Nová správa z dielne EÚ: Cieľom ruských snáh je rozdrobiť a oslabiť spoločný európsky prístup k vakcínam

Európska služba pre vonkajšiu činnosť zverejnila správu, ktorej cieľom je poskytnúť prehľad o súčasných trendoch v oblasti dezinformačných aktivít týkajúcich sa COVID-19. Nová správa varuje, že cieľom „prokremeľských dezinformačných aktérov je oslabiť a rozdrobiť spoločný európsky prístup“ k vakcínam.

Obrázok: Wikimedia Commons.

S uvedením vakcín do obehu, začiatkom roka 2021, sa podľa získaných informácií súčasne zintenzívnili štátom sponzorované dezinformačné snahy, ktoré sa zameriavali najmä na vakcíny vyvinuté Západom. Report tiež uvádza, že ide prevažne o Rusko a Čínu, ktoré vo veľkej miere propagujú svoje vlastné, štátom vyrábané vakcíny. Ich cieľom je tiež poukazovať na nedostatky západných vakcín so snahou poškodiť konkurenciu.

Napriek tomu, že report pojednáva aj o čínskom kontexte, špeciálnu pozornosť venuje najmä prokremeľským dezinformáciám a propagande.

Medzi nástroje, ktoré využívajú, patria štátom kontrolované médiá a sociálne siete, vrátane oficiálnych diplomatických účtov. Príkladom môže byť oficiálny účet Sputnik V na Twitteri, prípadne ruská Zahraničná spravodajská služba, ktoré pravidelne informujú o údajnej zaujatosti orgánov EÚ.

V tomto zmysle je vhodné spomenúť aj aktivity Ruského veľvyslanectva na Slovensku, ktoré na svojom facebookovom účte často zdieľa príspevky v snahe vykresliť Sputnik V ako najlepšiu vakcínu. Dopĺňa to vyjadreniami slovenských politikov či zoznamom krajín, ktoré vakcínu aktívne používajú.

„Konkurenčné“ vakcíny sa stali terčom aj pre slovenských dezinformátorov či aktérov prehnane sympatizujúcich s Ruskom. Krátko po tom, ako slovenská vláda nakúpila Sputnik V, sa o týchto vakcínach dezinformačná scéna začala vyjadrovať prevažne v negatívnom kontexte, zatiaľ čo ruskej vakcíne pripisuje najmä pozitívne vlastnosti.

Populárnym sa tiež stalo úmyselné vyvolávanie neistoty a strachu v spoločnosti, a to najmä prostredníctvom informovania o ojedinelých, častokrát zavádzajúco spájaných prípadoch nežiaducich účinkov európskych a amerických vakcín. Tento naratív majú vo veľkej obľube už tradičné dezinformačné a prokremeľsky orientované médiá ako Hlavné správy či Hlavný denník.

Medzi slovenských politikov, ktorí dlhodobo popularizujú ruskú vakcínu a pokladajú ju za spolitizovanú zo strany „západných“ mocností, patrí Ľuboš Blaha či Eduard Chmelár.

To, že Ľuboš Blaha v danej téme naozaj exceluje, dokazujú aj dáta z analytickej platformy CrowdTangle. Spoločne s ním štatistikám dominuje aj Igor Matovič. Príspevky poslanca NR SR za stranu SMER-SD a bývalého premiéra, zahŕňajúce slovo „Sputnik“, sa v celkovom počte interakcií (počet reakcií, zdieľaní, komentárov) umiestnili na prvých takmer 30 priečkach.

Jediný, kto dokázal konkurovať tejto dvojici je príspevok Tomáša Tarabu, ktorý sa umiestnil na treťom mieste s počtom 19 614 interakcií. Marcový príspevok Igora Matoviča dosiahol 25 188 interakcií, a zaradil sa teda na prvú priečku. V prípade Ľuboša Blahu najvyšší počet interakcií (19 616) dosiahlo video, v  ktorom útočí na riaditeľku ŠÚKL Zuzanu Baťovú za jej postoj k Sputniku V. Pre porovnanie, príspevok prezidentky Zuzany Čaputovej, kde sa spomínal „Spuntik V“ dosiahol vyše 11-tisíc interakcií a teda išlo o 29-ty príspevok v našej štatistike.

Ako uvádza vypracovaná správa, zatiaľ čo médiá blízke Rusku pravidelne kritizujú západné vakcíny, o čínskych sa vyjadrujú minimálne, prípadne o nich neinformujú vôbec. Čínske vakcíny pritom dosahujú výrazne nižšiu mieru účinnosti. Podľa neoficiálnych štatistík vakcína CanSino dosahuje účinnosť 65,7 %.

Je absolventkou bakalárskeho štúdia na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. V súčasnosti študuje latinskoamerické štúdia na Univerzite Hradec Králové. V roku 2019 absolvovala pobyt na Uniwersytet Jagielloński v Krakove v rámci programu Erasmus+. Zaujíma sa najmä o zahraničnopolitické témy, propagandu a dezinformácie, ktorým sa venovala aj počas svojej stáže v demagog.sk. Hovorí plynule anglicky a španielsky. Kontakt: kristina.marova@infosecurity.sk