Na sociálnych sieťach sa v kontexte Bangladéšu začalo šíriť veľké množstvo dezinformácií za účelom vyvolávania etnickej a náboženskej neznášanlivosti. Tieto vplyvové kampane sú postavené na útokoch moslimskej majority voči hinduistickej menšine. Väčšina týchto dezinformácií má pôvod v Indii, no témy sa chytili aj európski a americkí aktéri s antimoslimskou agendou.
Letné protesty v Bangladéši
V júni 2024 vypukli v Bangladéši masové protesty, ktoré viedli najmä študenti. Niektoré svetové médiá označili protesty za „revolúciu generácie Z“. Išlo o demonštrácie v reakcii na obnovenie kontroverzného systému kvót pre štátne pracovné miesta najvyšším súdom. Tento systém, ktorý bol zrušený v roku 2018, vyhradzoval až 30 % miest v štátnej službe pre potomkov bojovníkov v oslobodzovacej vojne proti Pakistanu v roku 1971.
Ako protesty silneli, rozšírili sa na širšie hnutie požadujúce odstúpenie premiérky Šejch Hasíny, ktoré bolo podporované rastúcou nespokojnosťou s autoritárskymi tendenciami jej vlády. Demonštranti zdôrazňovali obavy z poklesu demokratických slobôd, čo dokumentujú aj organizácie ako Freedom House. Tá Bangladéš dlhodobo hodnotí len ako čiastočne slobodnú krajinu.
V júli a začiatkom augusta 2024 sa protesty v Bangladéši zintenzívnili, čo malo za následok niekoľko úmrtí po zásahu bezpečnostných síl. Správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) potvrdili viacero obetí na životoch a stovky ťažko zranených medzi demonštrantmi aj bezpečnostnými zložkami. Detský fond OSN (UNICEF) dokonca uvádza, že medzi obeťami nepokojov bolo až 32 detí.
Medzi obeťami protestov boli pritom aj novinári. Tí čelili desiatkam útokov zo strany demonštrantov aj bezpečnostných síl. Portál Foreign Policy uvádza, že až päť novinárov bolo počas protestov zabitých. Predpokladá sa, že tieto útoky sú dôsledkom rastúcej nedôvery protestujúcich voči médiám spolu s postojom úradov, ktorým sa nepáčila dokumentácia prebiehajúcich násilných stretov.
Stupňujúce sa násilie nakoniec viedlo 5. augusta k odstúpeniu premiérky Šejch Hasíny. Po jej odchode do Indie demonštranti napadli a zdemolovali jej rezidenciu. Rezignáciu premiérky oznámila v televízii armáda, ktorá následne poverila vedením prechodnej vlády laureáta Nobelovej ceny Muhammada Yunusa.
Dezinformácie o protestoch postupne naberali na obrátkach
Priebeh protestov bol sprevádzaný dezinformáciami, ktoré sa v online priestore šíria dodnes. Napríklad, na sociálnej sieti X boli demonštranti prevažne indickými účtami obviňovaní z toho, že sú nástrojom CIA. Nechýbali ani odkazy na amerického filantropa židovského pôvodu Georga Sorosa. Týchto konšpirácií sa chytili aj mnohé indické médiá. Nepravdivé informácie sa však nešíria iba na sieti X, rovnaký obsah je možno nájsť na všetkých sociálnych sieťach.
Druhou hlavnou kategóriou dezinformácií je šírenie materiálu, ktorý má za účel podnecovať etnickú a náboženskú neznášanlivosť. Ide prevažne o zdieľanie starých alebo nesúvisiacich záberov, ktoré sú vydávané za útoky moslimov na hinduistov.
Opäť ide o aktivitu prevažne indickej časti sociálnych sietí a médií. V tomto prípade sa však aktivizujú aj mnohé iné účty s významným dosahom, ktoré majú antimoslimskú alebo antimigrantskú agendu. Na sieti X je to napríklad Visegrad24 či Mario Nawfal, pričom zdieľanie tohto obsahu podporil svojimi reakciami aj samotný majiteľ tejto siete Elon Musk.
Visegrad24 napríklad zdieľal fotografiu zachytávajúcu požiar domu, ktorý prezentoval ako útok na hinduistickú menšinu. V skutočnosti však išlo o útok na dom moslimského politika z vládnucej strany. Útok tak nebol etnicky ani nábožensky motivovaný, no mal politickú príčinu. Podľa indickej organizácie na overovanie faktov BOOM live boli moslimovia v Indii v predošlom mesiaci hlavným terčom dezinformácií, čo súvisí najmä s kontextom protestov v Bangladéši.
Je však nutné dodať, že hinduistická menšina v Bangladéši sa naozaj stala obeťou útokov a tieto neakceptovateľné série násilných aktov voči menšine sa pravidelne opakujú. Podľa organizácie Bangladéšska hinduistická rada kresťanskej jednoty došlo v spojení s protestami k približne 200 útokom na hinduistickú menšinu. V tomto kontexte predstavuje šírenie dezinformácií a klamstiev významný problém, pretože zároveň dochádza k zveličovaniu, ale aj relativizácii situácie, na čo v konečnom dôsledku doplatia všetci.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
