Prezident USA Joe Biden vyzýva súkromný sektor na zvýšenie ostražitosti pred možnými ruskými útokmi, ktoré by mohli prísť v nadväznosti na uvalenie sankcií. Podľa jeho slov existuje viacero indícií, že Rusko v kybernetickom priestore zaútočí na spojencov Ukrajiny.
Vyzýva preto spoločnosti zo súkromného sektora, aby posilnili svoje technologické kapacity kvôli potenciálnym hrozbám. K výstrahám sa pridala aj Veľká Británia. Zatiaľ však obavy zostávajú nenaplnené.
V kybernetickom priestore nič nové
Mnohí očakávali, že vojna na Ukrajine prepíše históriu moderných vojnových konfliktov. Predpokladalo sa totiž masívne nasadenie ruského kybernetického arzenálu, ktorý bude sprevádzať konvenčnú vojnu. Tento zvrat v tradičnom spôsobe boja sa však nekoná a dôvodov je hneď niekoľko.
Hoci ruských pokusov o kybernetický útok bolo viacero, všetky mali na vývoj konfliktu zanedbateľný dopad. Výskum publikovaný v časopise Journal of Conflict Resolution ukazuje, že kybernetické útoky automaticky neimplikujú zvýšenie vojenskej dominancie počas ozbrojeného konfliktu. Potvrdzujú to doterajšie skúsenosti zo Sýrie, Iraku a Afganistanu.
Technologický sektor naviac výrazne prispieva k zvýšeniu bezpečnosti, a to najmä prostredníctvom zdieľania informácií o potenciálnych hrozbách. Situácii tiež dopomáha fakt, že Ukrajina v priebehu posledných rokov výrazne zlepšila svoje kyberbezpečnostné kapacity, a to aj vďaka pomoci zo strany USA.
Ukrajina navyše prijala niekoľko preventívnych opatrení, ako napríklad používanie šifrovacích aplikácií či používanie tradičného drôtového spojenia na účely armádnej komunikácie.
Hoci sa očakávania kybernetickej vojny doposiaľ nenaplnili, vychádzajúc zo skúseností s ruskými kybernetickými operáciami, tieto obavy zďaleka neboli iracionálne. V roku 2015 Rusko v rámci útoku nazývaného BlackEnergy zaútočilo na elektrickú sieť v regióne Ivano-Frankivsk na západe Ukrajiny, čo spôsobilo krátkodobé výpadky prúdu pre viac ako 80-tisíc ľudí.
Následne v roku 2017 boli prostredníctvom ransomvéru, známeho pod názvom NotPetya, zašifrované dáta používateľov operačného systému Windows, primárne ukrajinského pôvodu.
Kybernetické útoky majú potenciál spôsobiť nemalé ekonomické škody. Predikcie preto hovorili o tom, že k ozbrojeným snahám Ruska sa pridajú aj podobné kybernetické operácie zasahujúce kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Otázkou však je, čo by znamenalo zaútočenie na Západ v kybernetickom priestore.
Nejasnosť kolektívnej odpovede
Aj keby sa Rusko rozhodlo podniknúť kybernetické útoky na spojencov Ukrajiny, s veľkou pravdepodobnosťou by jedinou odozvou boli iba ďalšie ekonomické sankcie. Na to, aby mohli byť ruské útoky v kybernetickom priestore klasifikované ako vojenské operácie, by totiž museli mať vážne dopady.
Časť právnikov tvrdí, že ak by išlo o útok, ktorý by spôsobil stratu na ľudských životoch alebo veľkú nenapraviteľnú škodu NATO by mohlo aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Odhliadnuc od právnych možností by daný krok znamenal oficiálne deklarovanie vojny proti Rusku, čo by malo množstvo negatívnych implikácií.
To, že Rusko doposiaľ nezaútočilo, však neznamená, že sa tak v budúcnosti nestane a Západ zostane v paralyzovanom stave bez schopnosti zareagovať. Dimenzie konfliktov sa zaiste budú meniť, no nateraz zostáva kybernetický potenciál nevyužitý.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
