Pred niekoľkými dňami čínska štátna televízia zverejnila video, v ktorom predstavuje geografiu, kultúru a tradičné jedlá oblasti Sin-ťiang. V tri a pol minútovej prezentácii regiónu sa objavujú Ujguri a lokálne celebrity, ktoré ospevujú krásne miesta oblasti a vyzdvihujú zvyky etnických menšín.
Nie je to prvý pokus Číny o prezentovanie sa týmto spôsobom. Už skôr v tomto roku vydal Peking propagandistický muzikál. V ňom Ujguri žijú v mieri po boku čínskych Hanov a spolu s ostatnými menšinami spievajú a tancujú. „Krídla piesní”, ako sa muzikál nazýva, však vynecháva akúkoľvek zmienku o hromadnom sledovaní, útlaku a systematickom porušovaní ľudských práv v regióne.
Čo sa deje v Sin-ťiangu?
V skutočnosti sa Peking minimálne od roku 2017 usiluje o elimináciu ujgurskej kultúry a zadržal už viac ako milión Ujgurov v stovkách zajateckých táborov po celom regióne. Stanovisko podáva viacerých skupín bojujúcich za ľudské práva ako aj priame svedectvá. Podľa nich sú zajatci nútení študovať marxizmus, vzdať sa svojho náboženstva, pracovať v továrňach a čeliť zneužívaniu. Mnohých z tých, ktorí neboli zadržaní, Čína podrobila intenzívnemu dohľadu, náboženským obmedzeniam, núteným prácam či sterilizácii.
Amnesty International a Human Rights Watch, popredné skupiny bojujúce za ľudské práva, obviňujú Čínu zo zločinov proti ľudskosti. USA, Kanada a Holandsko vinia Čínu z páchania genocídy v Sin-ťiangu.
Za pretrvávajúce porušovanie ľudských práv boli na Čínu v marci 2021 uvalené sankcie v rámci koordinovanej akcie Európskej únie, Veľkej Británie, USA a Kanady.
Ako reaguje Čína?
Peking popiera všetky obvinenia a tvrdí, že inštitúcie, ktoré nazýva strediskami odborného tréningu, ľudské práva Ujgurov neporušujú. Podľa vyjadrení predstaviteľov Komunistickej strany Číny sú zásahy v Sin-ťiangu zamerané na boj proti chudobe, terorizmu a islamistického extrémizmu.
Čína trvá na tom, že ujgurskí militanti vedú násilnú kampaň za nezávislý štát plánovaním bombových útokov, sabotáží a občianskych nepokojov. Sieť táborov má byť účinným nástrojom na ich prevýchovu v boji proti terorizmu. Ostatné tvrdenia ohľadom masových sterilizácií označuje Peking za „nepodložené“ a obvinenia z nútenej práce za „úplne vymyslené“.
Súvisiace: Asertívna Čína: ako Peking ovplyvňuje názory po celom svete
Propaganda ako staro-nový nástroj čínskej diplomacie
Podľa vyjadrení viacerých odborníkov môžu byť spomínané propagandistické videá prejavom zmeny diplomatického prístupu Pekingu. Zdá sa, že doterajší postoj „vlčieho bojovníka“, ktorý predstavuje konfrontačný, agresívny štýl diplomacie, prijatý za vlády aktuálneho čínskeho vodcu, z časti nahrádzajú mäkšie propagandistické metódy.
Aj samotný čínsky prezident Si Ťin-pching sa pred istým časom vyjadril, že Čína musí „lepšie prezentovať čínsku históriu“ a šíriť „spoľahlivejší, obdivuhodnejší a úctyhodnejší“ obraz o krajine.
Západ svoj postoj nemení
Medzinárodné spoločenstvo zostáva voči snahám Číny skeptické. Objavuje sa názor, že propagandistickým úsilím Peking nemôže dosiahnuť porozumenie či podporu. Tento postoj potvrdila aj šéfka OSN pre ľudské práva Michele Bachelet, ktorá sa snaží rokovať s Čínou o možnostiach návštevy a prístupu do Sin-ťiangu.
Súvisiace: V núdzi poznáš priateľa. Čína a Rusko v spoločnom ťažení
Mnohé krajiny sú znepokojené z neustále sa objavujúcich správ o závažnom porušovaní ľudských práv. OSN sa tak ocitá pod rastúcim tlakom západných štátov, ktoré požadujú, aby organizácia zabezpečila neobmedzený prístup do Sin-ťiangu.
Pred niekoľkými dňami v rámci snahy o riešenie situácie Bachelet prvýkrát verejne navrhla časový harmonogram návštevy regiónu, o ktorej jej kancelária rokuje už od septembra 2018.
