Zaujatie pozície trpiteľa je pre Rusko výhodným strategickým ťahom. V medzinárodnom spoločenstve hrá úlohu obete veľmi často. Či už ide o „agresívne“ aktivity Západu, alebo „zasahovanie“ do vnútorných záležitostí štátu.
V tomto roku nezačalo Rusko inak. Rétoriku martýra zvolilo hneď na januárovom Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose. Podľa Kremľa západné médiá neodvysielali prejav Vladimíra Putina. Prejav však bol streamovaný kanálom WEF na YouTube a priestor mu venovali mnohé zahraničné médiá ako Financial Times, The Time Magazine, Bloomberg, The Washington Post či The Moscow Times.
Ako Rusko využíva „rusofóbiu“ pre vlastný prospech
Kremeľ využíva „rusofóbiu“ k tomu, aby sa mohol vyhnúť citlivým otázkam ako je porušovanie medzinárodného práva či nedodržiavanie ľudských práv.
Témy, ktoré Rusko týmto spôsobom doteraz zneužívalo, sa týkali napríklad anexie Krymu. Rusko tvrdilo, že Západ prevzal kontrolu nad Ukrajinou revolúciou, o čom informovali pro-kremeľské médiá. Orientáciu Ukrajiny smerom na Západ zneužíva vo vlastný prospech. To, že Ukrajina je zvrchovaný štát a asociovaný partner Európskej únie, Rusko pripisuje revolúcii údajne organizovanej Západom.
Zásahy zo strany Západu
Svoju pozíciu trpiteľa Kremeľ posilňuje tvrdením, že Západ zasahuje uvalením sankcií do jeho vnútorných záležitostí. Tie boli uvalené po tom, čo Ruská federácia násilne zabrala časť územia Ukrajiny – Krym. Podľa Ruska si Západ tiež vymyslel otravu Navaľného, aby tým krajinu vykreslil ako agresora.
Ďalším príkladom zásahu do vnútorných záležitostí Ruskej federácie má byť rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý žiada Navaľného prepustenie. Paradoxom je, že ESĽP spadá pod Radu Európy, ktorej členom je aj samotné Rusko.
Preteky so Sputnikom V
V súčasnosti je rezonujúcou témou ruská vakcína Sputnik V, o ktorej sme už informovali. Aj v tomto prípade sa objavujú protichodné informácie. Rusko sa snaží svoje aktivity očistiť klamlivými tvrdeniami, že európske inštitúcie bránia vstupu ruskej vakcíny na európsky trh.
Na slovenských dezinformačných weboch, ktoré zvyknú šíriť pro-ruskú propagandu, sme podobné naratívy mohli vidieť často. O vakcínach západných spoločností sa často písalo v negatívnom kontexte. Pri ruskej vakcíne sme mohli badať presný opak. A keďže Rusi mali svoju vakcínu ako prví, nezostávalo Západu nič iné, ako o nej šíriť dezinformácie. Inak by farmaceutické firmy prišli o biznis. Rusko sa teda – ako zvyčajne – stalo „obeťou”.
Rusko využitím propagandy a obmedzovaním slobody prejavu dokáže verejnú mienku masírovať tak, aby v konečnom dôsledku pôsobilo ako ukrivdené a neprávom obvinené. Šírenie vlastnej „pravdy“ zo strany Ruska však naráža na mantinely objektívnej skutočnosti, kedy sa nepodložené informácie nemôžu považovať za relevantné.
