Rusko je hybridne aktívne v regióne západného Balkánu už dlhodobo. Bosna a Hercegovina nie je v tomto prípade výnimkou. Moskva má v krajine navyše aj partnera v podobe prezidenta jednej z troch entít tvoriacich federáciu, a to Republiky srbskej Milorada Dodika. Ten sa profiluje ako priateľ a partner Kremľa. Tento vzťah ohrozuje integráciu Bosny a Hercegoviny do západných inštitúcií.
Varovanie pred nárastom ruského vplyvu v Bosne a Hercegovine
Začiatkom marca varoval Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt v rozhovore pre agentúru AFP pred narastajúcim vplyvom Ruska v krajine. Súvisí to s prebiehajúcim politickým konfliktom medzi Bosnou a Hercegovinou a jej entitou Republikou srbskou, ktorá je tvorená etnickými Srbmi a disponuje vlastným parlamentom a prezidentom. Práve prezident Republiky srbskej Milorad Dodik je ústrednou postavou a partnerom Moskvy v regióne.
Minulý rok v auguste vypukol spor v súvislosti s prijatím a podpísaním zákonov, ktoré na území Republiky srbskej pozastavili výkon rozhodnutí ústavného súdu Bosny a Hercegoviny. Pozastavili taktiež platnosť rozhodnutí Christiana Schmidta, ktorý ako vyslanec OSN disponuje určitými právomocami na dohľad nad dodržiavaním Daytonskej dohody z roku 1995, ktorá nahrádza ústavu v Bosne a Hercegovine. S Dodikom kvôli prijatým zákonom aktuálne prebieha súdny proces v Sarajeve, ktorý sa opakovane odkladá a predlžuje.
Podľa Schmidta predstavuje osoba Dodika nebezpečný až destabilizačný prvok v regióne. Dodik môže byť podľa neho priamo riadený Moskvou s cieľom presadzovať jej záujmy. Podľa Schmidta je dôležité, aby Brusel zamedzil ruským snahám o destabilizáciu regiónu.
Pred ruským vplyvom v regióne varovala začiatkom marca aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Urobila tak vo svojom príhovore počas návštevy regiónu západného Balkánu. Podľa nej je dôležité zvýšiť snahu o integráciu týchto štátov do Európskej únie, pretože je to geopolitická nutnosť, ak má byť Európa silnejšia.
Milorad Dodik navštívil Bielorusko aj Rusko
Vo februári vykonal Milorad Dodik sériu zahraničných návštev. Najskôr 19. februára rokoval s bieloruským ministrom zahraničných vecí Sjarhejom Alejnikom a následne aj s prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Bližšie informácie o stretnutiach zverejnené neboli.
Následne vycestoval do Ruskej federácie, kde sa 21. februára stretol s prezidentom Vladimirom Putinom v meste Kazaň. Išlo už o ich štvrté stretnutie od februára 2022. Podľa zverejnených informácií si vzájomne vyjadrili podporu vo svojich krokoch a pozitívne zhodnotili súčasnú a budúcu spoluprácu.
Po ukončení návštevy Bieloruska a Ruska sa Milorad Dodik vydal aj na návštevu Čiernej hory. Tam sa 27. februára stretol v Podgorici s predsedom parlamentu Andrijom Mandićom, ktorý predstavuje jednu z hlavných tvárí proruskej časti čiernohorskej vlády. Jeho príchod sprevádzala skupina niekoľkých stoviek demonštrantov, ktorým sa nepáčila jeho návšteva Ruska. Začiatkom marca Dodik avizoval aj plánované stretnutia s maďarským prezidentom Viktorom Orbánom a srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom.
Stretnutia a cesty, ktoré prezident Republiky srbskej absolvoval alebo plánuje absolvovať, dávajú obraz o jeho zahraničnopolitickej orientácii. Aktívna komunikácia s predstaviteľmi Ruska alebo Bieloruska ohrozuje stabilitu a ciele Bosny a Hercegoviny, ktorá sa snaží otvoriť prístupové rokovania ako kandidátska krajina do Európskej únie.
Ruský hybridný vplyv v Bosne a Hercegovine nie je novinkou
Podľa reportu holandského think tanku Clingendael Institute sú hlavnými predstaviteľmi ruského vplyvu už spomínaný Milorad Dodik, avšak okrem neho správa spomína aj politickú stranu Bosniansko-chorvátsky demokratický zväz (HDZ) Dragana Čovića, ktorá hlasovala proti prijatiu európskych sankcií voči Rusku.
Typické prvky hybridného pôsobenia, ktoré Moskva v krajine využíva, sú dezinformácie, šírenie proruských naratívov v médiách a na sociálnych sieťach alebo verbovanie bojovníkov na ukrajinské bojisko.
Dôležité je však uviesť, že väčšina týchto vplyvov smeruje do Srbska alebo odtiaľ pochádza. Vzhľadom na jazykovú blízkosť sa následne tieto vplyvy presúvajú aj do Bosny a Hercegoviny. Moskva tak nemusí opakovane vykonávať rovnaké aktivity v oboch krajinách.
Je zrejmé, že Moskva sa dlhodobo snaží v regióne západného Balkánu brániť štátom v ich integrácii do západných štruktúr. Bosna a Hercegovina v tomto prípade nie je výnimkou.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
