„Pandémia odhalila pravú tvár Európy – je v kóme.“ Propaganda versus realita

Mediálny priestor zaplavujú správy o nečinnosti Európskej únie. Dezinformátori a neonacisti hovoria o bratskej pomoci z Číny a odporúčajú čítať evergreeny konšpiračných teórií. EÚ však nezlyháva v boji proti vírusu, ale v komunikácii.

Marián Kotleba a poslanec SMERu, ktorý sa nenávistnými statusmi na Facebooku prekrúžkoval na šiete miesto kandidátky strany. Kritizujú EÚ, USA, globalizáciu, liberalizmus. Jedným dychom vzývajú naše bývalé socialistické zriadenie, komunistickú Čínu a Rusko. Kotleba odporúča čítať text ktorý ako konšpiráciu označuje aj Wikipédia. Keď EÚ neinformuje o vlastných aktivitách, urobia to za ňu vďačne propagandisti a dezinformatori.

Tí najväčší tvrdo kritizujú EÚ, ktorá údajne v prebiehajúcej kríze zlyháva na celej čiare. Vyčítajú jej najmä nečinnosť a neochotu pomáhať členským štátom v boji proti prebiehajúcej pandémii. 

EÚ by mala podľa nich organizovať nákup a rozdeľovanie zdravotníckeho materiálu, dohliadať na pohyb občanov únie, zrušiť medzinárodné linky, riadiť presun zdravotníckeho a bezpečnostného personálu do postihnutých oblastí. To všetko ideálne v dostatočnom časovom predstihu, efektívne a zadarmo. Bolo by to však možné iba v prípade, že by EÚ získala oveľa väčšie kompetencie ako má dnes. Alebo by sa z nej stala federácia, či rovno superštát. 

Je teda úsmevné, že jej najväčší kritici vlastne skryte vyčítajú členským krajinám, že Únii neodovzdali dostatočné množstvo svojich suverénnych kompetencií. Aj to je jedna z tvárí propagandy – logiku často vyhodíte von oknom. Stačí ak naservírujete dostatočne veľa nenávisti.

Čo EÚ môže

Pri riešení tak rozsiahlej krízy sa ponúka otázka, kto nesie za jednotlivé procesy zodpovednosť. V USA je odpoveď na situáciu vzhľadom k federálnemu usporiadaniu určite jednoduchšia. Európska únia však nie je federáciou a hlavné slovo majú veľmi často práve jednotlivé národné štáty.

Právomoci a kompetencie Únie jej umožňujú vo väčšej alebo menšie miere podporiť snaženie v členských štátoch, no nemajú právomoci, ani silu ich nahradiť. Práve zdravotníctvo je napríklad primárne v kompetencii samotných štátov.

Slovenský Europoslanec Vladimír Bilčík na svojom facebookovom profile píše: 

„Aby mohla EÚ konať, musí v prvom rade fungovať medzi krajinami, politikmi a občanmi jednotlivých 27 členských štátov vzájomná solidarita. Vlády, ich lídri, lekári, výskumníci či strážcovia verejného poriadku a bezpečnosti majú tú úplne najväčšiu, rozhodujúcu silu konať zodpovedne, komunikovať navzájom a spolupracovať v zápase proti koronavírusu.“

Čo EÚ robí

Na začiatku februára bol zriadený „tím pre koordináciu reakcie na politickej úrovni“ zložený z piatich Eurokomisárov a aktivovaný mechanizmus Komisie pre koordináciu krízových situácii ARGUS – systém včasného varovania. Konajú sa pravidelné stretnutia krízového koordinačného výboru, aby bolo zaistené efektívne riadenie činností všetkých príslušných oddelení a útvarov Komisie a agentúr EÚ.

Európska komisia (EK) prispela k akčnému riešeniu pandémie tým, že vyčlenila viac ako 200 miliónov eur na výskum. Plánuje tiež použiť tzv. systém včasného varovania zameraný na boj s dezinformáciami, ktoré sa počas krízy začínajú množiť exponenciálnym radom. EK spustila mechanizmus civilnej ochrany, ktorý sa bežne používa pri požiaroch, povodniach alebo iných katastrofách – má zefektívniť reakcieschopnosť jednotlivých štátov.

Vzhľadom na  súčasný celosvetový nedostatok ochranných prostriedkov, napr. rúšok a respirátorov, zrýchlila EK postup spoločného obstarávania. EK sa snaží, aby sa ochranný materiál mohol dostať k tým, ktorí ho potrebujú.

EK zabezpečuje solidaritu na jednotnom trhu, primerané zásobovanie ochrannými prostriedkami a liekmi, optimalizuje letiskovú prevádzku, podporuje cestovný ruch a mnohé iné. Dlhý zoznam opatrení, ktoré v kríze EK implementuje si môžete prečítať v slovenčine v otázkach a odpovediach EK.

EK ďalej navrhuje pre členské štáty väčšiu rozpočtovú flexibilitu a dočasné uvoľnenie inak záväzných pravidiel, čo im má v najbližšej dobe zabezpečiť prostriedky vo výške 37 miliárd eur. EÚ dnes dokonca na obdobie tridsiatich dní zakázala občanom tretích krajín vstup na svoje územie.

Dezinformátori kritiku iba predstierajú

Konštruktívna kritika EÚ samozrejme nie je tabu. A nemala by byť. Rozhodnutia sa dajú prijímať skôr, lepšie implementovať, koordinovať efektívnejšie a predovšetkým účinne komunikovať verejnosti. Naši dezinformátori, extrémisti a neonacisti však kritiku iba predstierajú. Aj počas krízy a vyhláseného núdzového stavu v krajine, snažia sa pre seba získať politický kapitál.

„Určite to celé zorganizovali Američania“, tvrdia. Nákaza sa však šíri aj v USA a dopad na ich ekonomiku bude mať pravdepodobne veľmi vážne následky aj pre nich samotných. 

Podobne hovoria o Číne. Tá údajne situáciu zvládla na jednotku a teraz sa my môžeme spoľahnúť na jej benevolentnú pomoc. V Číne sa však nákaza začala šíriť. Je preto pochopiteľné, že v dobe, kedy u nich dochádza k poklesu nakazených a nárastu vyliečených, my v Európe iba začíname. 

Aj Čína však zažila náročné chvíle, kedy sama požiadala o humanitárnu pomoc. Ani tak veľká krajina nemala dostatok ochranných prostriedkov a výrobných kapacít, aby dokázala sama zvládnuť prepuknutie a priebeh epidémie. 

Tí ktorý ktorí s obdivom hľadia na našu socialistickú minulosť, politickí prospechári, ktorých toxické správy sa šíria na Facebooku, hovoria, že na vine je globalizácia. Predstavte si však, že by sme ako krajina nemali prístup na medzinárodný trh a naše hospodárstvo by malo byť naplno sebestačné. Pri súčasných nájazdoch zneistenej verejnosti na obchody s potravinami a spotrebným tovarom, by sme sa za veľmi krátky čas dostali do stavu kedy by boli tieto regulované štátom – na prídel.

Ak by sa bola pandémia koronavírusu odohrala v socializme, úrady by držali prísne informačné embargo. Nevedeli by sme o počtoch nakazených, množstve ochranných prostriedkov na skladoch, celkovom stave situácie. Nehovoriac o tom, že by sme sa nedostali k najmodernejším vedeckým prístrojom a poznatkom, pretože tie pochádzali z nesprávnej strany Berlínskeho múra. Nepochybne by to stálo mnohých ľudí život.

Boj o EÚ je bojom o demokraciu

Európske inštitúcie zlyhali v komunikácii pričom situáciu museli častokrát zachraňovať angažovaní jednotlivci na sociálnych sieťach. Celkovému dojmu o postupe EÚ nepomohli ani výroky niektorých jej vysokých predstaviteľov, ktoré boli na rozdiel od skutočnej snahy Európskych inštitúcií do veľkej miery medializované 

Informačný chaos, ktorého sme svedkami nám ukazuje, ako veľmi naše inštitúcie, európske a národné, nerozumejú potrebe efektívnej komunikácie smerom k verejnosti. Informačný priestor sa zmenil a verejnosť čerpá informácie predovšetkým na sociálnych sieťach. Inštitucionálni hráči na nich svojou nečinnosťou vytvárajú vákuum, ktoré vďačne preberú dezinformátori, rozviedčici či politickí populisti, ktorí propagujú naratív neschopnej Bruselskej byrokracie, EU, ktorá kašle na potreby členských štátov a benevolentnej Číny a Ruska, ktoré z nezištnej bratskej lásky pribehnú na pomoc.

Adam Sitko
Študent magisterského stupňa Medzinárodných vzťahov na Masarykovej univerzite v Brne | Počas bakalárskeho štúdia na FSS absolvoval tiež odbor Bezpečnostných a strategických štúdií | Zaujíma sa o problematiku hybridných hrozieb, vojenstva a vojenských technológií | Absolvoval odbornú stáž na odbore bezpečnostnej politiky (OBEP) na Ministerstve zahraničných vecí SR a odbornú stáž v Kancelárii štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky | Je členom redakcií antipropaganda,sk a securityoutlines.cz.