Prekrúcanie historických faktov pomáha prokremeľskej propagande počas 54. výročia sovietskej okupácie Československa (Infosecurity.sk: Bi-weekly report o nastupujúcich dezinformačných trendoch 30. august 2022)

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  • 54. výročie sovietskej invázie do Československa sprevádzalo prekrúcanie histórie, dezinformácie a polopravdy.
  • Niektorí dezinformátori sa zo sovietskej okupácie snažia obviniť Ukrajincov, aby tak ovplyvnili verejnú mienku na Slovensku v prospech Ruska.
  • Ekonomické problémy, ako sú vysoké ceny energií, pohonných hmôt a potravín, sú taktiež horúcou témou na Slovensku. Prokremeľskí aktéri ospravedlňujú ruskú agresiu na Ukrajine a z ekonomických problémov obviňujú výlučne Západ.
  • Dezinformátori sa snažia podkopať dôveru verejnosti v spojencov Slovenska a konšpirujú o údajnom vopred premyslenom zámere USA oslabiť EÚ a zarobiť na tom.
  • Proruskí aktéri vyzdvihujú maďarskú vládu a podčiarkujú jej zdržanlivý prístup k vojne na Ukrajine a jej protieurópske cítenie.

Prekrúcanie histórie nástrojom šírenia proruskej propagandy

21. augusta si Slovensko spoločne s Českou republikou pripomenulo 54. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V tento čierny deň sa začala okupácia Československa, ktorá trvala nasledujúcich 23 rokov.

V roku 2022 však čelíme prekrúcaniu historických faktov, šíreniu dezinformácií a poloprávd, ktorými sa prokremeľská propaganda snaží ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Prekrúcanie slovenských dejín bolo zintenzívnené v kontexte vojny na Ukrajine a rôzni aktéri sa aj takýmto spôsobom snažia ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku.

Slovenská polícia na túto situáciu reagovala a v spolupráci s Ústavom pamäti národa pripravila informačnú kampaň, pomocou ktorej edukuje spoločnosť a zároveň identifikuje a vyvracia falošné naratívy, ktoré sa aktuálne šíria.

Objavujú sa napríklad tvrdenia, že išlo o „bratskú pomoc,“ ktorá Československu pomohla a ubránila ho pred zlými vplyvmi zo Západu. „Bratská pomoc“ je pritom zaužívaná fráza komunistickej propagandy, pomocou ktorej sa propagandisti vyhýbajú termínom ako invázia alebo okupácia.

Častým sa stal tiež naratív, že za sovietsku okupáciu Československa môžu Ukrajinci. Dezinformační aktéri sa odvolávajú na to, že generálny tajomník ÚV KSSZ Brežnev bol Ukrajinec, sovietske politbyro bolo ovládané Ukrajincami alebo tvrdením, že v tomto politbyre bol len jeden Rus a ten hlasoval proti okupácii. Pripisovať okupáciu jednému etniku je však nesprávne. Ako pripomína historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa, invázia Československa bola vojenská akcia, ktorú riadil Sovietsky zväz. Rozhodnutie prijalo sovietske politbyro ako kolektívny orgán a nemožno ho preto stotožňovať s konkrétnou zväzovou republikou.

Rovnako nepresvedčivé je odvolávanie sa na fakt, že Brežnev bol Ukrajincom. Hoci sa narodil ruským rodičom na Ukrajine, vo svojich vlastných memoároch sa prihlasuje k ruskej národnosti. Nepravdivé je aj tvrdenie, že v sovietskom politbyre dominovali Ukrajinci. Ak nepočítame Brežneva, piati členovia sa hlásili k ruskej národnosti, traja k ukrajinskej, jeden k bieloruskej a jeden k lotyšskej. Za okupáciu Československa hlasovali kladne všetci členovia, a rozhodnutie teda bolo prijaté jednomyseľne.

Nemalá časť prokremeľských propagandistov v súvislosti so sovietskou okupáciou Československa hovorí o údajnej americkej okupácii Slovenska v súčasnosti. Zvyčajne sa odvolávajú na dohodu o obrannej spolupráci medzi USA a Slovenskom (DCA) alebo na prítomnosť spojeneckých vojakov na Slovensku v rámci Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO. Niektorí hovoria o zmluve s USA ako o okupačnej zmluve, iní zase nevidia rozdiel medzi sovietskou okupáciou v roku 1968 a údajnou okupáciou vojskami NATO v roku 2022.

Pri 54. výročí sovietskej invázie do Československa boli načrtnuté aj paralely so súčasnou vojnou na Ukrajine. Slovenská polícia poukázala napríklad na sovietsku propagandu o fašizme prichádzajúcom do Československa zo Západu, ale aj na množstvo iných podobností.

S prirovnaním sovietskej invázie Československa k prebiehajúcej situácii na Ukrajine nesúhlasí poslanec Ľuboš Blaha, ktorý dlhodobo sympatizuje s ruským režimom. Vo videu, ktoré adresoval prezidentke Zuzane Čaputovej, sa pýta: „Kde vidí Čaputová paralely? Zbláznila sa?!“ Blaha zavádza, že za inváziu Československa mohli Ukrajinci, ale taktiež ospravedlňuje ruskú agresiu na Ukrajine tvrdením, že „banderovci zabíjali Rusov na Donbase“. Na jednu stranu dáva Alexandra Dubčeka, ktorý bol „humanista a dobrý človek“ a na druhú stranu kladie „krvilačných banderovcov“.

Keď Blaha spomína banderovcov, pomáha si ďalším mýtom o Ukrajine, podľa ktorého sú Ukrajinci a najmä ukrajinská vláda stúpencami Stepana Banderu, ukrajinského krajne pravicového lídra, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Blaha prezidentku obvinil zo šírenia „rusofóbnych nezmyslov”.

Viac o ruskom propagandistickom mýte, podľa ktorého Ukrajinci počas celej druhej svetovej vojny kolaborovali s nacistami sa môžete dočítať tu.

Koho viniť za vysoké ceny?

Vysoké ceny energií a pohonných hmôt, ako aj všeobecné zvyšovanie cien je v súčasnosti problémom aj na Slovensku. Aj keď je príčinou veľkej časti ekonomických problémov, s ktorými sa momentálne stretávame, práve vojna na Ukrajine a jej vedľajšie dôsledky, dezinformační aktéri verejnosti podsúvajú svoje vlastné naratívy. Tie sa zväčša nezakladajú na racionálnych ekonomických vysvetleniach, ale na zavádzaní, dezinformáciách alebo konšpiračných teóriách. 

V súčasnosti, keď je situácia s energiami neistá, sa európske štáty pripravujú na rôzne scenáre a uvažujú o opatreniach, ktoré by bolo možné prijať v rámci šetrenia energií. Toto však zneužívajú rôzni aktéri. Bývalý premiér Robert Fico sa vo videu, v ktorom kritizuje Európsku úniu, pýta: „Zbabrané protiruské sankcie s katastrofálnymi dôsledkami pre tých, ktorí ich vymysleli, oprávňujú občanov Európskej únie pýtať sa, prečo majú mať kvôli vojne na Ukrajine v zime v izbe 19 stupňov, a prečo im niekto hovorí, že treba mať dva svetre.“

Prokremeľskí aktéri obhajujú Rusko a vinu za ekonomické problémy zvaľujú na Západ. Dezinformačný web InfoVojna zverejnil článok informujúci o príhovore premiéra Eduarda Hegera k uplynutiu šiestich mesiacov od začiatku vojny na Ukrajine. Článok nesie názov: „Heger šíri klamstvá, demagógiu a ukrajinskú propagandu. Putin je podľa neho zodpovedný za všetky problémy vo svete, za vojnu, infláciu, aj nárast cien energií a potravín.“

Vinu za ekonomické problémy hádžu na vlády jednotlivých západných štátov, na Európsku úniu, ale najčastejšie na USA. Členské štáty a Brusel často označujú za neschopných a obviňujú zo servilnej politiky slúžiacej americkým záujmom. USA sú zároveň predmetom konšpirovania o vopred naplánovanom úmysle obohatiť sa na vojne.

Poslanec Milan Mazurek, ktorý v minulosti prišiel o poslanecký mandát po odsúdení za rasistické výroky, zverejnil príspevok s názvom: „VLÁDA NÁS ZRADILA! NA CHUDOBE EURÓPANOV KRÁĽOVSKY ZARÁBAJÚ AMERICKÉ FIRMY!“ V článku tvrdí, že protiruské sankcie likvidujú predovšetkým európske obyvateľstvo, že „USA sú spojenec, ktorý trpiaceho kamaráta vyžmýka aj o posledný cent a smeje sa na jeho hlúposti“ alebo, že „Európu vedie protieurópska klika, ktorá nám historkou o zámere poraziť Putina zabezpečuje budúcnosť plnú chudoby a beznádeje“.

Rovnako kriticky sa vyjadril aj Ľuboš Blaha. Ten skritizoval protiruské sankcie slovami: „Európa pácha harakikiri v priamom prenose a Američania sa nám chechcú spoza oceána, tí na tom zarábajú.“ Zároveň vyzýva ľudí, aby si na to spomenuli, keď uvidia vysoké ceny potravín v obchodoch.

Podobne komentoval pád eura voči doláru europoslanec Milan Uhrík: „Euro už padlo pod kurz dolára. Čoskoro bude bezcenné. Európa krachuje, Amerika zarába. Čistá ekonomická vlastizrada.“

Aktéri na Slovensku vnímajú Maďarsko ako model pre jeho postoj k vojne na Ukrajine

Posledné týždne sme zaznamenali aj väčší výskyt príspevkov, ktoré vychvaľujú maďarskú vládu. Proruskí aktéri v ňom vidia vzor pre Slovensko, nakoľko Maďarsko je zdržanlivejšie v iniciatívach na podporu Ukrajiny, vyjadruje sa proti sankciám uvaleným na Rusko, obhajuje odoberanie energií z Ruska a vo všeobecnosti má dlhodobý protiunijný sentiment.

Nekritická podpora Maďarska sa objavuje u rôznych aktérov, preto sme sa rozhodli pozrieť sa na to prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Ten nám ukázal najpopulárnejšie facebookové príspevky na túto tému medzi slovenskými dezinformačnými aktérmi. Príspevky boli vyhodnotené na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).

Prvé miesto patrí Milanovi Uhríkovi, poslancovi Európskeho parlamentu a šéfovi krajne pravicovej strany Republika. V príspevku gratuluje maďarskému premiérovi Orbánovi k vyjednaniu ďalších dodávok plynu z Ruska a zároveň kritizuje západných lídrov za „nezodpovedný amaterizmus“. Podľa neho zámerne vedú svoje krajiny do hospodárskej krízy a pripravujú sa na mrznutie v zime.

Donedávna bol Hlavný denník na Slovensku zablokovaný pre škodlivé aktivity. Teraz je však plne funkčný a opäť šíri prokremeľskú propagandu. V prvom príspevku upozorňuje na prejav maďarskej prezidentky Katalin Novákovej, ktorá povedala, že Maďarsko sa nenechá vydierať Európou. V druhom príspevku informuje o vyhlásení Viktora Orbána, že vojna na Ukrajine povedie ku koncu dominancie Západu. Autor článku tvrdí, že „konanie vládnucej globalistickej triedy“ na Západe vedie k vnútorným krízam, ktoré ohrozujú budúcnosť týchto krajín. Najmä sankcie voči Rusku považuje za sebazničujúce.

Mário Vidák zdieľal článok z Magazínu 1, za ktorým sám stojí a je prepojený na stranu Kotlebovci-ĽSNS. Článok nesie názov: „Maďari budú dostávať navyše plyn od Rusov. Ich minister navštívil Moskvu, zimu prežijú v kľude.“

V poslednom príspevku bývalá nacionalistická poslankyňa Anna Belousovová hovorí, že Maďarom závidí ich prezidentku. Tvrdí, že maďarská prezidentka Nováková kladie svoj národ a štát na prvé miesto, a to aj v ťažkých časoch. Slovenská prezidentka Čaputová podľa Belousovovej naopak zachraňuje iných, a to aj na úkor záujmov vlastného národa.

Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze STRATPOL – Strategic Policy Institute a Slovak Security Policy Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk varovať verejnosť pred vznikajúcimi a aktuálnymi trendmi v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/