Dezinfo weby v Európe zarobia na reklame až 76 miliónov dolárov

Reklamy niektorých popredných svetových značiek financujú fungovanie známych dezinformačných stránok v Európe – a to až do výšky 76 miliónov USD ročne

Nový výskum Globálneho dezinformačného indexu (GDI) priniesol zistenia, podľa ktorých sa odhaduje, že veľké korporácie, ako Amazon Prime, Burger King, Mercedes Benz, Samsung, Spotify alebo Volvo, neúmyselne ročne vynakladajú viac ako 76 miliónov dolárov na reklamy, ktoré sa zobrazujú na dezinformačných weboch a týmto im pomáhajú im zarábať.

Zoznam domén použitých v štúdii, ktorých celkový počet predstavoval takmer 1 400, bol zozbieraný z niekoľkých nezávislých zdrojov fact-checkingu, ako aj z verejných zoznamov sledujúcich dezinformácie v Európe, vrátane databázy EUvsDisinfo.

Vzorka zahŕňala zahraničné spravodajské stránky, o ktorých je známe, že šíria dezinformácie. Mimo iných aj jazykové variácie Russia Today, Sputnik News a Epoch Times, ako aj domény v niekoľkých európskych krajinách. Výskum sa konkrétne zameral na osem prípadových štúdií: Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Slovensko a Španielsko.

Umiestnenie reklamy umožňuje niekoľko významných technologických spoločností, pričom Google (GoogleAds a DoubleClick) a Criteo v tomto rebríčku vedú. Veľké spoločnosti poskytujú reklamy šité na mieru na základe dát, ktoré o každom z nás zbierajú. Ak máte psa, Google to vie. Reklamu na žrádlo pre mačky neuvidíte.

Štúdia zistila, že iba spoločnosť Google poskytuje reklamné služby až 57% skúmaných dezinformačných stránok a platia im až 48 miliónov dolárov ročne.

Iba päť spoločností zodpovedá za 97% príjmov z reklamy pre dezinfo weby: Google, Criteo, OpenX, Taboola a Xandr. Metóda GDI sa zamerala na dolnú hranicu, vďaka čomu sú tieto odhady v porovnaní s inými štúdiami pomerne konzervatívne.

Štúdia GDI dospela k záveru, že umiestňovanie reklamy na dezinformačných weboch je porušením Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií, ktorý má „narušiť stimuly na reklamu a speňaženie“ dezinformácií.

Spoločnosť Google, Úrad pre interaktívnu reklamu (IAB – Interactive Advertising Bureau) a Svetová federácia inzerentov (WFA) sú jeho signatármi. Kódex je však založený na samoregulácii v oblasti reklamy. Je teda na samotných spoločnostiach, či pravidlá, ku ktorým sa zaviazali budú aj naozaj vynucovať.

Zisky z reklamy, ku ktorým sa prevádzkovatelia dezinfo webov ešte stále dokážu dostať, a to aj na Slovensku, hovorí, ako samoregulácia funguje.

Peter Dubóczi
Vyštudoval politológiu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach | Momentálne doktorand na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach | Predtým factchecker pre portál demagog.sk | Venuje sa otázkam otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov | Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby.