Reportéri bez hraníc zverejnili index slobody tlače pre rok 2024. Sloboda médií na západnom Balkáne klesla

Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc zverejnila aktualizovaný index stavu slobody médií pre rok 2024. Výsledok ukazuje celosvetovo negatívny trend jej úpadku, ktorý je zapríčinený prevažne politickými zásahmi a nátlakom na nezávislosť mediálneho priestoru.

Podľa Reportérov bez hraníc (RSF) zažil región západného Balkánu v roku 2023 v niektorých prípadoch výrazný prepad slobody tlače a médií. Zo šiestich krajín v regióne si v rebríčku polepšilo iba Severné Macedónsko, a to o dve miesta. Najväčší prepad, až o 19 miest, zažilo v roku 2023 Kosovo.

Nový index pre rok 2024

Medzinárodne uznávaná organizácia Reportéri bez hraníc vydáva každoročne aktualizáciu indexu slobody tlače, v ktorom sa pozerá na väčšinu krajín sveta. Index je verejne dostupný prostredníctvom interaktívnej mapy na ich stránke, kde si môže návštevník prepínať medzi jednotlivými rokmi a vyberať konkrétne štáty.

Začiatkom mája vydali RSF výročný index pre rok 2024, ktorý reflektuje prevažne dianie v roku 2023. Podľa ich zistení ohrozujú slobodu tlače najmä politické autority jednotlivých krajín. Autori indexu argumentujú poklesom politického ukazovateľa, ktorý sa celosvetovo prepadol o 7,6 boda. Okrem politického sú súčasťou indexu aj ekonomický, právny, sociokultúrny a bezpečnostný ukazovateľ.

Autori hodnotenia uvádzajú, že k celosvetovému zhoršeniu stavu slobody médií v roku 2023 prispeli dôležité voľby v Latinskej Amerike, zvýšená miera útokov na novinárov v krajinách afrického Sahelu alebo vojna v pásme Gazy.

Okrem toho hrá významnú rolu vyššia miera používania umelej inteligencie v dezinformačných kampaniach nielen voči politikom, ale aj novinárom. Bolo tomu tak napríklad aj na Slovensku v prípade deepfake videa cieleného na novinárku Moniku Tódovú a predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku pred októbrovými parlamentnými voľbami.

Západný Balkán zažil veľký prepad

Z krajín západného Balkánu zažili v indexe významný prepad Bosna a Hercegovina, Albánsko, Srbsko a taktiež Kosovo. Jedinou krajinou, ktorá si v hodnotení polepšila, je Severné Macedónsko. To sa posunulo o dve miesta na 36. priečku. Čierna Hora sa prepadla o jedno miesto na 40. priečku. Obe krajiny však majú takmer identický koeficient ako mali v minuloročnom hodnotení.

Najväčší prepad zažilo Kosovo, ktoré skĺzlo až o 19 priečok na 75. miesto v indexe. Tento neúspech súvisí s tlakom na mediálny priestor z albánskej aj srbskej strany. Obe sa totiž snažia ovládnuť verejný priestor a diskurz. Počas nepokojov v Kosove došlo minulý rok aj k násilným činom namiereným voči novinárom, ktorí o týchto udalostiach informovali. 

Významný prepad zažila aj Bosna a Hercegovina, a to o 17 priečok na 81. miesto. Tá však dopláca prevažne na jednu zo svojich entít – Republiku Srbskú, ktorá prijala v roku 2023 kroky na obmedzenie slobody tlače a slobody prejavu všetkých občanov, organizácií a médií. O jednom z týchto krokov sme informovali minulý rok v auguste. 

Albánsko aj Srbsko majú zlé a takmer identické koeficienty a výsledky dlhodobo. V novom indexe sa Albánsko prepadlo o tri miesta na 99. priečku a Srbsko o dve miesta na 98. priečku. V oboch krajinách čelí sloboda tlače štátnemu nátlaku. Srbsko koncom roka 2023 prijalo novú legislatívu, ktorá zasahuje do nezávislosti médií. Viac sa o tomto kroku môžete dočítať v našom predchádzajúcom článku.

Región juhovýchodnej Európy ako celok nezažil až tak dramatický prepad

Časť krajín západného Balkánu síce zažila výrazný prepad v oblasti slobody tlače a médií, no v širšom regionálnom kontexte tento negatívny fenomén vykompenzovali niektoré krajiny poskočením v indexe na vyššie priečky.

Napríklad Grécko si polepšilo o 19 miest a umiestnilo sa na 88. priečke, Bulharsko o 12 miest a skončilo na 59. priečke, Rumunsko o štyri miesta a vyšplhalo sa na 49. priečku a Slovinsko o osem miest, čím dosiahlo 42. priečku. O sedem miest si polepšilo aj Turecko, ktoré sa aktuálne nachádza na 158. priečke indexu.

Prepad o tri mesta na 31. priečku zažilo Moldavsko. To je v súčasnosti vzhľadom na dianie na Ukrajine a samostatné vnútroštátne entity Gagauzsko a Podnestersko vystavené zvýšenej ruskej hybridnej aktivite. Kišiňov v roku 2023 uskutočnil niekoľko reštriktívnych opatrení pre niektoré médiá, čo má za následok prepad v indexe. Celkovo má ale Moldavsko dobré výsledky a v rebríčku sa nachádza v blízkosti Slovenska, ktoré je na 29. mieste.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Absolvent medzinárodný vzťahov a európskych štúdií. Zaujíma sa prevažne o politické a bezpečnostné dianie mimo Európskej únie, v regiónoch strednej či východnej Ázie, ale aj amerického kontinentu. Kontakt: richard.straka@infosecurity.sk