Maďarská vládna strana Fidesz a jej spriaznené tretie strany vynaložili v období od začiatku roku 2024 až do konania júnových volieb do Európskeho parlamentu (EP) 2,45 milióna eur na propagáciu „nepriateľských naratívov“. Ide o širší pojem, ktorý zahŕňa nielen dezinformácie, ale aj zveličovanie či vykresľovanie sociálno-politických aktérov ako nepriateľov štátu.
Naopak, kombinované výdavky 15 opozičných strán a ich sponzorov, ktoré boli určené výhradne na financovanie šírenia protivládneho obsahu, dosiahli za ten istý čas len 44-tisíc eur. V dôsledku tak ostali zatienené propagandou Viktora Orbána.
Ide o hlavné zistenie niekoľkomesačnej kolaborácie výskumného inštitútu Political Capital, portálu na overovanie faktov Lakmusz a watch-dogovej organizácie Mértek Média Monitor.
Okrem iného sa ich pozorovanie zameralo aj na analýzu konkrétnych „nepriateľských naratívov“. Pozreli sa primárne na tie, ktorých výskyt bol v internetovom priestore provládnymi subjektmi najviac financovaný, a tak aj používateľom daných platforiem najčastejšie zobrazovaný.
Voľba medzi mierom alebo vojnou
Keďže v Maďarsku neexistuje žiadny zákonný výdavkový strop na kampaň pre miestne a európske voľby [pozn. súbežne s voľbami do EP sa v Maďarsku konali aj komunálne voľby], Fidesz, za účasti svojich satelitných organizácií, dominoval v médiách, na sociálnych sieťach či v politickej reklame.
Aj vďaka svojej kontrole nad veľkou časťou mienkotvorných médií bol schopný vykresliť spomínané voľby ako voľbu medzi „mierom alebo vojnou“, či dokonca „životom alebo smrťou“. Podarilo sa mu tak vytvoriť vysoko polarizované prostredie a politický diskurz.
Najviac propagovaný „nepriateľský naratív“ pred európskymi voľbami odkazoval na ruskú inváziu na Ukrajine. Vo všeobecnosti tvrdil, že „európski provojnoví politici a ich maďarskí služobníci chcú rozpútať tretiu svetovú vojnu“. Len na šírenie tohto samotného výroku vyčlenil Fidesz a jemu spriaznené tretie strany 1,1 milióna eur.
Snažili sa tak zdiskreditovať najmä významných európskych politikov na čele s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Poľský predseda vlády Donald Tusk či prezident Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber sa terčom tohto typu dezinformačného obsahu stali tiež.
Práve údajný výrok Emmanuela Macrona, ktorý medzi prvými zneužili maďarskí predstavitelia, že je „pripravený poslať vojakov na Ukrajinu a použiť jadrové zbrane“, bol dlho dezinterpretovaný aj naprieč slovenským online priestorom. Neskôr sa z tohto dôvodu stal predmetom širšej verejnej diskusie.
V skutočnosti pritom prezident Macron iba priznal, že „zatiaľ na túto tému neexistuje v rámci členských krajín Európskej únie konsenzus, a preto nemôže vylúčiť žiadnu možnosť, vrátane tejto“. Taktiež doplnil, že „hoci Francúzsko disponuje jadrovým arzenálom, je jeho zodpovednosťou, aby sa vyhlo takej eskalácii, pri ktorej by došlo k ich použitiu“.
Rovnakým spôsobom boli prekrútené aj výroky Manfreda Webera, ktorý mal údajne chcieť „predstaviť povinnú vojenskú službu vo všetkých členských štátoch EÚ“. Podobným diskreditačným snahám sa nevyhla ani nemecká ministerka školstva Bettina Stark-Watzingerová, ktorá mala „podporovať prípravu detí na vojnu“. V oboch prípadoch došlo k vytrhnutiu výrokov z kontextu.
Provládni influenceri v čele predvolebnej kampane
Množstvo záväzkov veľmi veľkých online platforiem bojovať proti dezinformáciám v súlade s aktom o digitálnych službách EÚ a Kódexom postupov proti dezinformáciám nijako Fidesz nezastavilo v propagovaní klamstiev. Ten dokázal šíriť provládne, protieurópske a prokremeľské naratívy prostredníctvom sponzorovaných kampaní prakticky bez obmedzení.
Dáta ukazujú, že Fidesz financovanie väčšiny svojich kampaňových príspevkov zveruje spriazneným organizáciám a iným entitám. Zatiaľ čo zástupcovia Fideszu minuli 1,9 milióna eur na propagáciu naratívov namierených proti politickým oponentom tejto strany, samotný Fidesz minul priamo len 0,5 milióna eur.
Skryté komunikačné úsilie Fideszu viedli hlavne provládni „influenceri“ z organizácie Megafon. Tí minuli 1,3 milióna eur na videá šíriace nepriateľské naratívy zamerané na všetkých skutočných i domnelých vládnych oponentov. To predstavovalo viac ako polovicu (54 %) všetkých výdavkov.
Súčasťou výskumu trojice organizácií sú aj odporúčania, ktoré vzišli z ich vyššie popísaných zistení. Špeciálne národným zákonodarcom do budúcna odporúčajú, aby stanovili limity výdavkov pre miestne voľby a voľby do EP. Zároveň navrhujú zaviesť reguláciu, ktorá by vyžadovala, aby výdavky na kampaň zahŕňali aj výdavky všetkých organizácií, ktoré zverejňujú reklamy alebo platený obsah v mene kandidátskej strany.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
