Srbský parlament schválil novely zákonov o médiách, ktoré boli terčom kritiky neziskového sektora a opozície. V rovnakom čase publikovala srbská nezisková organizácia Úrad pre sociálny výskum Srbska (BIRODI) výskum, v ktorom poukazuje na to, koľko priestoru bolo poskytnutého jednotlivým politickým subjektom v srbských verejných médiách a sukromnej spravodajskej stanici N1. Výsledky ukazujú, že srbskému mediálnemu priestoru v súčasnosti dominujú vládni politici a prezident Alexander Vučič.
Srbský parlament prijal novú mediálnu legislatívu
Poslanci srbského parlamentu schválili koncom októbra nový zákon o verejnoprávnych informáciách a médiách a zmeny a doplnenia zákona o elektronických médiách. Tieto iniciatívy boli terčom kritiky zo strany neziskového sektora, opozície, ale aj zahraničia. Za legislatívu hlasovalo 142 z 250 poslancov parlamentu.
Predstavitelia vládnych strán obhajovali zmenu zákonov. Ako argument uvádzali, že nová legislatíva zakazuje, aby vydavatelia alebo producenti mediálnych obsahov boli „priamo alebo nepriamo zriadení republikou, autonómnou oblasťou [pozn. Srbska] alebo jednotkou miestnej samosprávy, inštitúciou alebo právnickou osobou, ktorá je úplne alebo čiastočne vo verejnom vlastníctve, t. j. ktorá je úplne alebo čiastočne financovaná z verejných príjmov“. To by malo pomôcť mediálnemu prostrediu krajiny. Zmena zákonov v tomto kontexte však nebola kritizovaná.
Problematická je ďalšia úprava, podľa ktorej sú vlastnícke výnimky v prípadoch, ak je zakladateľom média kapitálová spoločnosť vykonávajúca elektronické komunikačné činnosti v súlade so zákonom upravujúcim elektronické médiá. Táto výnimka znamená, že štát by mohol vlastniť a kontrolovať médiá prostredníctvom telekomunikačnej spoločnosti Telekom Srbija, v ktorej má väčšinový podiel. Podľa Nezávislého združenia novinárov Srbska (NUNS) to otvára dvere ďalšej expanzii tejto spoločnosti.
Organizácia Transparentnost Srbija uviedla, že napriek niektorým úpravám na parlamentnom výbore boli tieto zákony prijaté s nevyriešenými otázkami. Ako príklad vo svojom stanovisku uviedla využitie médií pre oficiálnu politickú kampaň. V tejto otázke nie sú zákony jasné, resp. dostatočné.
Monitoring spravodajstva poukázal na veľký priestor pre Vučiča
Srbská nezisková organizácia BIRODI publikovala 23. októbra výskum, v ktorom monitorovala politickú propagáciu, respektíve priestor venovaný politickým subjektom v médiách. Monitorovaný bol obsah spravodajských kanálov s celoštátnym pokrytím a voči vláde kritického súkromného média N1, a to v období od 1. 9. do 15. 10. 2023. BIRODI analyzoval dokopy 50 hodín 21 minút a 24 sekúnd spravodajského materiálu.
Podľa výsledkov bolo až 39 % vysielacieho času venovaného srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi. Za ním nasledovala srbská vláda ako celok, ktorej bolo venovaných 17 % času. Opozícia v Srbsku mala zastúpenie len v 6 % vysielacieho času, pričom išlo o niekoľko strán. Vláde bosnianskej entity Republiky Srbskej bolo venovaných 3 % vysielacieho času. Zvyšných 32 % tvoril obsah s inými témami.
BIRODI hodnotil aj sentiment obsahu vysielacieho času. Srbský prezident mal pozitívne pokrytie až v 88 % a vláda pod vedením jeho strany v 76,6 % času. Naopak, negatívny obsah venovaný ľavicovej opozícii predstavoval až 45 % priestoru v médiách a 31 % času bola ich prezentácia v neutrálnom tóne. Pri pravicovej opozícii sú tieto čísla o čosi lepšie. Takmer 50 % priestoru v médiách tvoril obsah s neutrálnym kontextom a len 38 % s negatívnym.
Proeurópska opozícia uzavrela pred voľbami v decembri dohodu o spolupráci
Koncom októbra uzavrelo pakt o spolupráci niekoľko opozičných strán v Srbsku, ktoré sa chcú spoločne postaviť voči súčasnej vláde v decembrových parlamentných voľbách. Patria sem Strana slobody a spravodlivosti, Ľudové hnutie Srbska, Zeleno-ľavicový front/Netopíme Belehrad, Srdce, Ekologické povstanie, Demokratická strana, Hnutie slobodných občanov a strana Spolu. Súčasťou tohto paktu však nie sú všetky opozičné strany.
Kampaň pred parlamentnými voľbami bude do výraznej miery prebiehať prostredníctvom spravodajských televízií a ich portálov. Snaha srbskej vlády získať si vplyv nad médiami je preto ohrozením demokratického priebehu volebnej kampane a samotných demokratických volieb. Už dnes veľmi výrazná prevaha súčasnej vlády v srbských médiách ukazuje na problematický stav slobody spravodajstva v balkánskej krajine.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
