Avaaz: Sociálne siete podporujú nenávisť voči vedcom

Aktivisti z hnutia Avaaz vydali novú štúdiu, v ktorej sa venujú online útokom na vedcov a výskumníkov. Správa sa zameriava na útoky na sociálnych sieťach, ktoré napriek deklarovanému úsiliu o znižovanie dezinformačného obsahu zlyhávajú.

Aktivistická platforma Avaaz vydala novú štúdiu. Odhaľuje v nej, ako sociálne siete nepriamo podporujú dezinformátorov. Robia tak prostredníctvom slabej regulácie obsahu a laxného prístupu k odstraňovaniu či označovaniu príspevkov propagujúcich protivedecké naratívy.

Avaaz zároveň poukazuje na fakt, že sa sociálne siete stávajú živnou pôdou pre nebezpečný obsah, ako sú vyhrážky, nenávistný prejav, komentáre usilujúce o diskreditáciu vedcov či konšpirácie.

Online osočovanie či vyhrážky smrťou

Rozmáhanie online útokov na vedcov a odborníkov má podľa hnutia Avaaz potenciál prerásť do „offline“ násilia. Prípadov takéhoto presahovania do reality je mnoho.

Ako príklad môže slúžiť osočovanie a vyhrážky smerované na amerického imunológa Anthonyho Fauciho. Po tom, ako sa v roku 2020 stal tvárou boja proti Covid-19 a na jeho adresu bolo namierených mnoho osobných online útokov, potreboval pre ochranu svojej rodiny dohľad bezpečnostných zložiek.

Medzi ďalšími vedcami a odborníkmi, ktorí čelili nenávisti na internete, bol napríklad belgický virológ a národný poradca pre boj s pandémiou Marc Van Ranst. Ten sa s rodinou skrýval pred verejnosťou po tom, ako obdržal vyhrážky smrťou od muža s vojenským výcvikom.

Pre ďalšie príklady nemusíme chodiť ďaleko. Aj na Slovensku sa totiž objavilo mnoho prípadov vyhrážania, osočovania, zastrašovania, či dokonca protestov pre domami lekárov a vedcov. V roku 2021 sa takéto akcie uskutočnili pred domami hlavného hygienika Jána Mikasa či odborníkov Pavla Jarčušku, Vladimíra Krčméryho a Eleny Prokopovej.

Podľa prieskumu časopisu Nature z roku 2021 až 15% vedcov a lekárov, ktorí sa v médiách alebo na sociálnych sieťach vyjadrovali k pandémii Covid-19, obdržalo vyhrážky smrťou. 59% z respondentov uviedlo, že sa stretli s útokmi na svoju odbornosť a kredibilitu. Okrem koronavírusu sú nenávistné online kampane namierené napríklad aj voči expertom na klimatickú zmenu.

Úloha sociálnych sietí

V boji proti dezinformáciám a nenávistnému obsahu je kľúčové konanie sociálnych sietí. Proti pseudovedeckým klamstvám je taktiež potrebné bojovať prostredníctvom vhodnej legislatívy.

Dôležitosť legislatívnych opatrení uznáva aj Facebook v blogu „Hard Questions“. Samotných vedcov však platforma nechráni podľa štandardov komunity, keďže profesia nezahŕňa do v tzv. „chránených charakteristík“. 

Tie zahŕňajú kategórie, ktoré nesmú byť predmetom útokov na platforme. Facebook medzi ne zaraďuje rasu, etnickú príslušnosť, národnosť, zdravotné postihnutie, náboženské presvedčenie, kastu, sexuálnu orientáciu, pohlavie, rodovú identitu a vážnu chorobu.

Medzi hlavné zistenia výskumu Avaaz patria tieto:

  • Facebook nepodnikol žiadne kroky v súvislosti s polovicou skúmaných príspevkov obsahujúcich dezinformácie, ktoré už v minulosti vyvrátili fact checkeri.
  • Príspevky, voči ktorým nebolo zakročené, majú približne päťkrát viac interakcií ako tie, ktoré Facebook označil štítkom.
  • Facebook napriek podniknutým pokrokom stále zlyháva v identifikácii a označování „klonovaného“ alebo mierne upravovaného obsahu.
  • Niektorých dezinformátorov, ktorí sú na Facebooku mimoriadne úspešní, platforma vôbec nepostihuje. Označovanie klamlivého či zavádzajúceho obsahu na platforme je často nekonzistentné.
  • Vedci sú okrem dezinformácií tiež terčami útokov, násilných vyhrážok a urážania. Spomedzi vedcov zaradených do výskumu bol najčastejšie atakovaný Anthony Fauci.

Nečinnosť voči dezinformáciám

Výskum z dielne Avaaz sa zameriaval na skúmanie dezinformačných a nenávistných príspevkov o troch vedcoch. Sú nimi americký imunológ Anthony Fauci, vyššie spomínaný belgický virológ Marc Van Ranst a nemecký virológ Christian Drosten, ktorý bol tiež terčom vyhrážok smrťou.

Avaaz zhromaždil 85 dezinformačných príspevkov týkajúcich sa menovaných vedcov a inštitúcií, v ktorých pôsobia. Príspevky publikované medzi 1. januárom a 30. júnom 2021 spolu získali alarmujúcich 1 868 294 interakcií. Išlo pritom o obsah, ktorý vyvrátili viacerí nezávislí overovatelia faktov.

Na začiatku roku 2021 bolo 53% zo skúmaných dezinformačných príspevkov uverejnených na piatich platformách (Instagram, Twitter, Telegram, Facebook a Youtube) bez ich reakcie. Koncom júla 2021 sa toto číslo znížilo o zanedbateľné 4% (na 49%), a to aj napriek úsiliu, ktoré dané platformy v boji proti dezinformáciám deklarovali.

Anthony Fauci v prvej línii

Report aktivistiskej siete Avaaz sa detailne zameriava na prípad Anthonyho Fauciho, ktorý bol podľa výsledkov štúdie terčom najväčšieho počtu útokov.

Výskumníci zistili, že v období medzi 1. januárom 2020 a 28. septembrom 2021 facebooková stránka amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (Center for Disease Control and Prevention, CDC) publikovala iba jeden videopríspevok obsahujúci kľúčové slovo „Fauci“.

Video od CDC získalo iba približne 700 interakcií, pričom v ďalších príspevkoch sa centrum Faucimu už nevenovalo. Naproti tomu, tri videá zverejnené asi o rok neskôr na facebookovej stránke Tuckera Carlsona z Fox News, získali celkovo 4 milióny videní. 

Podobný úspech malo mnoho ďalších dezinformačných a konšpiračných médií. CDC ako oficiálna autorita tak dokázala oproti dezinformátorom na téme získať iba zanedbateľné interakcie.

Fauciho e-maily

Mnoho príspevkov a videí sa týkalo osobných e-mailov, v ktorých Fauci diskutoval s kolegami a vymieňal si názory s ľuďmi z rôznych oblastí. Takmer 4-tisíc e-mailov bolo získaných na základe podnetu pre zverejnenie informácií, ktoré pochádzali od BuzzFeed News a The Washington Post. Mnohí aktéri však tieto e-maily skresľovali a interpretovali ich tak, že Fauci klamal o pôvode vírusu, účinnosti rúšok či o liečbe Covid-19.

Screenshot z facebookového videopríspevku moderátorky Liz Wheeler s označením informujúcim o zavádzajúcom obsahu. Napriek štítku a odkaze na fact check má príspevok vysoké interakcie. Zdroj: Avaaz.

Fauci si napríklad s kolegami vymieňal názory o možnom úniku vírusu z wuhanského laboratória. Napriek tomu, že to bolo neskôr označené za vysoko nepravdepodobné, mnohí aktéri názory v e-mailoch považovali za dôkazy a šírili konšpiračné tvrdenia a dezinformácie. Okrem toho sa pod príspevkami na sociálnych sieťach, ktoré súviseli s danou témou, objavili ďalšie nenávistné komentáre a vyhrážky.

Avaaz zdokumentoval 44 facebookových príspevkov obsahujúcich tieto tvrdenia. Viac ako polovica z nich (59%), čo predstavuje takmer 1 milión interakcií a 8 miliónov zhliadnutí pri videách, nemala žiadne štítky informujúce o zavádzajúcom a klamlivom obsahu.

Videopríspevok moderátora Fox News Tuckera Carlsona na Facebooku doposiaľ neobsahuje upozornenie na zavádzajúci a klamlivý obsah. Sekcia pod videom obsahuje množstvo nenávistných komentárov. Zdroj: Avaaz.

Video Tuckera Carlsona je okrem Facebooku publikované aj na YouTube, kde rovnako nedošlo k žiadnemu označeniu a upozorneniu divákov na problematický obsah. YouTube dokonca k videu nepridal ani automatické upozornenie, ktorým označuje obsah zameraný na tému Covid-19.

Video publikované na platforme YouTube taktiež zostalo bez informačného štítku. Zdroj: Avaaz.

Príkladov je mnoho

Avaaz uvádza množstvo ďalších príkladov, kedy platformy zlyhali pri označovaní problematického obsahu ohľadom Covid-19 a umožnili tak šírenie falošných tvrdení a podporovanie nenávisti namierenej voči lekárom a odborníkom.

Vyššie popísané príklady útokov z offline sveta pritom dokladujú, že online nenávisť môže prerásť do obrovských rozmerov a otvoriť priestor pre podobné nenávistné činy.

Predchádzanie týmto incidentom si vyžaduje razantné konanie zo strany sociálnych sietí a online platforiem. Označovanie problematického obsahu je iba začiatkom tohto úsilia, sociálne siete však zlyhávajú už pri tejto úlohe.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Absolvovala stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative. Publikuje ako stážistka v think-tanku Stratpol. Venuje sa témam ako je environmentálna geopolitika, geopolitika Arktídy a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk