V rámci projektu „Infosecurity.sk“, ktorý spadá pod STRATPOL – Strategic Policy Institute a Slovak Security Policy Institute, s podporou pražskej kancelárie Nadácie pre slobodu Friedricha Naumanna, monitoruje naša redakcia aktivity slovenskej i zahraničnej dezinformačnej scény. Činnosť v rámci tohto projektu spočíva v každodennom monitorovaní dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií, ktoré vznikajú v online priestore. To umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré v tomto priestore rezonovali najviac, a tiež zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šíria a vyvíjajú na sociálnych sieťach. Tento report predstavuje dvojtýždňový prehľad vznikajúcich trendov v šírení škodlivého online obsahu. Na základe toho môže Infosecurity.sk poukazovať na vznikajúce a aktuálne trendy v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
Rovnako ako v predchádzajúcich týždňoch prináša Infosecurity.sk prehľad dezinformačných trendov, ktoré sa podarilo zachytiť za posledné dva týždne:
- V kauze núteného pristátia lietadla spoločnosti Ryanair a následného zatknutia bieloruského opozičného novinára Ramana Prataseviča, sa miestni dezinformační aktéri inšpirovali naratívmi šírenými pro-Lukašenkovskými médiami.
- Dezinformační aktéri zahájili očierňujúcu kampaň proti Ramanovi Pratasevičovi s cieľom potlačiť akékoľvek sympatie k zadržanému novinárovi.
- Dezinformačné médiá sa tiež aktívne snažili bagatelizovať závažnosť tohto porušenia medzinárodného práva, a to najmä zhadzovaním viny na Západ.
- Dezinformační aktéri sa stále chytajú každej príležitosti na šírenie naratívov proti očkovaniu a polarizáciu verejnosti. Pri presadzovaní svojej agendy sa nebránia ani zneužívaniu tragickej smrti.
Zadržanie kritika bieloruského režimu
Ako ukázali už naše predchádzajúce reporty, veľa dezinformačných aktérov pozorne sleduje najnovšie správy a dianie vo svete, aby rýchlo identifikovali zdroje zdieľajúce informácie v rozpore s ich proruskými naratívmi. Tie by totiž mohli poškodiť verejnú mienku o Moskve a jej spojencoch. V takýchto prípadoch dezinformačné médiá rýchlo reagujú zaplavením informačného priestoru dezinformačnými protiargumentmi zameranými na zmiernenie negatívnych dopadov a popretie viny Ruska a jeho spojencov.
Nedávnym príkladom je zatknutie bieloruského opozičného blogera a novinára Ramana Prataseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej, ktorá je ruskou občiankou. Pratasevič bol na palube lietadla spoločnosti Ryanair, ktoré letelo z Atén do Vilniusu. Tento civilný let však odchytila bieloruská stíhačka a lietadlo bolo nútené núdzovo pristáť v Minsku. Tam boli následne Pratasevič aj Sapegová zadržaní. K zatknutiu došlo iba dva dni po tom, čo vo väzení zomrel ďalší protivládny aktivista Vitold Aššurak.
Bieloruské úrady tento krok odôvodnili tvrdením, že minské letisko údajne dostalo e-mail od palestínskej militantnej skupiny Hamas, podľa ktorého bola na palubu lietadla bomba. Hovorca Hamasu Fawzi Barhom však tieto obvinenia rýchlo vyvrátil. Podľa dostupných informácií navyše e-mail s oznámením o bombe prišiel až takmer 30 minút po výzve, aby pilot pristál v Minsku.
26-ročný Pratasevič patrí medzi novinárov, ktorí informovali o násilí páchanom na novinároch a opozičných aktivistoch ozbrojenými zložkami vernými bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Pratasevič tiež prostredníctvom svojho kanálu na Telegrame, zvaného Nexta, podrobne informoval o masových protestoch vyvolaných minuloročnými prezidentskými voľbami, v súvislosti s ktorými panuje presvedčenie, že boli zmanipulované v prospech Lukašenka. Pratasevič teda pre Lukašenkov režim predstavoval hrozbu, kvôli čomu sa dostal na oficiálny teroristický zoznam bieloruskej KGB.
Deň po zatknutí sa objavilo video, na ktorom Pratasevič uisťuje verejnosť, že s ním bieloruské úrady zaobchádzajú dobre a že s nimi spolupracuje pri vyšetrovaní organizovania „masových nepokojov“ v Minsku, čo vyvolalo podozrenia, že sa priznal pod nátlakom. Podľa niektorých zdrojov môže Pratasevičovi hroziť trest smrti, iné zase tvrdia, že mu za údajnú podporu teroristických skupín v Bielorusku hrozí pätnásť rokov väzenia.
Lukašenkove kroky vyvolali vlnu kritiky a odsúdenie zo strany členských štátov EÚ i väčšiny západného sveta. Predstavitelia niektorých štátov dokonca celý incident označili za „akt štátneho terorizmu“, ktorý nemôže ostať nepotrestaný. Slovenský minister zahraničia Ivan Korčok Pratasevičove zatknutie otvorene odsúdil ako politicky motivovaný čin, ktorý sa skrýva za protiteroristický zásah. Korčok taktiež žiadal o „okamžité prepustenie lietadla a všetkých cestujúcich, vrátane tých, ktorí boli nezákonne zadržaní“.
Negatívne reakcie na Lukašenkove kroky zmobilizovali dezinformačných aktérov, ktorí sa ihneď postavili na stranu bieloruského režimu. Nasledovala očierňujúca kampaň proti Pratasevičovi, zameraná na potlačenie akýchkoľvek sympatií verejnosti voči uväznenému novinárovi. V online priestore sa začalo šíriť niekoľko rôznych dezinformačných naratívov, z ktorých väčšina tvrdila, že Pratasevič je „západný agent“ a „probruselský nacista“.
Pro-Lukašenkovské médiá sa snažili Prataseviča vykresliť ako pravicového extrémistu a tvrdili, že bol v minulosti členom ukrajinskej jednotky Azov. Tá mala pôsobiť v pobrežnej oblasti Mariupol pri Azovskom mori a údajne združovala pravicových extrémistov a prívržencov nacizmu. Ako dôkaz uvádzajú tieto médiá fotky člena azovského práporu „podobného“ Pratasevičovi. Ten síce potvrdil, že ako novinár strávil rok dokumentovaním ukrajinského konfliktu, fotky ani tvrdenia o jeho členstve v azovskej jednotke však neboli nezávisle potvrdené.
Slovenské dezinformačné médiá napriek tomu preberali naratívy šírené pro-Lukašenkovskými médiami. Slovenský dezinformačný web Zem a Vek tvrdil, že Pratasevič bol príslušníkom ukrajinskej jednotky Azov. Ostatné dezinformačné weby zverejňovali fotografie rôznych ľudí (väčšina sa Pratasevičovi podobala len veľmi vzdialene), na ktorých bol zachytený nacistický pozdrav a trvali na tom, že sa skutočne jednalo o Prataseviča.
Aj keď bolo nútené pristátie lietadla Ryanair hrubým porušením medzinárodného práva, proruské médiá sa snažili jeho závažnosť bagatelizovať. Vo svojich článkoch chválili Lukašenkovu reakciu, citovali ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova a prezidenta Medzinárodnej asociácie veteránov ruskej protiteroristickej jednotky „Alfa“, ktorí tento krok hodnotili kladne. Prezident spomínanej asociácie ho dokonca označil za „veľmi vydarenú operáciu“.
Miestne proruské médiá vo veľkom citovali facebookový príspevok Ľuboša Blahu. Ten v príspevku tvrdil, že nútené pristátie lietadla s Pratasevičom bol „hoax“ a že lietadlo pristálo na žiadosť pilota kvôli údajnej bombe nastraženej Hamasom.
Blahove pokusy spochybňovať kritiku Lukašenkovho režimu sú vzorovým príkladom „whataboutizmu“, čo je logický klam, ktorý sa pomocou obvinení z pokrytectva snaží zdiskreditovať pozíciu oponenta, a to bez priameho vyvrátenia jeho argumentu. Takto sa Blaha pokúsil pomocou svojich typických protieurópskych a protizápadných naratívov celú situáciu kompletne prekrútiť a tvrdil, že informácie, ktoré ponúkli „liberálne“ médiá, boli len konšpirácie.
Avšak, podobne ako mnohokrát v minulosti, jeho dezinformačné príspevky dokázali prilákať pozornosť verejnosti. Pri bližšom preskúmaní prvých 5 príspevkov, ktoré sa venovali tejto kauze a získali najvyšší počet interakcií (reakcie, komentáre a zdieľania) za posledné dva týždne, môžeme vidieť, že najobľúbenejšie príspevky pochádzajú od dezinformačných aktérov.
Údaje sme zhromaždili vyhľadaním kľúčového slova „Bielorusko“. Použili sme náš súhrnný zoznam dezinformačných webstránok, tradičných médií a politikov.
Prvé dva príspevky, ktoré zaznamenali najväčší počet interakcií, pochádzali od spomínaného Ľuboša Blahu. Ďalšie dva príspevky sú od europoslanca Milana Uhríka, bývalého člena extrémistickej pravicovej strany ĽSNS, ktorý nedávno založil vlastnú politickú stranu s názvom Republika. Rovnako ako ostatné príspevky v grafe, aj tie jeho chválili Lukašenkove kroky a trvali na tom, že on ani jeho strana nepodporia žiadne sankcie proti Bielorusku či Rusku. Na piatej priečke sa umiestnil príspevok Róberta Šveca, lídra mimoparlamentného politického hnutia Slovenské Hnutie Obrody, ktorý je známy svojimi proruskými a protizápadnými názormi. Môžeme teda vidieť, že táto téma spojila extrémistov z oboch strán politického spektra a že dezinformační aktéri dominujú Facebooku aj naďalej.
Antivakcinačné naratívy pokračujú
Okrem udržiavania kroku s najnovšími správami a udalosťami, sa dezinformační aktéri držia aj svojich tradičných tém, vrátane naratívov o Covid-19 a očkovaní. Na šírenie antivakcinačných naratívov zneužili aj smrť populárneho slovenského moderátora Jula Viršíka, ktorý zomrel v 56 rokoch na zástavu srdca. Zámienkou bolo jeho nedávne očkovanie vakcínou AstraZeneca.
Aj keď bola spojitosť medzi očkovaním a smrťou moderátora oficiálne vylúčená, slovenská dezinformačná scéna ju dokázala zneužiť na podrývanie dôvery verejnosti v očkovanie. Slovenský dezinformačný web InfoVojna narýchlo vymyslel a následne zdôrazňoval súvislosti medzi očkovaním a náhlou smrťou moderátora. Extrémistickí politici zase situáciu zneužili na podporu svojej kritiky súčasného zriadenia.
Líder krajne pravicovej parlamentnej strany ĽSNS Marián Kotleba využil Viršíkovu smrť na útok na „liberálne“ médiá. Kotleba tvrdil, že keď na vírus zomrel jeho blízky priateľ a katolícky kňaz Miroslav Čajka, ktorý existenciu Covid-19 opakovane popieral, liberáli sa „smiali“, ale keď „niekoľko dní po očkovaní“ zomrel popredný liberálny moderátor, tak spolu s médiami mlčia.“
Ako vidíme, dezinformační aktéri využívajú na polarizáciu verejnosti a šírenie naratívov proti očkovaniu každú príležitosť, ktorá sa naskytne. Tento prípad ukazuje, že sa pri tom nevyhýbajú ani zneužívaniu niekoho tragickej smrti.
Autori: Matej Spišák, Denis Takács
Supported by Friedrich Naumann Foundation For Freedom.
