Výsledok v poradí ôsmych prezidentských volieb od vzniku Ruskej federácie pravdepodobne nikoho neprekvapil. Podľa oficiálnych výsledkov získal dlhoročný prezident Vladimir Putin 87,28 % hlasov. Kremeľ výsledok označil za dominantné víťazstvo a uviedol, že ľudia sa okolo ruského prezidenta skonsolidovali.
Voľby v roku 2024 okrem tradičných manipulácií v podobe neopodstatnených zákazov kandidatúry Putinových vyzývateľov a falšovania hlasovacích lístkov sprevádzalo aj pár noviniek. Voľba prezidenta sa prvýkrát uskutočnila aj na anektovaných územiach Ukrajiny, kde krúžky pre prezidenta Putina vynucovali príslušníci ruských ozbrojených síl alebo polície. Od posledných volieb ruské úrady taktiež významne sprísnili kontrolu a cenzúru ruského internetu.
Vypínanie stránok a obmedzenie rýchlosti dát patria k hlavným metódam
Podľa hodnotenia organizácie Freedom House patrí Rusko k štátom s najmenej slobodným internetom, pričom miera cenzúry sa postupne zvyšuje už niekoľko rokov. Dlhodobým cieľom Ruska je vytvoriť vlastnú sieť, označovanú ako Runet, ktorá by fungovala nezávisle od zvyšku sveta. K tejto predstave sa ruská vláda priblížila najmä po začatí plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajine. Úrady začali rýchlo uplatňovať tvrdšiu cenzúru a zablokovali prístup k sociálnym sieťam ako Facebook, Instagram a Twitter.
Rozsah a účinnosť najnovších krokov ruských regulátorov však prekvapili aj mnohých technologických expertov. Prísnejšia kontrola internetu pritom nesúvisí iba s marcovými prezidentskými voľbami. Ruská vláda totiž čelí odkazu opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý zomrel vo februári v sibírskom väzení, ako aj dôsledkom prebiehajúcej vojny na Ukrajine.
K tvrdším opatreniam úrady pristúpili v januári, počas protestov v ruskej autonómnej republike Baškirsko, keď obmedzili prístup k populárnym četovacím aplikáciám WhatsApp a Telegram. K podobným krokom nedávno došlo aj v regiónoch Dagestan a Jakutsko. Ďalšie reštrikcie nasledovali po smrti opozičného lídra Alexeja Navaľného. Počas jeho pohrebu v Moskve boli mobilné siete v okolitých oblastiach limitované na nižšiu rýchlosť, čo sťažilo zverejňovanie videí zo smútočných zhromaždení.
Obeťou sú aj služby VPN
V posledných týždňoch ruské úrady aktívne bojujú aj proti virtuálnym súkromným sieťam (VPN), ktoré slúžia na obchádzanie vládnej cenzúry. Internetový regulátor Roskomnadzor identifikuje a vypína služby VPN, čím odstraňuje jeden z posledných spôsobov, ktorý bežným Rusom umožňoval prístup na zakázané sociálne siete a stránky.
Začiatkom marca navyše do platnosti vstúpil nový zákon, ktorý zakazuje zverejnovanie akejkoľvek reklamy pre VPN služby. Pred inváziou na Ukrajinu boli pritom VPN v Rusku pomerne jednoducho dostupné.
Roskomnadzor tiež mení samotný spôsob, akým jednotlivé stránky a internetové služby blokuje. Kým donedávna sa Kremeľ spoliehal najmä na samotných prevádzkovateľov telekomunikačných služieb, ktorých úlohou bolo blokovať nežiaduce stránky, dnes čoraz viac využíva centralizované technológie, vďaka ktorým môže do procesu zasahovať priamo.
Aplikovanie čínskeho modelu?
Zdá sa, že Rusko si pri sprísňovaní cenzúry internetu vzalo príklad najmä z Číny, kde je internet regulovaný ešte prísnejšie. Čínska cenzúra sa považuje za najrozsiahlejšiu na svete, pričom podľa štúdie štyroch amerických a kanadských univerzít blokujú čínske úrady viac ako 311-tisíc stránok.
V roku 2016 sa ruskí predstavitelia stretli s Fang Binxingom, tvorcom tzv. Veľkého čínskeho firewallu, systému používaného na cenzúru internetu v Číne. Podľa zistení New York Times sa spolupráca medzi Ruskom a Čínou v tejto oblasti rozvíja a ich predstavitelia zdieľajú skúsenosti s vytvorením vlastného, vládou kontrolovaného internetu. Čínske praktiky sa preto postupne začínajú uplatňovať aj v Rusku.
Odborníci však upozorňujú, že na rozdiel od Číny nebol ruský internet nikdy vybudovaný ako samostatný systém. Čína sa pripojila k svetovej sieti veľmi neskoro a vzhľadom na obrovský domáci trh bola v pozícii, v ktorej mohla vytvoriť cenzurované alternatívy ku všetkým populárnym sociálnym sieťam.
Budúcnosť samostatného ruského internetu postaveného na čínskom modeli je preto otázna. Kroky ruských úradov sú však čoraz ráznejšie a vybudovanie samostatnej internetovej siete podobnej Číne je dlhodobým projektom. Cenzúra internetu je dnes kľúčová pre úplnú likvidáciu opozičných aktivít a ruská vláda sa preto vzhľadom na doterajší vývoj pravdepodobne pokúsi k čínskemu modelu čo najviac priblížiť.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
