Pred diktátom Bruselu majú zachrániť Slovensko vlastenci. Okrem eurovolieb sa dezinformátori sústredili aj na glorifikáciu Ruska a strašili svetovým konfliktom (Infosecurity.sk: Bi-weekly report o nastupujúcich dezinformačných trendoch 18. mája 2024)

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  • S blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu pokračuje aj mobilizácia slovenského dezinformačného ekosystému. Naďalej sú aktívni najmä kandidáti, ktorí dlhodobo koketujú s problematickými naratívmi. Príležitosť 20. výročia členstva Slovenska v EÚ niektorí aktéri využili na útoky na Brusel. Ten je naďalej spoločne s tzv. progresivizmom démonizovaný ako cesta k vojne. Slovensko vraj majú zachrániť vlastenci.
  • Rezonujúcou témou boli aj oslavy Dňa víťazstva proti fašizmu, ktoré poslúžili ako príležitosť pre glorifikáciu Ruska a šírenie klamlivých posolstiev. Dezinformátori hovorili o údajnom progresívnom fašizme, ktorý má pochádzať zo Západu a má sa prejavovať v podobe rusofóbnych útokov. Aktéri ako Eduard Chmelár a Ľuboš Blaha sa dokonca stretli s predstaviteľmi ruského veľvyslanectva na Slovensku a otvorene im vyjadrili sympatie.
  • Reakcie dezinformačných aktérov si vyslúžilo aj vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom, že pokiaľ Rusko prekročí frontovú líniu a Kyjev požiada o pomoc, nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Slovenskí dezinformátori vyhlásenie interpretovali ako vyhrážky, ktoré potvrdzujú, že Európa sa rúti do jadrovej vojny. Nadväzovali strašením a falošnými volaniami po mieri.

Súboj pred eurovoľbami: vlastenecká záchrana vs. démonizovaný progresivizmus

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa na Slovensku budú konať 8. júna 2024. S blížiacim sa termínom narastá aj aktivita slovenského dezinformačného ekosystému. V komunikácii rôznych problematických naratívov sa angažovali najmä politici, ktorí do EP kandidujú. Tí sa prirodzene zamerali na mobilizáciu voličov aj cez umelo vytvorenú deliacu líniu medzi vlastenectvom (suverenitou členských štátov) a progresivizmom (útlakom zo strany EÚ).

Bolo tomu tak aj v prípade Tomáša Tarabu, ministra životného prostredia a kandidáta do EP za Slovenskú národnú stranu, ktorý bruselských úradníkov obvinil z vnímania EÚ ako nástroja „na presadzovanie čoraz absurdnejších politík proti vôli ľudí a národných štátov“. Rovnice, v rámci ktorej plánujú kandidáti spraviť poriadky s tzv. diktátom Bruselu, sa chopili aj ďalší politici.

Aktívnymi boli najmä kandidáti krajne pravicového hnutia Republika, ktorí „argumentovali“ prostredníctvom naratívu tzv. vlastenectva. Predseda strany a líder kandidátky Milan Uhrík vo svojom príspevku stavil na využitie emočne nabitej a polarizačnej témy potratov. Strašil tým, že „bruselskí progresívci“ sa snažia právo na potrat implementovať do ústav členských štátov EÚ.

V skutočnosti táto diskusia v EP hovorí o možnom zavedení práva na potrat do Charty základných práv EÚ. Zdravotná starostlivosť vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia však spadá pod právomoci členských štátov. To znamená, že podobná zmena by si vyžadovala jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Podobne manipulatívne interpretoval Uhrík aj ďalšie témy.

V ďalšom príspevku zas predseda hnutia Republika konšpiračne teoretizoval na adresu svojich volebných súperov – strany Progresívne Slovensko a Demokrati označoval za súčasť globalistických projektov. Jeho spolustranník Jozef Viktorín sa zas vrátil k už tradičnému obvineniu, že kandidáti Progresívneho Slovenska sú sluhami Západu a Bruselu, ktorí majú byť „riadení zvonku“.

V rovine konšpiračných teórií ešte ostaneme aj s Milanom Mazurekom, ďalším kandidátom Republiky do EP. Vo videu, v ktorom účinkuje aj Lívia Pavlíková (tiež kandidátka za Republiku a moderátorka dezinformačného projektu Kulturblog), straší svoje publikum geneticky modifikovanými potravinami, ktoré má vraj Brusel na európskej populácii testovať.

Branislav Becík, poslanec NR SR za stranu Hlas-SD a kandidát do eurovolieb, si svoju kampaň postupne stavia na klamstvách a mýtoch o zelenej politike EÚ. Vo svojich príspevkoch hovorí o zelených šialencoch z europarlamentu, ktorí sa údajne rozhodli „znižovať stavy hospodárskych zvierat ako sú kravy alebo prasiatka len preto, lebo vylučujú CO2“. Pravdepodobne hovorí o smernici Európskeho parlamentu o priemyselných emisiách, ktorá bola revidovaná a posilnená v marci 2024.

Dokument zakotvuje pravidlá pre znižovanie emisií z priemyselných zariadení vrátane veľkých podnikov s intenzívnym chovom hospodárskych zvierat, ale aj zariadení na výrobu batérií či ťažbu a spracovanie kovov. Usiluje o riešenie environmentálnej záťaže v podobe znečistenia ovzdušia, vypúšťania odpadových vôd a tvorby iných foriem odpadu. Kandidát do EP Becík tak úmyselne opomína rozsah problému a snaží sa vyvolať kontroverziu. Nespomína ani skutočnosť, že smernica bola v platnosti už od roku 2010 a jej úprava len rozširuje možnosti pre znižovanie znečistenia z priemyselných zariadení.

Vo viacerých prípadoch sa tak dominantne ukazuje najmä snaha aktérov o vytvorenie falošnej dilemy medzi suverenitou národa a kompetenciami EÚ. Táto rovina sa následne využíva aj vo volebnom súboji voči súperiacim stranám, predovšetkým Progresívnemu Slovensku, ktoré je s Bruselom démonizované najčastejšie. Dobre to ilustruje aj telegramový príspevok Ľuboša Blahu. V ňom kandidát SMER-SSD označuje tzv. progresívcov pojmami ako vlastizradci či vojnoví štváči.

Podobne sa vyjadril aj Eduard Chmelár, pochybný politický komentátor a Ficov poradca. Tiež sa snažil o zvýraznenie váhy nadchádzajúcich eurovolieb, tentokrát prostredníctvom strachu. Voľby do EP označil za rozhodujúci moment medzi tým, či bude EÚ mierovým projektom alebo autokratickou vojenskou organizáciou, pre ktorú „je prioritou zbrojenie a kontrola ľudí“. V tejto predvolebnej alternatívnej realite je význam volieb do EP vykresľovaný nasledujúcou dynamikou – vlastenci sú cestou k mieru a pretvoreniu EÚ, progresívci sú cestou k vojne a útlaku slovenských záujmov.

Blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu preukázateľne mobilizujú dezinformačný ekosystém na Slovensku. Keďže príspevky obsahujúce naratívy o eurokampani a európskom dianí boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch dominantné, pozreli sme sa na ne aj prostredníctvom analytického nástroja CrowdTangle. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slová „EÚ“, „Európa“ alebo „Brusel“. Príspevky sme hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).

Príspevok s najväčším počtom interakcií je video publikované Milanom Uhríkom. Vo videu predseda hnutia Republika prináša správy z tzv. vlasteneckej konferencie, ktorá sa konala koncom apríla v Bukurešti. Video je potrebné vnímať ako súčasť predvolebnej kampane, v ktorej sa Uhrík snaží o vytvorenie dojmu, že jeho strana je rešpektovaným politickým hráčom na európskej vlasteneckej platforme (tzv. hnutie Make Europe Great Again). Príspevok je doprevádzaný naratívmi, ktoré hovoria o fiktívnom utláčaní európskych národov zo strany Bruselu. EÚ je obviňovaná z násilného pretláčania tzv. zelenej a LGBTI+ ideológie, čím Uhrík vytvára obraz európskeho nepriateľa, voči ktorému mobilizuje svojich voličov. 

Druhý príspevok bol publikovaný oficiálnou facebookovou stránkou SMER-SSD. Obsah bol pôvodne zverejnený poslancom (a kandidátom do EP) Ľubošom Blahom na Telegrame. Okrem strašenia treťou svetovou vojnou, ktoré analyzujeme v inej časti reportu, zdôrazňuje rozhodujúci význam blížiacich sa eurovolieb. V rámci dlhodobej rétoriky členov strany SMER-SSD, ktorou sa do protikladu manipulatívne stavajú záujmy Slovenska a EÚ, Blaha nepriamo pokračuje v obviňovaní Bruselu (a Západu) z akéhosi vojnového štváčstva. Jeho potenciálne zvolenie do EP falošne vykresľuje ako cestu k mieru. Už tradične pritom pragmaticky vynecháva akúkoľvek zmienku o konštruktívnom návrhu mierového plánu a taktiež rezignuje na jasné pomenovanie agresora. Práve naopak, ruskú agresiu sa snaží legitimizovať.

Ďalší príspevok v poradí je video Milana Uhríka. V ňom predseda Republiky pokračuje vo vyhraňovaní sa voči strane SMER-SSD. Využíva pritom viaceré kritické európske témy, ktorých manipulatívnym vykreslením útočí na myslenie voličov. Migračný pakt vykresľuje ako podporu prísunu afrických migrantov do EÚ, opätovne zavádza naratívmi o neefektivite sankcií a cenách energií. Spomína aj tému digitálneho eura, ktoré niektorí Uhríkovi kolegovia prezentujú ako snahu EÚ o ovládnutie európskej populácie. 

Posledné miesto patrí oficiálnej facebookovej stránke SMER-SSD, ktorá prezdieľala príspevok Kataríny Roth Neveďalovej. V rámci neho sa kandidátka do EP ohradzuje voči eurokampani strany Progresívne Slovensko, ktorú označuje za majdan, a špecificky útočí na bývalého premiéra Ľudovíta Ódora. Taktiež sa vracia k naratívu, ktorým sa súčasná vládna koalícia snažila zbaviť zodpovednosti za hroziacu stopku eurofondov – stranu Progresívne Slovensko manipulatívne obviňuje z tzv. protislovenského lobingu, pričom ignoruje európsku kritiku smerom k vývoju právneho štátu a demokracie na Slovensku.

Deň víťazstva nad fašizmom poslúžil na glorifikáciu Ruska

Významnou témou posledných dvoch týždňov bolo výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktoré oficiálne ukončilo druhú svetovú vojnu v Európe. Deň víťazstva nad fašizmom, ktorý pripadá na 8. mája, bol tento rok targetovaný aj dezinformačnými aktérmi, ktorí významnú tému zneužili pre vlastné zámery. Výročie poslúžilo dezinformátorom na šírenie klamstiev o údajnej hrozbe liberalizmu alebo progresivizmu, ktorý bol interpretovaný ako „novodobý fašizmus“ šírený zo Západu.

Podľa Györgyho Gyimesiho, podpredsedu strany Szövetség – Aliancia, „nastúpila ďalšia, mimoriadne agresívna a chorá ideológia, tentokrát zo západu, ktorá má za cieľ ovládnuť verejný priestor a vytlačiť z neho akýkoľvek iný názor. Volá sa PROGRESIVIZMUS.“ Gyimesi vo facebookovom príspevku z 8. mája tvrdil, že progresivizmus „dehumanizuje a stigmatizuje názorových oponentov, neváha použiť aj represívne zložky štátu“, pričom údajne stavia na aktivitách zahraničím financovaných mimovládok a médií.

Okrem snahy vykresliť hrozbu v podobe domácich liberálnych politických síl Gyimesi naznačil protivníka v podobe EÚ. Tvrdil totiž, že „sfanatizovaní progresívci“ prichádzajú so zákonmi, ktoré presadzujú napríklad „obmedzovanie chovu kráv kvôli tomu, že prdia metán, možnosť meniť si pohlavie podľa ľubovôle, tretie WC na školách a vo verejných budovách pre tých, čo nevedia čo sú, rozprávku o šírení mieru prostredníctvom ničivých zbraní, prijímanie sankcií proti sebe samým, či navozenie stoviek tisíc neprispôsobivých migrantov“. Príspevok, ktorý bol zdieľaný aj dezinformačnou stránkou Hlavný denník, tak šíril väčšie množstvo klamlivých naratívov, vrátane falošných volaní po mieri, naratívu o neúčinnosti sankcií proti Rusku či toxických klamstiev o hrozbe LGBTI+ ľudí.

Podobné tvrdenia sa objavili aj v príspevku Eduarda Chmelára. Podobne ako Gyimesi, aj Chmelár tvrdil, že sme nad fašizmom nevyhrali, ale rozmáha sa „v nových doposiaľ nepoznaných formách“. Chmelár v príspevku naznačoval, že podiel Červenej armády na oslobodení Slovenska pred koncom druhej svetovej vojny je dnes opomínaný a európske štáty sa údajne podieľajú na šírení „antiruského šovinizmu“.

Podľa Chmelára, ktorý Rusko dlhodobo glorifikuje a ospravedlňuje jeho vojnové zločiny, je nutné odmietnuť tvrdenia o spolupráci Sovietskeho zväzu s nacistickým Nemeckom. Tvrdenie, že ZSSR bol spojencom Hitlera, je podľa neho demagógia a prepisovanie dejín. Napriek obratu v júni 1941, keď bol ZSSR napadnutý Nemeckom a postavil sa na stranu protihitlerovskej koalície, však nie je možné zamlčať, že v septembri 1939 napadol Poľsko práve po boku nacistického Nemecka. Daný vojenský postup pritom vyplýval z tajného protokolu k zmluve o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR, v ktorom si rozdelili sféry vplyvu v stredovýchodnej a východnej Európe.

Ficov poradca využil výročie na útok namierený proti Európskej únii. Tá by sa podľa neho mala angažovať ako iniciátor mierových rokovaní, a nie vo vyzbrojovaní jednej krajiny proti druhej. Podobná rétorika sa objavila u Ľuboša Blahu, ktorý v telegramovom príspevku poukazoval na údajnú rusofóbiu Západu a snahu predlžovať konflikt kvôli ziskom zo zbrojenia.

Blaha glorifikoval Rusko aj v ďalších príspevkoch. Pozornosť upriamil napríklad na skutočnosť, že 9. mája, keď je v Rusku oslavovaný Deň víťazstva, vystúpil v ruskej propagandistickej televízii RT a zúčastnil sa stretnutia zastrešeného ruským veľvyslanectvom na Slovensku. Pri tejto príležitosti sa vyjadril, že „ruský národ je tradične náš priateľský slovanský národ“. Zo stretnutia zdieľal fotografie, na ktorých si podáva ruku s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom a pózuje s predstaviteľmi proruského motorkárskeho gangu Brat za brata.

V ďalšom príspevku na Telegrame Blaha objasnil, že sa bol spolu s Bratčikovom „a ďalšími excelenciami z Čínskej ľudovej republiky, Bieloruska či Kazachstanu pokloniť na Slavíne hrdinom Červenej armády“. Opäť sa tiež snažil vytvoriť predstavu údajného novodobého progresívneho fašizmu: „Naši starí otcovia porazili hnedý fašizmus, je načase poraziť ten progresívny.“ Zároveň vyjadril odpor voči údajnej nenávisti voči Rusku a vojnovému štvaniu a doplnil, že „Slovák nikdy nepozdvihne zbraň proti Rusovi“. Na návšteve Slavína 8. mája 2024 sa zúčastnil aj premiér Robert Fico, ktorý v príhovore umocňoval predovšetkým propagandistický naratív o mieri. 

V súvislosti s Ruskom sa počas sledovaného obdobia objavila aj glorifikácia samotného ruského lídra Vladimira Putina, ktorý bol opätovne zvolený za prezidenta federácie. K voľbám sa viazali podozrenia z manipulácie a porušovania integrity hlasovania. Napriek tomu vytváral napríklad Eduard Chmelár falošnú predstavu o tom, že pochybnosti o zmanipulovaných voľbách by sa nemali spájať s Ruskom, ale s Ukrajinou.

Podľa Chmelára „Ukrajina tohtoročné prezidentské voľby zrušila, opoziční lídri sú buď vo väzení alebo v exile, opozičné médiá sú zakázané a tých, ktorí z tohto pekla ušli, chytajú ukrajinské bezpečnostné zložky ako zajace“. V príspevku označil Putina za legitímne zvoleného prezidenta a uviedol, že účasť slovenských diplomatov na jeho inaugurácii v Moskve bola správnym krokom, ktorý neprehlbuje „už aj tak dosť napätú studenú vojnu“.

Zmieňované príspevky svojím charakterom a použitou rétorikou prispievajú k relativizácii ruských vojnových zločinov, ktoré sú úmyselne zamlčiavané alebo zľahčované. Prokremeľskí aktéri prezentujú konanie Ruska ako nevyhnutnú reakciu na rusofóbiu a tlak Západu, ktorý nenávisťou voči Rusku vraj zaťahuje do konfliktu aj nás. Neustále prítomnou je aj rétorika obsahujúca prosovietske sentimenty. Tie sa pravidelne objavujú práve v čase osláv Dňa víťazstva nad fašizmom a slúžia na glorifikáciu Ruska ako údajného mierotvorcu.

Strašiak svetového konfliktu

Na silno rezonujúce volania po mieri a glorifikáciu Ruska nadväzovali počas uplynulých dvoch týždňov príspevky, v ktorých dezinformátori strašili možnosťou rozpútania tretej svetovej vojny. Táto línia sa objavila predovšetkým v reakcii na vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý povedal, že pokiaľ Rusko prekročí frontovú líniu a Kyjev požiada o pomoc, nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Macron sa k téme vyjadril už koncom februára tohto roka, keď na podobný jeho výrok reagovali mnohí dezinformátori šírením strachu a obvinením zo štvania do vojny.

Igor Melicher, člen SMER-SSD a štátny tajomník Ministerstva obrany SR, k téme publikoval príspevok, v ktorom strašil Slovákov možným zapojením do vojny na základe článku 5 zmluvy o NATO. Tvrdil, že počínanie Francúzska v prípade, že sa do konfliktu samostatne zapojilo, sa „nedá považovať za obranu, ale výlučne za súčasť útočno-obranného boja, na ktorý sa nesmie vzťahovať aliančná ochrana a využitie článku 5 zmluvy NATO“. Podľa Melichera by vyslanie vojakov na Ukrajinu mohlo byť ohrozením aj pre také štáty, ktoré „nechcú byť do tejto vojny zatiahnuté“.

Podľa Ľuboša Blahu sú slová francúzskeho prezidenta vyhrážkami, ktoré potvrdzujú, že Európa sa rúti do jadrovej vojny. Na svojom telegramovom účte sa Blaha vyjadril, že „Západ eskaluje konflikt proti Rusku. A keď na to otvorene upozorňujeme, tak by nám chceli zapchať ústa.“

Jadrovou vojnou strašil aj článok na dezinformačnom portáli InfoVojna: „NATO je v panike. Macron hovorí o vyslaní vojakov, Poľsko o vyslaní vojakov. A Rusko hovorí: „Nevieme, koľkokrát vám máme opakovať – ak sa na ukrajinskom území objavia jednotky NATO, použijeme proti vám jadrové zbrane. (…) Zničíme vás. Nie vaše jednotky na Ukrajine, ale vaše rozhodovacie centrá.“ Ide o vyjadrenie Scotta Rittera, bývalého spravodajského dôstojníka americkej námornej pechoty, ktorého expertíza mala pravdepodobne článku dodať na dôveryhodnosti. V skutočnosti však ide v prípade Rittera o jednu z obľúbených osobností kremeľských propagandistov, ktorá pravidelne zdieľa dezinformačné posolstvá z dielne Kremľa.

Ľuboš Blaha vo vyššie zmienenom príspevku šíril aj dávno vyvrátené dezinformácie o neonacistoch a banderovcoch, ktorí údajne prenasledovali rusky hovoriacu menšinu na Ukrajine. Ako príklad uviedol tragický incident v Odese, keďže Macron mal spomínané výroky o Rusku a Ukrajine vyjadriť cynicky na desiate výročie tejto udalosti. Udalosti z ukrajinského mesta Blaha interpretoval klamlivo ako masaker, pri ktorom „ukrajinskí neonacisti upálili desiatky príslušníkov ruskej menšiny“.

Tragédia, ktorá sa v Odese odohrala 2. mája 2024, v skutočnosti nadväzovala na stret dvoch skupín proruských a proukrajinských demonštrantov, pričom príslušníci oboch táborov využívali strelné zbrane a molotovove koktejly. Tie následne spôsobili požiar v Dome odborov, ktorý si napokon vyžiadal 42 obetí na životoch. Napriek tomu, že incident dodnes nie je vyšetrený a nie je jasné, ako samotný požiar vznikol, udalosť býva prokremeľskými aktérmi zneužívaná na falošné vyobrazovanie Ukrajincov ako neonacistov. Napriek tomu, že Blahov príspevok obsahoval zjavné klamstvo, bol neskôr zdieľaný na oficiálnej facebookovej stránke SMER-SSD a priestor získal aj v článku dezinformačného portálu eReport.

Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako odborný asistent. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk