Krátko po útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 vyzval minister digitálnej transformácie Mychajlo Fedorov hackerov po celom svete, aby na strane Ukrajiny podnikali hackerské útoky na proruské ciele. Išlo historicky o prvý prípad, keď napadnutá krajina otvorene hľadala dobrovoľníkov aj do digitálneho boja. Výzva sa stretla s pozitívnou reakciou a do ukrajinských hackerských skupín sa pripojili tisíce záujemcov z celého sveta.
Spočiatku išlo o nekoordinované a náhodné operácie voči agresorovi. Postupom času sa však skupina hackerov zmenila na organizovaný celok IT armády s úzkymi väzbami na ukrajinskú vládu. Komunikácia medzi ministrom Fedorovom a digitálnymi bojovníkmi prebieha na samotnej stránke IT armády alebo cez platformu Telegram.
„Cieľom je zdiskreditovať ruský štát a ukázať, že nedokáže ochrániť ruské firmy,“ tvrdí Stefan Soesanto, vedúci projektu kybernetickej obrany v Centre pre bezpečnostné štúdie na švajčiarskej univerzite ETH Zürich. „V tomto zmysle majú skutočný vplyv najmä na psychiku ľudí v Rusku,“ dodáva.
Aktivity hackerských skupín spôsobujú Rusku problémy
V roku 2023 sa stále sa meniacim podmienkam na bojisku musela prispôsobovať aj stratégia v online priestore. Minister Fedorov prezradil, že oproti roku 2022 útočila IT armáda na menší počet subjektov, avšak so snahou o väčší účinok a škody. Hlavnými cieľmi boli pritom infraštruktúra a sektor financií.
Štatistiky za minulý rok hovoria, že skupina vykonala približne 130 útokov a narušila činnosť viac ako 400 proruských cieľov. Existuje pritom aj podobný počet operácií, ktoré IT armáda z rôznych dôvodov nezverejnila. Jeden z najväčších úspechov hackerskej skupiny v minulom roku bolo napríklad vypnutie stránok štátnych ruských médií počas Putinovho prejavu v parlamente 21. februára 2023. Išlo o prejav k obom komorám ruského parlamentu, ktorý však obsahovo nebol ničím špeciálny či dôležitý.
Aj keď sa IT armáda etablovala ako svetovo najefektívnejšia hackerská proukrajinská skupina, nie je jediná. V októbri minulého roka sa skupina s názvom Ukrajinská kybernetická aliancia preslávila vypnutím ransomvérovej stránky s prepojením na Rusko. V ten istý mesiac ďalšie dve hackerské proukrajinské skupiny oznámili, že sa nabúrali do systému najväčšej ruskej banky Alfa-Bank a ukradli interné dokumenty.
Právna šedá zóna
Viacerí odborníci prelínanie hackerských skupín s ukrajinskými štátnymi orgánmi kritizujú. Podľa nich to totiž môže narušiť jasnú hranicu medzi štátnymi a neštátnymi aktérmi vo vojne.
Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) nedávno označil rastúce zapojenie civilných hackerov do vojenských konfliktov za znepokojujúci trend a varoval, že by to mohlo skomplikovať rozlišovanie medzi civilistami a vojakmi počas vojny. „Čím viac civilistov sa zúčastňuje na vojenských operáciách, tým väčšie je riziko, že civilisti a civilná infraštruktúra sa stanú terčmi útokov,“ uviedla v polovici decembra Veronique Christoryová, hlavná poradkyňa Medzinárodného výboru Červeného kríža pre zbrane.
V súvislosti s touto kritikou Ukrajina údajne pripravuje legislatívu na začlenenie hackerov IT armády do záložnej časti ozbrojených síl, aby tým vyriešila právne nejasnosti.
Napriek tomu, že názvy proukrajinských hackerských skupín sú verejne známe, väčšina ich činností a aktivít stále zostáva pod rúškom tajnosti. Preto nie je úplne možné určiť, do akej miery a v akom rozsahu ukrajinskí hackeri prekonávajú ruské bezpečnostné systémy.
Právny odborník na IT a kybernetickú kriminalitu Vasileios Karagiannopoulos z britskej University of Portsmouth však hovorí: „Vstúpili sme do éry, keď sa hackerské útoky stávajú hlavnou súčasťou vojenských konfliktov.“
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
