Moldavská prezidentka sa stala obeťou deepfake manipulácie. Vo falošnom videu mala ironizovať životnú úroveň občanov

Na konci minulého roka bolo na sociálnej sieti Telegram zverejnené deepfake video s moldavskou prezidentkou Sanduovou v hlavnej úlohe. Vo videu Sanduová ironicky komentovala životnú úroveň občanov svojej krajiny. Kancelária prezidentky odmietla pravdivosť nahrávky a označila ju za súčasť hybridnej vojny Moskvy proti demokratickému vedeniu štátu.

Pôvodný obrázok: https://www.youtube.com/watch?v=jFL-ohL7BpI

Moldavsko je dlhodobo terčom dezinformačných kampaní, a to najmä zo strany Ruska, ktoré sa snaží o politickú destabilizáciu krajiny. Cieľom je odklonenie Moldavska od západného a demokratického smerovania.

Jedným z najväčších zástancov prozápadného smerovania a demokratizácie krajiny je hlava štátu Maia Sanduová. Jej snahou je integrácia Moldavska do európskych štruktúr. Pokiaľ ide o Rusko, na začiatku svojho prezidentského mandátu v roku 2020 zastávala názor, že partnerstvo s Moskvou by malo byť založené na pragmatickom prístupe. Po ruskej invázii na Ukrajinu však došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi oboma štátmi.

Sanduová vyhlásila, že Moldavsko nebuduje vzťahy s krajinami, ktoré nerešpektujú Kišiňov a siahajú po vydieraní a vyhrážkach, ako to robí Rusko. Odsúdila tiež ruskú inváziu na Ukrajinu a obvinila Moskvu zo zosnovania prevratu na jej zosadenie.

Na začiatku minulého roku totiž ukrajinská spravodajská služba odhalila ruský plán na zosadenie proeurópskeho vedenia Moldavska, vrátane prezidentky. Podľa Sanduovej Moskva pomáhala opozícii s organizovaním protestov na zvrhnutie ústavného poriadku.

Jedným z najnovších pokusov zdiskreditovať prozápadné vedenie štátu bolo vytvorenie deepfake videa útočiaceho práve na prezidentku. Prezidentská kancelária poprela vyjadrenia, ktoré vo videu odzneli, a nahrávku označila za súčasť hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti demokratickému zriadeniu krajiny.

Sanduová v deepfake videu ironizuje ekonomickú situáciu občanov Moldavska

Video bolo publikované na sociálnej sieti Telegram krátko pred tradičným novoročným prejavom, ktorý prezidentka predniesla 31. decembra. Deepfake video bolo vytvorené pomocou umelej inteligencie a zverejnené na telegramovom kanáli „Sandu Oficial“. Viaceré účty zamerané najmä na rusky hovoriace publikum ho následne šírili ďalej.

Vo videu umelo vytvorená entita znázorňujúca prezidentku Sanduovú blahoželá občanom k novému roku a vyzýva ich, aby ju podporili v nadchádzajúcich prezidentských voľbách na jeseň 2024. Zároveň ironicky komentuje životnú úroveň moldavských občanov. Jej podobizeň označuje filantropa Georgea Sorosa a Spojené štáty americké za „sponzorov“ proeurópskeho vedenia Moldavska. To predstavuje jednu z centrálnych téz ruských dezinformácií v Moldavsku.

Podľa kancelárie bolo účelom deepfake videa „vyvolať nedôveru a rozdelenie v spoločnosti a následne oslabiť demokratické inštitúcie Moldavska“. Kancelária zároveň vyzvala obyvateľstvo, aby si overovalo informácie a spoliehalo sa len na dôveryhodné zdroje.

Ilan Shor – moldavský oligarcha s prepojením na Moskvu

V moldavskom politickom prostredí sa v poslednom období často využíva technológia deepfake, ktorá bola cielená proti prozápadnej vláde, a to najmä na stránkach spojených s oligarchom na úteku Ilanom Shorom.

Napríklad, dňa 3. novembra, iba dva dni pred miestnymi voľbami, bolo zverejnených niekoľko deepfake videí na rôznych facebookových stránkach. V nich umelo vytvorená entita znáznorňujúca Sanduovú oznámila svoju rezignáciu a vyzvala verejnosť, aby hlasovala za stranu spojenú so Shorom.

Ten podľa moldavských úradov spolupracuje s Moskvou. Ide o bývalého predsedu politickej strany Šanca, ktorá vyniká svojou proruskou orientáciou a rusofilnou agendou. Shor bol nahradený vo funkcii predsedu po tom, ako odišiel do exilu, avšak na stranu je stále napojený.

Moldavský politik utiekol do Izraela, keď bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Zúčastnil sa totiž krádeže približne 900 miliónov eur z moldavského bankového systému. Ide o najväčší bankový podvod v histórii krajiny.

Strana Šanca získava finančnú podporu práve z Ruska. Podľa tvrdení premiéra Dorina Receana obdržala v posledných mesiacoch od Moskvy viac ako 50 miliónov eur. Peniaze strana údajne využíva na financovanie kandidátov a získavanie voličov.

Hnutie sa pritom stalo pionierom destabilizačných snáh voči prozápadnej moldavskej vláde po jej nástupe do úradu v roku 2021 s cieľom obnoviť proruské vedenie. Od septembra 2022 strana takmer nepretržite organizuje protestné akcie proti súčasnej vláde a snaží sa podkopať integračný proces Moldavska do EÚ.

Ústavný súd zakázal strane účasť vo voľbách práve v dôsledku jej nezákonného financovania, nepriznávaniu príjmu a podplácania voličov, a to na nasledujúcich päť rokov. Súd stranu zároveň obvinil z porušovania zásad právneho štátu a aktivít, ktoré ohrozujú suverenitu štátu.

Ako bojuje Moldavsko s deepfake obsahom a inými negatívnymi dôsledkami umelej inteligencie? 

Moldavsko zatiaľ nepodniklo žiadne legislatívne kroky týkajúce sa používania alebo monitorovania umelej inteligencie. Medzinárodní experti vyjadrili obavy z nerozlišujúceho používania tohto nástroja, a to s dôrazom na otázky súkromia a transparentnosti. 

Moldavské úrady však opakovane vyzvali platformy, ako sú Facebook, Instagram, YouTube a Telegram, aby zakročili proti plateným príspevkom s odkazmi na oligarcha Shora. Napríklad, v marci minulého roka moldavský premiér Dorin Recean spolu so siedmimi partnermi z krajín strednej a východnej Európy vyzval v otvorenom liste veľké technologické spoločnosti, aby zaviedli opatrenia proti šíreniu dezinformácií na svojich platformách.

Podľa signatárov sú tieto dezinformačné aktivity organizované nepriateľskými mocnosťami a ohrozujú mier a stabilitu. V liste tiež zdôraznili, že spoločnosti by mali zaviesť konkrétne opatrenia, ako je odmietnutie platieb od sankcionovaných jednotlivcov a úprava algoritmov tak, aby uprednostňovali presnosť zdieľaných informácií pred zvyšovaním interakcií.

Úloha moldavskej prezidentky a Európskej únie v boji proti ruskému vplyvu 

Prezidentka Sanduová v máji tohto roku oznámila novú legislatívnu iniciatívu. Jej cieľom bolo zriadiť štátnu inštitúciu na odolávanie ruskej propagande, ktorým sa stalo Národné centrum pre informačnú bezpečnosť a boj proti propagande (PATRIOT).

Zároveň bola v podobnom čase na územie Moldavska vyslaná misia EÚ s cieľom posilniť odolnosť voči hybridným hrozbám. Misia poskytuje poradenstvo na strategickej úrovni a identifikuje potreby na budovanie kapacít za účelom posilniť štátne štruktúry pre krízové riadenie a zvýšiť ich odolnosť voči hybridným hrozbám.

Kľúčovým aktérom v boji proti zahraničným vplyvom je práve EÚ. Po udelení štatútu kandidátskej krajiny Moldavsku v júni 2022 by EÚ mala podniknúť aktívne kroky na potlačenie vplyvných kampaní Moskvy v krajine, a to vzhľadom na obrovský tlak, ktorému Moldavsko čelí.

EÚ odporúča, aby podporila Kišiňov v boji proti Ruskom podporovaným oligarchom, akým je napríklad Shor. Západ môže aktívne pomáhať Moldavsku v procese dotlačiť Izrael k jeho vydaniu. EÚ by mala tiež rozšíriť sankcie zahŕňajúce Shorových spojencov a fiktívne spoločnosti, ktorými ovláda mediálne zdroje v Moldavsku.

Samotné Moldavsko by zase malo prijať prísne právne predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí, obmedzení výdavkov strán a kandidátov vo voľbách a ich financovania zo zahraničia. Tie by mohli byť inšpirované legislatívou platnou v rôznych krajinách EÚ. EÚ by potom mohla poskytnúť pomoc pri budovaní kapacít Moldavska v oblasti presadzovania práva, s ohľadom na to, že tieto legislatívne opatrenia často slúžia na splnenie požiadaviek na pristúpenie k EÚ.

Podpora Moldavska v boji proti ruskému zasahovaniu je naliehavá, keďže nadchádzajúce prezidentské voľby majú potenciál ovplyvniť dlhodobé politické smerovanie Moldavska. Prijatie aktívnych opatrení, a to aj zo strany EÚ, proti vplyvovým kampaniam Moskvy je preto kľúčovým krokom na zabezpečenie budúcnosti moldavskej demokracie a bezpečnosti východného susedstva Európy.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študentka magisterského stupňa odboru Medzinárodné vzťahy na Masarykovej univerzite v Brne. Absolvovala stáže na Veľvyslanectve Slovenskej republiky vo Washingtone D.C., v Strategic Analysis Think Tank a v Demagóg.sk. Zaujíma sa prevažne o politické dianie v EÚ, krajinách Východného partnerstva a o región Západného Balkánu. Ovláda angličtinu, francúzštinu a španielčinu.