorita danej osobnosti dá automaticky preniesť do inej oblasti.
Tento trend vidíme aj počas pandémie koronavírusu, keď sa k záležitostiam z oblasti virológie, epidemiológie a infektológie vyjadrujú pod záštitou svojho akademického titulu aj „odborníci“ z iných vedných odborov.
Bitka pri Viedni ako falošná analógia k dnešnej migrácii do Európy
Migrácia patrí dlhodobo k často komunikovaným témam ĽSNS, ktorá sa touto témou snaží medzi ľuďmi vzbudzovať strach, hnev a následne sa pasovať do role ochrancov ľudu pred týmto nebezpečenstvom.
Ku konštrukcii a hyperbolizácii nebezpečenstva využívajú kotlebovci aj historickú udalosť. Konkrétne bitku pri Viedni v roku 1683, v ktorej spojenecké armády Karla Lotrinského (Habsburská monarchia) a Jana Sobieskeho (Poľsko-litovská únia) porazili Osmanov a začali ich postupne vytláčať zo strednej Európy a Balkánu.
ĽSNS píše: „Pred viac ako troma storočiami naši hrdinskí predkovia s pomocou Panny Márie v bitke pri Viedni bojovali na život a na smrť, aby zastavili inváziu moslimských Turkov do kresťanskej Európy. Nechýbalo veľa a slovenský národ, rovnako ako ďalšie národy v strednej Európe, nemusel vôbec existovať… Dnes sa história opakuje. Opäť sa do Európy valia hordy moslimských extrémistov a opäť mnohí európski politici zradili a pridávajú sa na stranu cudzincov“ (ĽSNS, 2019, Sep.).
Kotlebovci v tomto prípade využívajú argumentačný faul falošnú analógiu. Ich cieľom je pomocou prirovnania súčasnej migrácie s osmanskými výbojmi v Európe, zdôrazniť nebezpečenstvo súčasnej migrácie do Európy, ktorú dlhodobo prezentujú pomocou konšpiračných teórií a dezinformácií ako cielenú islamizáciu Európy.
V dobách najväčšieho rozmachu Osmanskej ríše v Európe v 16. a 17. storočí siahali jej hranice až do oblastí dnešného južného Slovenska. Nové územia získavali Osmani bojom, zabíjaním, vyháňaním a vypaľovaním dedín. Nešlo teda o žiadnych utečencov unikajúcich pred vojnou, ani o ekonomických migrantov hľadajúcich prácu. Bola to organizovaná snaha o nadobudnutie nových území.
Kotlebovci využívajú zjednodušujúce delenie sveta na dve skupiny my (Slováci, Európania, kresťania) a oni (migranti, moslimovia, Turci), ktoré stavia do opozície a konfrontácie.
ĽSNS obviňuje politikov zo zrady, pretože sa pridali na stranu cudzincov. Na pomenovanie migrantov navyše používajú kotlebovci termíny s negatívnymi konotáciami „moslimskí extrémisti“ a migráciu nazývajú „inváziou“.
Nechýba ani náboženský odkaz na pomoc Panny Márie na pripomenutie údajného kresťanského charakteru ĽSNS.
Viac sa dočítate v ďalšej časti.
