Projekt Infosecurity.sk organizovaný STRATPOL – Inštitútom pre strategickú politiku a Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku, ktorý podporuje pražská pobočka Nadácie Friedricha Naumanna pre slobodu, priebežne monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní vznikajúcich dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonujú vo verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šíria a vyvíjajú na sociálnych sieťach. Táto správa predstavuje dvojtýždňový prehľad vznikajúcich trendov v šírení škodlivého online informačného obsahu. Na základe toho môže Infosecurity.sk upozorňovať verejnosť na vznikajúce a aktuálne trendy v oblasti dezinformácií, manipulácií a propagandy.
Podobne ako v predchádzajúcich týždňoch aj tento týždeň prináša Infosecurity.sk prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Pred slovenským parlamentom sa zišlo niekoľko stoviek ľudí s cieľom protestovať proti pandemickým opatreniam i vláde. Protestujúci sa pokúsili vtrhnúť aj do vnútra parlamentu a museli byť rozohnaní slzotvorným plynom.
- Viacerí poslanci, známi šírením dezinformačných naratívov, protestujúcich podporili.
- Protipandemické protesty sa rýchlo stali horúcou témou na sociálnych sieťach, pričom dezinformační aktéri uverejnili sériu príspevkov, v ktorých sa prostredníctvom niekoľkých falošných tvrdení a obvinení pokúšali podnietiť verejnosť k ďalším protestom.
- Dezinformačným aktérom sa prostredníctvom dezinformačných naratívov a populistickej rétoriky úspešne darí pútať pozornosť verejnosti a polarizovať spoločnosť, čo potvrdzujú aj údaje z analytického nástroja CrowdTangle.[1]
- Pri slabej strategickej komunikácii bude šírenie poloprávd, dezinformačných naratívov a nenávisti na sociálnych sieťach pravdepodobne viesť k ďalším fyzickým prejavom občianskej nespokojnosti.
Protestujúci proti pandemickým opatreniam sa pokúsili vtrhnúť do parlamentu
Po nedávnych protestoch pred domami lekárov a odborníkov sa najnovším terčom protestov stala vláda. Stovky ľudí sa zhromaždili pred parlamentom, aby tak vyjadrili svoj odpor k vakcinácii a protipandemickým opatreniam. Protesty mali súvisieť s mimoriadnym hlasovaním o novom balíku protipandemických opatrení. Konkrétne s pozmeňujúcim návrhom, ktorý má umožniť, aby nové opatrenie zahrňovali využitie digitálneho Covid preukazu.
Ministerstvo zdravotníctva navrhuje používať digitálny Covid preukaz ako alternatívu k negatívnemu PCR testu pri vstupe do určitých priestorov vrátane reštaurácií. Protestujúci, ktorí očkovanie odmietajú, však namietajú, že navrhovaná novela umožní vláde prijímať rozdielne opatrenia pre ľudí, ktorí sú očkovaní, a pre tých, ktorí očkovaní nie sú.
Protesty sa začali v piatok 23. júla a trvali tri dni, počas ktorých protestujúci skandovali heslá ako „gestapo“ a „vlastizrada“ a kritizovali testovanie, vakcináciu, ako aj nosenie ochranných rúšok. Protestujúci postupne zablokovali vchod do budovy parlamentu a dožadovali sa vstupu, pričom mnohí nemali na tvári respirátory ani ochranné rúška. Polícia sa rozhodla použiť na rozohnanie davu slzotvorný plyn. Počas protestu došlo k zraneniu jednej policajtky.
Protesty podporilo hneď niekoľko poslancov, ktorí sú známi šírením škodlivého obsahu. Líder krajne pravicovej ĽSNS Marián Kotleba, krajne pravicový poslanec Tomáš Taraba a poslanec za SMER-sociálna demokracia Ľuboš Blaha vystúpili pred davom a protestujúcim adresovali povzbudivé slová.
Protesty a sporná novela sa rýchlo stali aktuálnou témou na sociálnych sieťach. Jednoduché vyhľadanie kľúčového slova „covid“ v analytickom nástroji CrowdTangle ukazuje najpopulárnejšie príspevky súvisiace s Covid-19 na Facebooku za posledných 14 dní.
Vyššie uvedený graf zobrazuje top 5 príspevkov pre kľúčové slovo „covid“ zoradených podľa celkového počtu získaných interakcií (lajkov, komentárov a zdieľaní). Okrem infografiky o vakcínach, ktorú zverejnilo ministerstvo zdravotníctva a ktorá sa v počte interakcií umiestnila na prvom mieste, sa všetky ostatné najpopulárnejšie príspevky týkajú práve nedávnych protestov a spornej novely, pričom pochádzajú práve z dielne dezinformátorov. Táto skutočnosť poukazuje na fakt, že téme Covid-19 na Facebooku naďalej dominujú dezinformační aktéri. Len ich top príspevky na Facebooku nazbierali viac ako 65-tisíc interakcií, hoci ich skutočný dosah je ďaleko väčší.
Naratívy o „fašizme“, „očkovacom apartheide“ a „farmaceutických lobistoch“ ďalej putujú po internete
Uvedené príspevky oplývali množstvom nepodložných tvrdení, pričom sa pokúšali vyburcovať spoločnosť na ďalšie demonštrácie prostredníctvom série dezinformačných naratívov namierených proti opozičným poslancom, prezidentke Zuzane Čaputovej, konzíliu odborníkov, ako aj ďalším osobám, ktoré sa vyjadrili v prospech očkovania. Frázy ako „očkovací apartheid“, „farmaceutickí lobisti“ a „fašisti“ sa stali ich neoddeliteľnou súčasťou týchto príspevkov.
Jedným z takýchto naratívov je aj výmysel o nútenom podávaní „experimentálnej vakcíny“, z ktorého poslanec Blaha obvinil štát. Odhliadnuc od nepravdivého tvrdenia, že vakcíny sú experimentálne, nielen, že je očkovanie dobrovoľné, ale občania majú navyše možnosť výberu typu vakcíny, ktorý bol schválený príslušným štátnym orgánom. Blaha sa taktiež snaží vyťažiť z obáv verejnosti o obmedzeniach v cestovaní. Vo svojom príspevku zavádza pri tvrdení, že vláda „zatvorila hranice pre vyše polovicu populácie, ktorá nie je zaočkovaná“. Hoci je pravda, že niektoré hraničné priechody boli nedávno dočasne uzavreté, neznamená to, že nezaočkovaným bol priechod cez hranice znemožnený. Hranice sú totiž otvorené pre každého, kto spĺňa podmienky stanovené vládou, ktorých cieľom je zamedziť šíreniu nového variantu koronavírusu. V Blanových šľapajach kráčajú aj iní poslanci. Novým sloganom kampane Milana Uhríka a jeho krajne pravicovej strany Republika, skrz ktorú šíri nepodložené tvrdenia o testovaní vakcín na deťoch, je „Ruky preč od našich detí“.
Konzílium odborníkov na vlnu fabulácii zo strany politikov zareagovalo zverejnením príspevku, v ktorom politikov vyzvalo, aby pandémiu nezneužívali na politické účely. Konzílium varovalo, že takéto správanie môže mať vážne dôsledky počas tretej vlny, ktorá podľa dostupných dát neodvratne príde. Vo svojim príspevku ďalej poznamenalo, že „obeťami pandémie môžu byť voliči všetkých politických strán“. Zdá sa však, že ich apel zostal nevypočutý. Na Facebooku získal ich príspevok menej ako 6-tisíc interakcií, čo je zanedbateľný počet v porovnaní s oveľa väčším dosahom príspevkov dezinformačných aktérov.
Faktom však naďalej zostáva, že dezinformačným aktérom sa fabuláciami a populistickým jazykom stále darí polarizovať spoločnosť. Pri slabej strategickej komunikácii zo strany vlády je vysoko pravdepodobné, že sírenie dezinformačných naratívov a nenávisti na sociálnych sieťach povedie k ďalším fyzickým prejavom občianskej nespokojnosti.
[1] CrowdTangle je nástroj od Facebooku, ktorý pomáha sledovať, analyzovať a informovať o dianí v sociálnych médiách. https://www.crowdtangle.com
Autori: Matej Spišák, Denis Takács
Supported by Friedrich Naumann Foundation For Freedom
