Keď na slovensko-ukrajinské hranice začali prichádzať prví odídenci pred vojnou, dobrovoľníci boli prví, ktorí utekajúcim ženám a deťom poskytli jedlo, čaj a miesto, kde zložiť hlavu.
Mladí občianski dobrovoľníci Martina, Vladyslav, Richard a Iryna sa zhodujú, že nemohli iba nečinne sedieť. Organizovali preto protesty a zbierky, pomáhali na hraniciach alebo o ruskej invázii informovali cez sociálne siete. Teraz sa s Infosecurity.sk podelili o svoje skúsenosti a vysvetlili, prečo je podľa nich dôležité Ukrajine pomáhať aj naďalej.
Martina Dragúňová, študentka biznisu
Martina sa nevedela a ani nechcela bezbranne pozerať na správy z médií o vojne na Ukrajine. „Chcela som zaspávať s tým, že som niekomu priamo pomohla a uľahčila nejako situáciu,“ priznala. Rozhodla sa preto zapojiť do dobrovoľníctva v asistenčnom centre pre utečencov.
Pomáhala pri registrácii, v sklade či strážila deti v detskom kútiku. Videla matky s niekoľkými deťmi, ktoré prichádzali a odchádzali iba s pár plastovými taškami, do ktorých sa stihli zbaliť. „Otvárali si detský ukrajinsko-slovenský slovník, aby mi vedeli poďakovať po slovensky,“ opísala Martina.
Myslí si, že ak by viacero ľudí malo takú skúsenosť, viac by sa naučili pochopeniu a empatii. „Vidieť celú situáciu naživo dáva úplne iný pohľad. Je iné pozerať správy, a je iné počuť malé deti, ako sa medzi sebou pýtajú na to, čo sa stalo v ich rodnom meste, koľko výbuchov počuli a či ich dom ešte stojí. Jedno dievčatko počítalo výbuchy, čo počulo pri dome, na prstoch,“ dodáva.
Vladyslav Yatskovyi, študent žurnalistiky
22-ročný Vladyslav prišiel pred dvoma rokmi z Kyjeva do Bratislavy študovať žurnalistiku. Hneď od začiatku plnoformátovej invázie na rodnú krajinu sa však rozhodol pomôcť najviac ako vedel. Inicioval pochody či usporiadal zbierky vo vestibule internátu, kde býval. „Neskôr sme sa presunuli do väčších skladových priestorov, odkiaľ sme nakladali kamióny, ktoré išli na Ukrajinu,“ hovorí Vladyslav.
Zbierať peniaze pre branné jednotky, ktoré sa skladali z obyčajných ľudí ochotných bojovať, sa snažil aj online. „Za tri dni sa mi podarilo vyzbierať vyše 1300 eur, za čo som mohol kúpiť vysielačky, turnikety, power banky a lieky,“ objasnil.
Angažoval sa však aj v informačnom priestore. „Cítil som, že je obrovský záujem o to, čo sa deje na Ukrajine. Internetom kolovalo ale veľké množstvo správ. Tie najdôležitejšie informácie o vývoji situácie, ktoré som overoval, som pravidelne zverejňoval na svojom Instagrame a neskôr na Telegrame,“ hovorí.
Vladyslav sa od začiatku vojny taktiež pravidelne prihovára divákom v televízii TA3 ako moderátor ukrajinských správ. „Zo začiatku sme uverejňovali najmä informácie pre odídencov, napríklad, ako si vybaviť doklady či ubytovanie. Teraz sa zameriavame na ich životy, ako sa im na Slovensku darí,“ vysvetlil študent žurnalistiky.
Okrem toho sa snaží vyvracať dezinformácie, ktoré o Ukrajincoch kolujú. „Pomocou rozhovorov s rôznymi odborníkmi vysvetľujeme, že nie je pravda, že Slovákom chcú zobrať prácu alebo neplatia dane,“ spomína najopakovanejšie hoaxy.
„Ukrajina chce byť slobodná, suverénna a demokratická,“ pripomína Vladyslav. Aj táto skutočnosť stála za jeho motiváciou pomáhať. „Ak by Ukrajina padla, Rusko sa nezastaví. Ak chceme mier, musíme pomáhať hocijakým spôsobom, akým môžeme,“ apeluje Vladyslav.
Richard Šafárik, študent bezpečnostných štúdií a politológie
Rozhodnutie pomôcť prišlo u Richarda spontánne. S kamarátmi nasadli do auta a na začiatku marca vyrazili k hraničnému priechodu vo Veľkých Slemenciach. „Nerozmýšľali sme, ale konali,“ hovorí Richard.
Po vypuknutí invázie si uvedomil najmä to, že konflikt sa odohráva len niekoľko kilometrov od našich hraníc a bezprostredne sa nás týka. „To ma v tom momente utvrdilo, že pomoc potrebujú a mal som tú možnosť, i keď kvôli štúdiu kratšiu, ísť priamo na hranicu a pomáhať so všetkým, čo bolo potrebné,“ zdôraznil.
Pred začiatkom vojny vnímal medzi Ukrajinou a Slovenskom veľa rozdielov, no jedno mali spoločné – v oboch štátoch viedli obyvatelia európsky život. Ten však na Ukrajine narušila invázia. „Každá krajina a jej obyvatelia majú právo vybrať si cestu, ktorou pôjdu. Je veľmi dôležité postaviť sa za nášho suseda, ktorému takáto voľba umožnená nie je,“ upozornil.
„S odstupom času môžem povedať, že som hrdý, že sme vyrazili, pomoc bola nutná,“ usúdil Richard.
Iryna Uias, študentka masmediálnej komunikácie
Iryna prišla z Ukrajiny na Slovensko pred desiatimi rokmi. Po vypuknutí totálnej ruskej invázie cítila povinnosť svojej krajine pomôcť. „Hneď po maturite som sa pripojila k dobrovoľníčkam, ktoré organizovali protesty na podporu Ukrajiny v Bratislave,“ hovorí.
Neskôr spolu s kamarátmi založili aj organizáciu Support Ukraine Slovakia, prostredníctvom ktorej o invázii informovali ukrajinskú aj slovenskú verejnosť. „Ukrajina bohužiaľ vojnu v online priestore prehrala. Rusko roky pred inváziou pracovalo so svojou propagandou, a preto vidíme teraz toľko proruských ľudí. Chcela som to zmeniť,“ povedala Iryna.
„Neskôr sme začali pliesť maskovacie siete a robili zbierky,“ dodáva. Kvôli škole už na organizovanie protestov nemá čas, no naďalej sa ich zúčastňuje. „Pre ľudí, ktorí ostali na Ukrajine a sú morálne zdevastovaní, je veľmi dôležité vidieť, že sa na nich nezabudlo,“ uzavrela Iryna.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA v Bratislave.
