V novembri 2024 čakajú USA prezidentské voľby, v ktorých sa proti sebe postaví Joe Biden a Donald Trump. Podobne ako pri iných voľbách, ktoré sa v posledných rokoch odohrali, aj pri týchto sa očakáva, že sociálne siete zaplavia dezinformácie. Ktoré sú zatiaľ tie najrozšírenejšie?
Neférové hlasovanie
Medzi často opakované dezinformácie patria rôzne tvrdenia o údajnej neférovosti hlasovania. Podobné nepodložené informácie sa objavovali už počas minulých prezidentských volieb v roku 2020. Americká dezinformačná scéna, ktorej tvrdenia Trump často opakoval, šírila napríklad nepravdivé informácie o tom, že niektorí ľudia hlasovali za zosnulých členov rodiny, či o tom, ako sa do volebných urien vhadzovali kopy hlasovacích lístkov v prospech Bidena.
Samotný Trump však najčastejšie tvrdil, že hlasovanie poštou je podvod. V roku 2020 v televízii Fox News povedal, že ak „ste volili poštou, automaticky ste spáchali podvod“. Tento druh dezinformácie je v americkej spoločnosti prítomný dodnes.
V súvislosti s voľbami do Kongresu v roku 2022 sa sociálnymi sieťami šírila lož o tom, že Demokratická strana použila 47 miliónov hlasov poslaných poštou, aby ukradla voľby. Voľba poštou v USA má však hneď niekoľko prvkov, ktoré zabraňujú podvodnému hlasovaniu. Sám Trump v minulosti túto možnosť niekoľkokrát využil.
Trump počas aktuálne prebiehajúcej kampane rozšíril podobnú dezinformáciu, ktorú prepojil s migračnou krízou, ktorá sa stala veľkou témou tohtoročných volieb. Vyhlásil, že Demokratická strana povzbudzuje migrantov, aby ilegálne prekročili hranicu USA a zaregistrovali sa ako voliči do prezidentských volieb. Ľuďom, ktorí nie sú občanmi USA, pritom zákon neumožňuje hlasovať vo federálnych voľbách. Porušenie legislatívy sa trestá rôzne v závislosti od závažnosti, od pokuty až po deportáciu z USA.
Hacknuté voľby
Ďalšou dezinformáciou je tvrdenie, že voľby môžu byť hacknuté. Obavy o možné hacknutie volieb s cieľom zmeniť výsledky v prospech Bidena šíria najmä konzervatívni komentátori. Spoločnosť Dominion Voting Systems, ktorá v USA prevádzkuje systémy na sčítanie hlasov, preto v marci 2021 zažalovala televíznu stanicu Fox News, ktorá tieto informácie zdieľala.
Spor skončil dohodou, na základe ktorej musela Fox News spoločnosti zaplatiť 787,5 milióna dolárov ako odškodné za vedomé šírenie nepravdivých tvrdení. Pracovníci televízie totiž v internej komunikácii priznali, že vedia, že to čo vysielajú, nie je pravda.
V roku 2023 sa zase na internete objavil hoax o tom, že problémy s tlačiarňou hlasovacích lístkov pre voľby v štáte Arizona spôsobil malware. V skutočnosti bol však problémom hrubší typ papiera, ktorý sa predtým v tlačiarni nepoužíval.
Podľa federálnej Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúry existujú v USA zabezpečenia pred hacknutím volieb pred, počas aj po volebnom dni. Napríklad, štáty často testujú a certifikujú svoje hlasovacie zariadenia a vykonávajú kontroly, aby sa ubezpečili, že hlasovacie lístky sú správne spočítané. Väčšina ľudí navyše hlasuje papierovými hlasovacími lístkami. V prípade podozrenia z manipulácie sa teda lístky dajú opätovne prepočítať.
Náhly skok v počte hlasov pre kandidáta
Medzi ďalšie nepravdivé tvrdenia o amerických prezidentských voľbách patrí aj hoax o tom, že ak nejakému kandidátovi počas sčítania hlasov nárazovo pribudne veľa hlasov, ide o podvod. Tento typ dezinformácie využíva neznalosť o tom, ako funguje samotné sčítavanie hlasov vo voľbách.
V USA na tempo zrátaných hlasov vplýva napríklad aj to, kedy sa začnú počítať hlasy poslané poštou. Niektoré štáty ich môžu začať sčítavať až po uzatvorení hlasovacích miestností v deň volieb. Keď sa hlasy poslané poštou potom spočítajú, zvyčajne spôsobia nárazový skok v počte hlasov pre kandidátov. Sčítavané hlasy totiž nie sú zaznamenávané priebežne, ale naraz.
Keďže Trump a Republikánska strana odhovárali svojich voličov od voľby poštou, v minulých prezidentských voľbách takýto spôsob voľby využili najmä voliči Joe Bidena. Dezinformačná scéna potom tvrdila, že Bidenovi boli „magicky“ pridávané hlasy, aby vyhral voľby.
Politická strana manipuluje výsledky volieb
Po prezidentských voľbách v roku 2020 kolovalo internetom zmanipulované video, ktoré sa snažilo ukázať, ako členka volebnej komisie vypĺňa prázdne hlasovacie lístky. Záber bol však vytrhnutý z kontextu a k manipulácii výsledkov v skutočnosti nedošlo. Členka komisie sa podľa pravidiel len zbavovala nepoužitých hlasovacích lístkov.
Podobné hoaxy sa šíria aj v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami. Na sociálnych sieťach sa objavili nepravdivé tvrdenia o tom, že v Arizone bol volebnou komisiou certifikovaný stroj na sčítavanie hlasov, ktorý je chybný, či o tom, že spoločnosť predávajúca stroje na sčítanie hlasov v zmluvách povoľuje komisiám manipulovať výsledkami sčítania.
Spôsob, akým sú organizované voľby v jednotlivých štátoch USA, sa líši, no všetky majú zabudovaný systém bŕzd a protiváh, ktorý bráni konkrétnej politickej strane v tom, aby mohla manipulovať výsledkami volieb.
Osoba, ktorá riadi organizovanie volieb v štáte, je zväčša osoba zastávajúca úrad, do ktorého bola priamo zvolená. Niektoré štáty túto kompetenciu zverujú nestraníckej komisii. Iné štáty majú zase kontrolórov volieb z Demokratickej a Republikánskej strany, aby sa oba protipóly mohli uistiť, že voľby prebehli férovo.
Viac hlasov než voličov
Medzi často šírené hoaxy patrí aj tvrdenie, že počet sčítaných hlasov vo voľbách je väčší než počet ľudí, ktorí prišli voliť. Tento typ dezinformácie sa objavil už v prezidentských voľbách v roku 2020.
Napríklad Trumpovo nepravdivé tvrdenie, že počet hlasov v Pensylvánii v roku 2020 prevýšil počet voličov o viac ako 200-tisíc, bolo založené na neúplnej databáze registrovaných voličov, v ktorej chýbali dva najväčšie okresy štátu. Tieto tvrdenia teda pracujú s nepravdivými či neúplnými počtami voličov a hlasov.
Spoľahlivým zdrojom týchto informácií je Úrad pre sčítanie ľudu, ktorý má na starosti sčítanie obyvateľov každých desať rokov, či vládna agentúra U.S. Election Assistance Commission, ktorá zbiera dáta o voličoch priamo od štátov.
Nepravdivé informácie o voľbách sa na sociálnych sieťach v USA šíria už pár rokov. Zamlčiavajú kontext či zneužívajú neznalosť voličov, aby ich odradili od voľby konkrétneho kandidáta či rovno od účasti na voľbách.
S čoraz masovejším používaním AI bude odhaľovanie takýchto hoaxov oveľa náročnejšie. Zvukové nahrávky či texty, ktoré umelá inteligencia dnes dokáže vytvoriť, pôsobia na prvý pohľad dôveryhodne.
V USA sa s takýmto prípadom už stretli v tohtoročných primárkach, keď hlas, ktorý znel ako prezident Biden, odhováral vo falošných telefonátoch voličov od účasti na primárkach. K nahrávke sa nakoniec prihlásil politický konzultant, ktorý tvrdil, že tak chcel upozorniť na potrebu regulovania AI.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
