Pripravte sa na propagandu o majdanizácii Bieloruska, farebných revolúciách a Sorošovi

Zdroj: Flickr.

Propagandisti dezinformácií a politický prospechári koncom februára náhle presedlali na koronu. Úplne prirodzene – pretože dezinformácie sa najlepšie šíria vtedy, ak sú presne o tom o čom sa dnes hovorí vo večerných správach. Parazitujú na témach ktoré medzi ľuďmi rozšíria hlavnoprúdové médiá – tie majú dosah o ktorom konšpirátori iba snívajú.

Takmer po pol roku a najmä posledných pár týždňov, kedy dezinfoscéna mlela z posledného, ťažkopádne sa pokúšala zaujať škodlivosťou nosenia rúšok a mikročipov v novej vakcíne proti Covidu-19, sa konečne objavila nová téma – Bielorusko.

Ruské Ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri

„Existujú jasné pokusy o zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu, ktoré majú rozdeľovať obyvateľov a destabilizovať situáciu.“

Humor, s ktorým príde iba život sám.

Základným východiskom ruských informačných operácií, je totiž práve šírenie propagandy, ktorá vytvára a démonizuje vnútorného, či vonkajšieho nepriateľa a rozdeľuje tým spoločnosti v „nepriateľských“ krajinách.

Dlhodobým vplývaním vytvára subkultúry popletených, no odhodlaných a predovšetkým pripravených nasledovateľov.

Pripravených na čo?

Zjednodušene by sa dalo povedať, že propaganda môže byť dlhodobá a krátkodobá. Kým tá prvá poorie a zaseje, krátkodobé kampane potom žnú úrodu.

Ako to funguje?

Dobre poznáme naratívy o údajnej strate suverenity. Napríklad členstvom v EÚ, Eurozóne, či NATO – sú stálicou slovenskej blboscény. Majú nás presvedčiť o tom, že, strategické euroatlantické ukotvenie krajiny, či princípy medzinárodnej spolupráce idú proti záujmom Slovenskej Republiky.

Pripravujú pôdu pre krátke, úderné kampane, veľmi často pred voľbami, či plebiscitom, ale aj pri mimoriadnych udalostiach – akými sú aj dnešné nepokoje v Bielorusku.

Ľudia ktorí dlhodobo konzumujú dezinformácie, práve napríklad o tejto údajnej strate suverenity, slovanskej vzájomnosti, benevolencii Kremľa a jeho zahraničnej politiky, či skazenosti Západu, potom automaticky kladne reagujú napríklad na spomínané vyhlásenie ruského Ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa svojim statusom v skutočnosti iba snaží delegitimizovať občiansky odpor proti zmanipulovaným voľbám v Bielorusku.

Suverenita

Totalitní vodcovia a tí ktorí snívajú, že sa nimi raz stanú, chápu štátnu suverenitu ako neobmedzenú a nespochybniteľnú autoritu a absolútnou moc.

Pravda, ktorú títo ľudia radi skrývajú, je však taká, že štát a národ sú naozaj suverénni iba vtedy, keď sa ľudia v slobodných voľbách zhodnú na tom, že chcú byť občanmi v jednej krajine a žiť podľa spoločných pravidiel.

Skutočná suverenita musí byť odrazom suverenity v mysliach zvrchovaných a slobodných občanov.

Občianska spoločnosť ktorá dnes proti Lukašenkovi stojí je odmietnutím tvrdej suverenity, so štátnou mocou v rukách niekoľkých vyvolených.

Je spoločenským vedomím toho, že dobre spravovaná krajina je v rukách všetkých a účasť na politike a veciach verejných neznamená ísť raz za štyri roky k volebným urnám, ale každodenný kritický dialóg so štátom.

Preto sú potrebné mimovládne organizácie, anti-korupčné a vzdelávacie iniciatívy a občiansky aktivizmus – tŕň v oku dezinformátorom a propagandistom, ktorí nás ťahajú do minulosti, kedy štát mohol všetko. Napríklad poslať 70.000 svojich občanov do plynu a tváriť sa, že to vlastne neurobil.

Protesty za Slušné Slovensko

Koľko príbehov o vplyve západných tajných služieb počas Majdanu na Ukrajine ste počuli? Pamätáte si na protesty Za slušné Slovensko? Bola to presne taká mimoriadna udalosť pre ktorú propaganda orie a seje.

Dezinformácie o Sorošovi a jeho nitkoťahačovi Marcellovi Fabianym, ktorý prišiel na Slovensko rozpútať Majdan sa rozšírili iba za jeden týždeň do celej Slovenskej blboscény – mali delegitimizovať občianske protesty a ich volanie po spravodlivom štáte.

Bielorusi sa dnes búria proti darebáckym metódam posledného diktátora v Európe. Je však záujme každého totalitného režimu, teda aj toho v Bielorusku, že Ruskej Federácii, spochybňovať legitimitu občianskej spoločnosti (mimovládiek, aktivizmu, či slobodných médií) a to kdekoľvek, kedykoľvek a bez ohľadu na škody.

V hre je oficiálne už aj Rusko

V sobotu Rusko, prisľúbilo Lukašenkovi pomoc pri zachovaní poriadku v krajine. S Veľkou pravdepodobnosťou sa pozeráme na ďalšiu hybridnú intervenciu Ruska v prospech autokrata, tak ako v prípade Viktora Janukoviča.

Pripravte sa na spŕšku dezinformácií o maidanizácii Bieloruska, farebných revolúciách a Sorošovi – prichádza.

Ruské veľvyslanectvo môže svoje dezinfo o „zasahovaní do vnútorných záležitostí suverénneho štátu“ šíriť tak drzo, že iba opíše vlastné metódy politického boja – „…rozdeľovať obyvateľov a destabilizovať situáciu“ – tak ako to robia spomínané dlhodobé dezinformačné kampane.

Ak sa pýtate, prečo by sme mali venovať pozornosť na prvý pohľad nevinným, či zanedbateľným rečiam bláznov na internete o strate národnej suverenity členstvom v EÚ, či severoatlantických štruktúrach, alebo slabomyseľným útokom na mimovládky, aktivistov, médiá, či občiansku spoločnosť – pamätajte si že protivník orie a seje, aby si jedného dňa prišiel pre úrodu.

Predchádzajúci článokIstanbulský dohovor nemá za cieľ deťom „vymývať mozgy“
Ďalší článokOčkovaná na koronavírus nebude celá populácia Českej republiky
Victor Breiner
Victor Breiner vyštudoval germanistiku a pôsobil ako prekladateľ a tlmočník. Neskôr ako zahraničný spravodajca z vojnových oblastí pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunisku, Jordánsku, Libanone a na Ukrajine. Publikoval v domácich aj zahraničných médiách a za svoju prácu získal ocenenia Czech Press Photo a Slovak Press Photo. Následne absolvoval štúdium medzinárodnej bezpečnosti na Univerzite v Leicestri. Vo svojej odbornej činnosti sa zameriava predovšetkým na hybridné hrozby, s dôrazom na FIMI – manipuláciu s informáciami a zasahovanie zo zahraničia (Foreign Information Manipulation and Interference) – a ich zmierňovanie. Založil portál Infosecurity.sk, podcast Disinfo Report, Slovak Media Monitor a Inštitút pre budovanie odolnosti. V rokoch 2021 – 2022 pôsobil ako poradca a neskôr ako odborový riaditeľ na Ministerstve obrany SR, kde sa venoval tvorbe strategických dokumentov, verejných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám a implementácii strategickej komunikácie do štátnych inštitúcií.