Prečo Kremeľ klame a dezinformuje?

Dnes už o existencii ruských informačných operácií nemôže pochybovať azda nik. Pri otázke prečo je tomu tak, ale často narazíme na banálne či obskúrne vysvetlenia.

Moskva však netúži po deštrukcii ani skaze. Má niekoľko strategických cieľov, ku ktorým sa snaží priblížiť práve skrz toxickú dezinformačnú kampaň:

  • Obnova ruského veľmocenského statusu
  • Zachovanie si sféry vplyvu
  • Ochrana Putinovho režimu
  • Zvýšenie vojenskej moci.

Cieľ #1: Obnova Ruska ako veľkolepej svetovej mocnosti

Šírenie dezinformácií je jedným zo spôsobov ktorým môže Kremeľ podkopať vplyv Spojených štátov a podporiť vlastnú zašlú mocenskú slávu v hre o všetko (ako tomu bolo počas Studenej vojny).

Putin môže získať väčší vplyv iba ak Spojené štáty stratia ten svoj. Napriek tomu, že západní komentátori často vnímajú správanie Kremľa ako zhubné a občas aj agresívne, ruský medveď sa naďalej prezentuje ako legitímny hráč na geopolitickej šachovnici, ktorý sa len „snaží napraviť krivdy, ktoré pociťuje už od konca Studenej vojny“. 

Po rozpade ZSSR vstúpilo Rusko do éry poznačenej vysokou nezamestnanosťou, kriminalitou, chudobou a korupciou. Počas tejto dekády sa Rusi iba nečinne prizerali, ako sa USA stávali čoraz dominantnejšími a ako dlhoročná bipolarita, ktorá definovala svetový poriadok, sa prakticky zo dňa na deň premenila na unipolaritu.

Rusi dnes preto psychologicky využívajú dezinformácie, aby znížili mocenský vplyv USA na geopolitickom poli. Veria, že tak môžu opäť získať na globálnom javisku rozhodujúce slovo.

Kampane, ktoré zahrňujú automatizovaných botov, trollov a hackerov, majú prehlbovať rozdiely vo vnútri americkej spoločnosti a krajín EÚ. Tieto vykresľujú ako dysfunkčé a Rusko zase ako štát legitímny. Ruská propaganda je de facto pokračovaním sovietskych „aktívnych opatrení“ z obdobia Studenej vojny – informačných operácií z dielne starého KGB.

Cieľ #2: Zachovanie svojej sféry vplyvu

Dezinformácie predstavujú pre Spojené štáty veľký problém, keďže ich nútia sústrediť svoju pozornosť viac dovnútra než navonok. Znamená to, že majú menej zdrojov potrebných na dosahovanie medzinárodných strategických cieľov, akým je napríklad demokratický progres v bývalých štátoch ZSSR. Moskva totiž verí, že každá svetová mocnosť by si mala udržiavať svoju sféru vplyvu nad tzv. „podriadenými vládami“ (t. j. bývalými krajinami Sovietskeho zväzu). 

Ideálne rozbíjaním takýchto spojenectiev sa Kremeľ snaží zabrániť krajinám vo svojej blízkosti v tom, aby sa stali strategickými partnermi USA.

Cieľ #3: Ochrana Putinovho režimu 

Prioritou číslo 1 pre Rusko je odrádzať vlastných občanov, ako aj občanov blízkych štátov, od podpory demokracie. Vládna garnitúra totižto odmieta demokraciu ako preferovanú alternatívu k svoju režimu. Dlhodobá informačná antikampaň proti „západnej“ demokracii je tak jedným z najdôležitejších ruských cieľov. Akákoľvek snaha „západných krajín“ o nastolenie demokracie je pritom považovaná za existenčnú hrozbu. 

Cieľ #4: Zefektívnenie ruskej vojenskej sily 

Ako trefne poznamenal ruský generál ozbrojených síl, Valery Gerasimov, použitie nevojenských nástrojov (vrátane dezinformácií) je rovnako dôležité ako tradičné vojenské hodnoty

Ruská propaganda je s vojenskou sférou dôverne spätá. Kým západná spoločnosť má tendenciu nazerať na svet optikou buď vojny alebo mieru, komunistická perspektíva nebola nikdy taká dichotómna a vždy tvrdila, že svetová politika sa zmieta v konflikte neustále. 

Dnes sú si ale Rusi vedomí toho, že nevojenskými (tzv. hybridnými) operáciami dokážu polarizovať západné demokracie omnoho efektívnejšie a dokážu tiež potenciálne prispieť k postupnému rozbíjaniu spojenectiev s USA alebo v rámci EÚ – bez jediného výstrelu.

Napokon, Rusi sú si plne vedomí svojho potenciálu. Vlastnú zodpovednosť za udalosti sa im do značnej miery darí popierať a odvádzať pozornosť od nedávnych incidentov.

Typickým príkladom je zostrelenie lietadla Malaysia Airlines MH17. V tomto prípade ruská Internetová Výskumná Agentúra (prezývaná aj ako „trollia farma”) sa ihneď pustila do rozsievania nespočetných dezinfo naratívov, ktoré mali Rusko z incidentu vyviniť, hoci dnes vyšetrovanie jasne potvrdilo ruský pôvod raketovej hlavice, ktorá lietadlo zostrelila.

Rusko chce dezinformačnými kampaňami dosiahnuť viac ako len tradičnú vojenskú deštrukciu. Jeho cieľom je jasná, systematická a hmatateľná snaha o fragmentáciu spoločností nepriateľských krajín. Ak chcú proti nej západné krajiny efektívne bojovať, je potrebné sa zorientovať v informačnom chaose.

 „Vojenská dokonalosť nespočíva v obsadení územia nepriateľa použitím brilantnej bojovej stratégie, ale v schopnosti zlomiť nepriateľovu vôľu vzdorovať – bez boja“, Sun-C.

Tomáš Horeháj
Študent PhD. na Akadémii Policajného zboru, kde sa venuje kriminológii a bezpečnostným vedám. Ukončil magisterské a následne aj rigorózne štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Absolvoval odbornú stáž na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí a v Úrade boja proti drogám a kriminalite (UNODC) vo Viedni. V súčastnosti sa špecializuje na výskum v oblasti trestného práva, viktimológie, psychológie propagandy a bezpečnostnej analýze.