Politickí lídri naprieč Afrikou často vidia sociálne siete ako hrozbu, keďže poskytujú verejnosti lepší prístup k informáciám. Taktiež majú potenciál zmobilizovať ľud a spochybňovať vedenie krajiny.
Napríklad v Ugande bola preto v roku 2018 predstavená daň za používanie sociálnych sietí. Platenie poplatku za každodenné používanie Facebooku alebo Twitteru malo odradiť ľudí od interakcie na sieťach a vyhľadávania informácií.
Ako (ne)fungujú sociálne siete v Afrike
Obťažovanie na internete, kyberšikana či online rodové násilie, ktoré je na africkom kontinente prítomné, je často zamerané na zraniteľné skupiny obyvateľstva. Vlády s obľubou zneužívajú tieto činy na obmedzenie slobody online prejavu.
Vágne formulácie zákonov vytvárajú priestor pre potlačenie kritiky. V niektorých prípadoch boli zákony využité ako zámienka pre úplné obmedzenie internetu v krajine.
V roku 2020 bolo v Čade zavedené spomalenie internetu, ktoré podľa hovorcu vlády, Mahamata Zeneho Cherifa, malo zabrániť “šíreniu správ podnecujúcich nenávisť a rozdeľovanie.” Predstavitelia čadských telekomunikácií sa však vyjadrili, že obmedzenie podnietilo virálne video, zachytávajúce čadského vojenského dôstojníka v ozbrojenom konflikte s dvoma mladými mechanikmi.
Nedávny report od Mozilla Foundation zdokumentoval, ako kenskí dezinformační influenceri, zaplatení vládou, koordinovane útočia na sudcov, novinárov či iných členov spoločnosti. Využívajú pritom dezinformačné kampane na Twitteri. Sociálna sieť pritom voči podobným typom správania zakročuje iba výnimočne.
V Ugande viedli útoky cez sociálne siete na političky k tomu, že väčšina z nich prestala tieto siete používať. Na celom kontinente je totiž bežné, že ženy v politike zažívajú trollovanie, zosmiešňovanie, zdieľanie intímnych obrázkov bez predchádzajúceho súhlasu, doxxing (zverejnenie súkromných informácii), či dokonca vyhrážky znásilnením a smrťou.
Hate speech z Facebooku prenesený do ulice
Druhá najobývanejšia krajina Afriky, Etiópia, je domovom viacerých etnických skupín. Najväčšia etnicita, Oromovia, je zároveň tá, ktorá má pomerne napäté vzťahy s etiópskou vládou. Ich konflikt trvá už od 70. rokov minulého storočia.
V októbri 2019, viedol virálny príspevok na Facebooku k tragickým dôsledkom. Aktivista oromského pôvodu Jawar Mohammed v rozhovore tvrdil, že ho ide zatknúť polícia.
Toto tvrdenie, neskôr vyvrátené etiópskou vládou, prinieslo vlnu hnevu a protestov medzi jeho priaznivcami. Nepokoje v uliciach skončili smrťou viac ako 70 ľudí a zranením mnohých ďalších.
Nebol to však jediný prípad, kedy príspevok na Facebooku viedol k nepokojom v krajine. V roku 2020 sa po zavraždení populárneho oromského speváka Hachala Hundessu začala šíriť masívna vlna prejavov nenávisti na Facebooku, podnecujúca k násiliu a genocíde.
Veľa ľudí zdieľalo fotografie vyhorených áut, budov či škôl. Incident viedol až k smrti stoviek ľudí. Najviac obetí pochádzalo z menšín ako Amharovia, Oromovia, či Guragovia.
Berhan Taye, predstaviteľ skupiny digitálnych práv Access Now, tvrdí, že „Etiópia je v posledných rokoch v stave neustáleho etnického násilia, a je ťažké nevidieť Facebook a iné sociálne platformy ako spoluvinníkov. Facebook možno nie je páchateľom násilia, ale je živnou pôdou pre nenávisť.“
Možné riešenia
Podľa juhoafrického právnika a aktivistu za ľudské práva Tomiwu Iloriho je jedným zo spôsobov ako vyriešiť túto situáciu prehodnotenie tradičných prístupov k dozoru, a to ako nad štátom, tak aj nad médiami.
Aktuálne sú uprednostňované záujmy vlád a spoločností vlastniacich sociálne siete a nezohľadňujú sa základné práva používateľov.
Ilori vraví, že „nedostatočná zodpovednosť platforiem sociálnych sietí povzbudzuje africké vlády, aby poškodzovali rozvojové demokracie v Afrike.” Opatrenia navrhnuté na zabránenie online škodám, by mali rešpektovať základné ľudské práva. Pri ich vytváraní by sa mala do procesu viac začleniť občianska spoločnosť, akademická obec, a podstatne aj koncový používateľ.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
