Štúdia – dezinformáciám verí až 56% Slovákov

Tento rok poskytol dezinformátorom, a to nielen tým ruským, skutočne pestrú paletu tém, ktoré mohli na ovplyvňovanie verejnosti ľahko zneužiť. Kremeľské dezinfo naratívy, ktoré na náš informačný priestor útočia už dlhé roky pracujú s komunikačnou stratégiou, ktorá účinne rozdeľuje už celé desaťročia. Historický revizionizmus a s tým spojené, umelé živenie historických krívd

Nedávna štúdia výskumného inštitútu Political Capital odhalila, že ruské subjekty prišli v posledných dvoch rokoch s 19 novými revizionistickými naratívmi, ktorými zaplavovali stredoeurópsky informačný priestor. Až 11 z nich sa týkalo priamo medzištátnych hraničných sporov. Najčastejšie ich okrem dobre známych ruských médií, ako Sputnik či Russia Today, šírili miestne pro-ruské, ultra-pravicové a paramilitantné skupiny, ako aj rôzne domáce pro-Kremeľské médiá.

Najväčší úspech zaznamenali v Maďarsku, kde revizionistické snahy podporuje vyše 67% obyvateľov. U Poľska to bolo 48% a u nás 46%.

Aké sú tu teda ciele Kremľa? Rozdeliť jednotlivé krajiny na vnútroštátnej, medzištátnej, a dokonca aj únijnej úrovni.

Aké naratívy k tomu využíva najčastejšie? Prím hrajú nevyriešené spory o štátne hranice a územia mimo ne, ktoré majú korene v období po prvej svetovej vojne, či ešte dávno pred ňou.

V prípade Maďarska sa jedná hlavne o pocit krivdy zapríčinený uzavretím Trianonskej dohody. Tú muselo podpísať v rámci mierových podmienok po prvej svetovej vojne. Na jej základe stratilo Maďarsko ako nástupnický štát Uhorska približne 72% územia a mnoho etnických Maďarov sa následne ocitlo na území cudzieho štátu.

Na domácej scéne sa ruské proxy snažili pomocou Trianonu, a s ním spojenej rétoriky národnej identity, vytvoriť rozkol medzi „pravými Maďarmi“ bojujúcimi za prinavrátenie území, ktoré im boli „ukradnuté“ Západom a „zradcami národa,“ ktorí majú túto krádež tolerovať. Na medzištátnej úrovni išlo o podnietenie sporov o územia so Slovenskom.

U našich poľských susedov sa ruské dezinformačné stratégie priživili najmä na poľsko-ukrajinskom spore o mesto Ľvov. Poľsko o toto mesto prišlo po prvej svetovej vojne počas konfliktu s Ukrajinou medzi rokmi 1918 a 1919. Vnútropolitické ciele boli podobné ako tie v Maďarsku – rozdelenie Poliakov na „pravých národovcov“ a „zradcov“. Na úrovni bilaterálnej zase šlo o oživenie sporu s Ukrajinou.

Na Slovensku

A čo u nás? Slovensko sa predchádzajúcim scenárom mierne vymyká. Voči nikomu totiž aktívne nevzťahujeme žiadne územné nároky. Naopak sa snažíme o zachovanie platnosti Trianonu, aby sme nestratili časť nášho územia a obyvateľstva.

Kremeľ preto na Slovensku hraje skôr na nôtu pan-Slavizmu – jednoty slovanských národov. V rámci tohto diskurzu sa snažil pomocou rôznych dezinformácií o údajných škandáloch ukrajinského politického vedenia a o neodškriepiteľne ruskom pôvode krymských obyvateľov získať podporu pre anexiu Krymu.

U všetkých krajín V4 sa kremeľskí dezinformátori a ich proxi snažili vzbudiť nedôveru a odpor voči Európskej únii a jej inštitúciám. Tá má podľa nich ohrozovať tradičné hodnoty vyšehradských krajín. Podsúvať im má naopak zhýralé a zkazené liberálne myšlienky Západu.  

Podľa tohtoročného prieskumu Slováci z pomedzi obyvateľov krajín V4 najviac náchylný dezinformačným naratívom uveriť – je to až 56% opýtaných. U Maďarov je to 35%, Poliakov 34% a Čechov 29%. Napriek niekoľkým pokrokom však Slovensku stále chýba konkrétna, koordinovaná stratégia, ako proti deštruktívnemu Kremeľskému informačnému vplyvu účinne bojovať.

Nikoleta Nemečkayová
Študentka magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov a Prekladateľstva a tlmočníctva anglického jazyka na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma sa najmä o históriu a aktuálne politické dianie v anglofónnych krajinách, ako aj o politické a lingvistické aspekty propagandy a jej nástrojov.