Ruské autority a médiá vojnu na Ukrajine od začiatku označujú za špeciálnu vojenskú operáciu. Ide o súčasť snahy nakloniť si celosvetovú mienku na svoju stranu. Zjavne na Ukrajine využíva rovnakú taktiku ako v prípade Sýrie.
Z rovnakého dôvodu sa Moskva snaží svet presvedčiť, že neútočí na civilistov, alebo že straty na životoch sú minimálne. No vďaka výdobytkom digitálnej doby je prístupom k informáciám ďaleko rýchlejší, ako v minulosti.
Vojna v informačnom veku
Mobilné pripojenie na internet umožňuje Ukrajincom ukázať reálne dianie vo svojom okolí celému svetu behom chvíle. Veľmi populárnou sa stala sociálna sieť Twitter, na ktorú okrem obyčajných Ukrajincov prispieva napríklad aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého sleduje približne 5,7 milióna používateľov z celého sveta.
Z dôvodu jednoduchej prístupnosti informácií z rozličných zdrojov nie je ruská propaganda veľmi úspešná. Portál Bellingcat dokonca vytvoril mapu, na ktorej zaznamenáva ruské útoky na civilné ciele aj s obrazovou dokumentáciou.
Napriek tomu Rusko pokračuje v tvrdeniach, že útoky mieria na vojenské objekty. V noci z 20. na 21. marca bol raketovou paľbou zasiahnutý obchodný dom v Kyjeve. Ruská štátna tlačová agentúra TASS útok zdôvodnila tým, že v obchodnom dome sa údajne nachádzala delostrelecká batéria, ktorou ukrajinskí nacionalisti ostreľovali ruských vojakov.
Rovnako aj útok na pôrodnicu v Mariupoli obhajoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tým, že sa v budove usadili ukrajinskí vojaci, ktorí „vyhnali pacientov a lekárov“. Ruská strana taktiež popiera útok na mariupoľské divadlo, kde sa v kryte ukrývalo asi 1 200 ľudí. Takmer po týždni sa objavila informácia, že mŕtvych je približne 300.
Nejde o nový spôsob vedenia vojny
Rusi si taktiku označovania civliných cieľov za vojenské vyskúšali už pred niekoľkými rokmi, v kontexte Sýrie. Reportéri spravodajského portálu The New York Times dokázali, že v roku 2019 ruské letectvo zbombardovalo niekoľko nemocníc v mene boja proti rebelom.
Britská mimovládna organizácia Action on Armed Violence, ktorá monitoruje príčiny a následky ozbrojených útokov tvrdí, že ruská armáda sa v prípade Sýrie zameriavala na zdravotnícke zariadenia vždy pred dočasným prímerím alebo pred zahájením veľkej pozemnej ofenzívy.
Okrem strát na životoch a zdravotníckych materiáloch so sebou útoky na zdravotnícke zariadenia nesú aj ďalšie riziká. Medzi nimi je aj prerušenie očkovania proti nákazlivým chorobám, ku ktorému došlo napríklad v Afganistane, Stredoafrickej republike či Jemene.
Zakladateľ portálu Bellingcat podľa svojich vlastných slov využíva verejne dostupné prostriedky, aby preukázal ruské vojnové zločiny páchané na civilistoch a civilných objektoch na Ukrajine. Jedným z hlavných motívov je, aby to tentokrát Moskve neprešlo tak ľahko, ako v prípade Sýrie.
Je preto dôležité, aby sa obyčajní ľudia a verejní činitelia nenechali zmiasť ruskou propagandou.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
