Článok, ktorý je doslovným prepisom statusu opozičného politika strany SMER-SD, Ľuboša Blahu, informuje čitateľa o jeho názore na nedávny teroristický útok vo Viedni. Blaha v ňom nielenže používa nenávistný naratív namierený proti moslimom a migrantom, ale tvrdí, že samotný útok sa bezprostredne týka i Slovákov.
Zdroj odkazujúci sám na seba
Článok bol uverejnený na kontroverznom portáli cz.sputniknews.com. Ide o lokalizovaný kanál ruských informačných operácií jazykovo zameraný na českú a slovenskú scénu, pre ktorý je charakteristické publikovanie článkov, zväčša obsahujúcich konšpiračné teórie, skresľovani faktov a pro-kremeľsky orientovanú propagandu. Portál konšpirátori.sk ohodnotil stránku cz.sputniknews.com známkou 8,4 z 10.
Zdrojom textu je úplný prepis statusu na Facebooku opozičného poslanca za SMER-SD, Ľuboša Blahu. Virálny status má k dnešnému dňu cez 2.500 zdieľaní.
Okrem Blahovho statusu obsahuje text odkazy na vlastné články, čo len poukazuje na jeho nevierohodnosť, ako aj vysokú neserióznosť.
Teroristický útok nebol útokom na Slovákov
Jadro argumentov Ľuboša Blahu tvoria subjektívne názory a hodnotové súdy. Medzi ne však poslanec vkladá aj overiteľné faktografické informácie. Viaceré z nich sú nepravdivé, resp. polopravdivé.
Medzi fakticky správne informácie, ktoré Blaha ponúka, patrí tvrdenie, že v jednotlivých krajinách (Náhorný Karabach, Sýria, Francúzsko alebo Švédsko) došlo k teroristickým útokom.
Nie je však pravdou, že na ne svet nereagoval (či už formou humanitárnej pomoci pre Arménov alebo symbolickým uctením si obetí terorizmu).
Blaha ďalej tvrdí, že Viedeň patrí i nám, Slovákom, keď argumentuje tým, že v nej štúrovci založili prvú Slovenskú národnú radu so sídlom v Myjave. Tento fakt je síce pravdivý, ale neinformuje čitateľa o podstatnej skutočnosti, že ním “štúrovci” de facto vypovedali poslušnosť rakúsko-uhorskej korune a proklamovali nezávislosť Slovákov v rámci monarchie. Napokon, nie je úplnou pravdou ani to, že Rakúsko je vo vzťahu k NATO úplne neutrálnou krajinou, keďže od roku 1995 aktívne spolupracujú v rozmanitých oblastiach.
Článok je zakončený faktografickou analýzou sérií útokov, ktorý sa odohral minulý pondelok. Táto (pravdepodobne neúmyselne) nepravdivo informuje čitateľa, že útok si vyžiadal 18 obetí a ďalších 15 zranených, keďže podľa oficiálnych údajov si útok vyžiadal život 4 ľudí a ďalších 23 bolo zranených.
Mastné manipulačné techniky
Blaha dáva svojím anti-islamským naratívom jasne najavo antipatie voči migrantom, ako aj ľuďom vyznávajúcich islam. Nadpis článku je typickým príkladom clickbaitu, t. j. jasným zámerom upútať pozornosť a vyvolať v čitateľovi poburujúce (negatívne) emócie.
Okrem toho sa v jeho statuse na viacerých miestach nachádza manipulačná technika lenivá indukcia, a teda vyhodnocovanie situácie bez zohľadnenia relevantných dôkazov. Opozičný poslanec totiž nekriticky tvrdí, že teroristický útok vo Viedni priamo súvisí s prílevom migrantov (podľa neho moslimov) a týchto označuje za vinníkov. Migrácia je však nesmierne komplikovaný a komplexný fenomén, a cieľom tejto krátkej analýzy nie je tvrdiť, že migrácia so sebou nenesie aj potenciálne bezpečnostné riziká a negatívne spoločenské javy. Blaha ale automaticky naznačuje, že každý moslim potenciálne predstavuje teroristu. Vytváranie takýchto negatívnych stereotypov považujeme za nebezpečnú manipulatívnu techniku.
Okrem toho v jeho statuse možno nájsť unáhlené závery – ide konkrétne o tvrdenie: „ešte chce niekto tvrdiť, že sme nemali zamraziť migračné kvóty… ešte chce niekto Robertovi Ficovi vyčítať, že tu nechce ucelené moslimské komunity?“. Ide o vytváranie záverov (v tomto prípade tvrdenie, že sa musíme zbaviť nelegálnych migrantov a odmietať kvóty, aby sme predišli útokom podobným ako tomu vo Viedni) bez dostatočného zváženia všetkých relevantných a ľahko dohľadateľných dôkazov. Výsledkom tak môže byť zdanlivé vyriešenie problému, napriek tomu, že problematika terorizmu je oveľa komplikovanejšia a komplexnejšia.O problematike migrácie a prerozdelenia kvót sme písali už skôr.
Navyše, Blaha píše, že “keď islamskí džihádisti vraždili Arménov v Arcacu (Náhorný Karabach, pozn. autora), mnohí mávli rukou – vraj je to ďaleko alebo “keď islamskí teroristi zavraždili vo Francúzsku učiteľa či odrezali hlavu kňazovi, mnohí len odfrkli – ďaleko. A vraj si máme zvykať. Na multikultúrne obohatenie“. Ide o jednu z najrozšírenejších manipulačných techník s názvom slamený panák. Jej cieľom je umelo dostať oponentov (v tomto prípade ľudia, ktorí nie sú proti migrácii) do pozície, ktorú nemusia vôbec zastávať (obhajovanie terorizmu). Každý, kto si svojvoľne nezamieňa pojmy moslim (prípadne migrant) a terorista, je Blahom označený za “slniečkára”.
Napokon, prítomná je i technika pštrosí efekt, pretože Blaha zabúda na fakt, že násilia sa môže dopustiť ktokoľvek, nielen islamskí teroristi (v tejto súvislosti je nutné uviesť, že neexistuje vedecká štúdia, ktorá by potvrdzovala priamu súvislosť migrácie do EÚ s terorizmom).
Blaha umocňuje svoj anti-islamský naratív slovami: “Teraz to majú vo Viedni. Čo by kameňom dohodil zo Slovenska. Teroristický útok. Islamský štát. Mŕtvi ľudia. Nevinné obete. Mŕtvi ľudia. Strach. Kde sú všetci tí slniečkari, ktorí mávali ručičkami? ” Blaha v tomto prípade nielen, že príliš zjednodušuje a generalizuje, ale takéto citovo negatívne zafarbené frázy podsúva čitateľovi v klamlivej úlohe argumentov, ktoré sa mu do jeho dezinformačného naratívu hodia – tzv. cherry picking.
Poslanec dokazuje, že migrantov z odlišného kultúrneho a náboženského prostredia vníma ako iných, kedy namiesto hľadania niečoho spoločného, poralizuje ľudské bytosti na nás a tých druhých, ktorí nie sú a nebudú ako my.
Napokon, na záver nostalgicky velebí zásluhy Slovákov vo Viedni, odvoláva sa na historický odkaz slovenského národa, ktorý nepochopiteľne, ale predsa manipulatívne, spája s poslednými udalosťami v Rakúsku. Takto využitý apel na minulosť a národ, môže v čitateľovi vyvolať pocit prináležitosti a falošné emočné potvrdenie tvrdenia, že terorizmus nám klope na dvere. Typický príklad regresívneho nacionalizmu, ktorý sa mylne utápa v minulosti a vedome buduje neistotu a strach z budúcnosti.
Záver
Ako bolo v analýze viackrát zdôraznené, teroristický útok vo Viedni nebol útokom na Slovákov. Anti-moslimský naratív Ľuboša Blahu možno označiť za toxický a nebezpečný, keďže sa snaží psychologicky vsugerovať a zasiať semienka nenávisti do už beztak bipolárnej slovenskej spoločnosti. Napokon, samotný rakúsky kancelár povedal, že „nejde o boj medzi kresťanmi a moslimami alebo Rakúšanmi a migrantmi, ale o boj medzi civilizáciou a barbarstvom.“
Celkové hodnotenie redakcie: 1,3/7
Autor analýzy: Tomáš Horeháj
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
