Prokremeľské médiá – čo dosiahli v Bielorusku?

Autor: Zina Saunders

Propaganda sa už tradične považuje za jednu z najsilnejších zbraní ruského politického režimu. A presne tú použil Alexandr Lukašenka, keď si uvedomil, že odpor Bielorusov voči jeho režimu už nie je možné zvrátiť.

Na počiatku masových protestov proti Lukašenkovi v Bielorusku štrajkovali okrem státisícov občanov aj novinári pracujúci v bieloruských štátnych médiách. Väčšina z nich bola prepustená a nahradená mediálnymi „špecialistami“ z ruských štátom kontrolovaných spoločností.

V dôsledku toho sa rétorika bieloruských štátnych médií stala oveľa agresívnejšou. Čo však vlastne ruskí „špecialisti“ v médiách dosiahli

Sociolytics“ naznačujú: “nič moc.”

V septembri 2020, britský think-tank Sociolytics uskutočnil komplexný prieskum využívania médií v Bielorusku – snažili sa pochopiť, aká efektívna je prienik politických komunikačných techník medzi ruskými a bieloruskými orgánmi. Ich zistenia rozsiahlo prezentuje aj nezávislá ruskojazyčná pobočka Meduza.

Predpoklad, že prokremeľské mediálne nástroje môžu byť kopírované a aplikované na Bielorusko, nie je celkom správny. 

Bielorusi dôverovali štátnym televíznym kanálom svojej krajiny oveľa menej ako ich rovesníci v Rusku. Podľa Sociolytics viac ako 54% Bielorusov uprednostňuje nezávislé médiá a iba 29% dáva prednosť štátnym médiám, zatiaľ čo pôvodné údaje z roku 2019 v Rusku boli diametrálne odlišné. Nedávny prieskum spoločnosti Deloitte však zistil, že iba 23% Rusov dôveruje televízii ako zdroju informácií. 

Takáto analýza a porovnávanie dôvery verejnosti v médiá v rôznych krajinách môže ale samozrejme vyvolávať pochybnosti. Napriek tomu stojí za zmienku, že podľa Sociolytics sa čím ďalej, tým viac Bielorusov odvracia od štátnej televízie. Viac ako 43% respondentov uviedlo, že štátom riadenú televíziu nikdy nesleduje. 13% Bielorusov, ktorí aspoň niekedy sledovali štátne televízne kanály, dokonca uviedlo, že ich začali sledovať menej často.

Nedôvera v štátom kontrolovanú televíziu rovnako úzko súvisí aj s pandémiou koronavírusu, ktorá (nielen) Bielorusov prinútila prehodnotiť informačné zdroje. Po Lukašenkových vyhláseniach že vírus je neškodný a že sauna a vodka sú najlepšími spôsobmi, ako zostať zdraví, našli mnohí útočisko zdrojoch z internetu. Konkrétne 58% Bielorusov v septembri povedalo, že svoje mediálne preferencie zmenili úplne – a tento trend rastie aj naďalej.

Sila sociálnych médií

Sociálne médiá sú v Bielorusku veľmi rozšírené a ich využívanie nie je obmedzené len na mládež. Na počiatku protestov aj starší ľudia začali pravidelnejšie vyhľadávať informácie práve online. Počiatočné pokusy orgánov vyriešiť problém zavedením úplného vypnutia siete im nevyšli podľa predstáv. Mnoho Bielorusov sa obrátilo na Telegram – jedinú digitálnu platformu, ktorá bola prístupná.

Hlavným informačným zdrojom o priebehu protestov sa stal NEXTA Telegram, ktorému za posledných 90 dní vzrástol dopyt o 500%. Podľa štatistík DFRLab získal kanál NEXTA Telegram za prvý týždeň po augustových voľbách viac ako 1,8 milióna nových predplatiteľov. 

Odpoveďou bieloruských (a prokremeľských) štátnych médií na tento trend bolo obvinenie, že NEXT-u riadi poľská tajná služba a samotný kanál NEXTA Telegram bol vyhlásený za „zdroj extrémizmu.”

Vybraní Bielorusi bolo rovnako požiadaní, aby vyhodnotili dôveryhodnosť titulkov vybraných z rôznych zdrojov online. Zistilo sa, že medzi kvalitným spravodajstvom a falošnými správami dokázalo rozlíšiť až 54% respondentov.