Usporiadateľ Zimných olympijských hier (ZOH) 2022 bol vybraný na 128. zasadnutí Medzinárodného olympíjskeho výboru (MOV) v lete 2015. Pôvodne sa o organizáciu hier uchádzali viaceré európske mestá, no z rôznych dôvodov svoju kandidatúru stiahli.
Pred finálnym hlasovaním tak ostali v hre iba dve možné dejiská: čínsky Peking a kazašské Almaty. Táto dvojica bola terčom silnej kritiky. Denník The Guardian dokonca použil výraz „ľudskoprávna nočná mora“ a volal po reštarte celého procesu.
Kritizovaný bol aj MOV, ktorý v decembri 2014 prijal Olympijskú agendu 2020. Tá bola zameraná aj na ekologické a ľudskoprávne aspekty organizácie hier. Proti zvoleniu Číny sa ohradili aj tibetskí aktivisti. Podľa nich sa ľudskoprávna situácia v Číne a Tibete počas predošlej olympiády v roku 2008 napriek sľubom vlády ešte zhoršila.
Koncom januára sa pre CNN vyjadril Bob Costas, známy americký športový komentátor, ktorý v minulosti pre televíziu NBC komentoval dvanásť olympiád. Podľa jeho slov si MOV zaslúži všetko pohŕdanie a znechutenie, ktorého sa mu za návrat do Číny dostáva.
Olympiáda s kontroverzným pozadím
V súvislosti s Čínou sa v poslednej dobe vynára viacero kontroverzií, spomedzi ktorých zrejme najviac rezonuje kontinuálne porušovanie ľudských práv ujgurskej moslimskej menšiny v oblasti Sin-ťiang.
Čoraz viac štátov obviňuje Čínu z genocídy, pričom najnovšie sa pridalo Francúzsko. Tamojšie Národné zhromaždenie koncom januára potvrdilo rezolúciu, ktorá označuje konanie Pekingu za genocídu.
Čína v reakcii na tieto obvinenia označila Ujgurov, ktorí na sociálnych sieťach popisujú pracovné tábory, za podplatených klamárov. Tiež pokračuje dlhodobá kampaň, ktorá má za cieľ vykresliť Ujgurov ako teroristov a hrozbu pre čínsky štát.
Bojkot? Iba čiastočne
Napriek výzvam novinárov sa nekoná žiaden veľký bojkot na spôsob moskovskej olympiády z roku 1980. Svoj nesúhlas s usporiadateľskou krajinou však prejavili niektoré štáty sveta vyhlásením, že do Pekingu nevyšlú žiadnu oficiálnu diplomatickú delegáciu.
Medzi štátmi, ktoré vyhlásili diplomatický bojkot ZOH, sú USA, Spojené kráľovstvo, Austrália, Kanada či Taiwan. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v decembri vyhlásila, že do Pekingu tiež nepocestuje.
Naopak, na hry pricestoval poľský prezident Andrzej Duda, a tiež prezident Ruskej federácie Vladimír Putin, ktorý sa zúčastnil otváracieho ceremoniálu spolu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a prezidentom MOV Thomasom Bachom.
Zimná olympiáda bez snehu?
Viacerí novinári v roku 2015 poukazovali na to, že v Pekingu a okolí takmer vôbec nesneží. Organizátori vtedy prisľúbili, že tento problém prekonajú, no dnes je jasné, že cena bude veľmi vysoká – z pohľadu financií aj životného prostredia. Podľa portálu Daily Mail napadlo počas minulej zimy v Pekingu iba 2 cm snehu, teda menej ako v Londýne či Madride.
Umelé zasnežovanie nie je žiadnou novinkou, počas olympiády v Soči 2014 bolo nutné umelo vyrobiť 80% snehu, o štyri roky neskôr v Pjongčangu to už bolo 90%. Čínski usporiadatelia sa spoliehajú výhradne na umelý sneh, čo predstavuje obrovskú ekologickú záťaž pre celý región, ktorý je dlhodobo postihnutý nedostatkom vody.
Carmen de Jongová, geografka zo Štrasburskej univerzity, tvrdí, že na zasneženie všetkých plôch sa spotrebujú asi 2 milióny metrov kubických vody, čo by stačilo na naplnenie 800 olympijských plaveckých bazénov.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
