Bývalý generálny prokurátor Južnej Kórey Jun Sok-jol si od svojho zvolenia do prezidentského úradu v máji minulého roka udržiaval pomerne dobré vzťahy s miestnymi médiami. Nový prezident sa na začiatku funkčného obdobia správal otvorene a na rozdiel od svojich predchodcov s nimi pravidelne komunikoval prostredníctvom tlačových konferencií a neformálnych brífingov. Netrvalo však dlho a jeho postoj k médiám sa radikálne zmenil.
Prezident má v Južnej Kórei pomerne silné postavenie. Volený je priamo a podľa ústavy je šéfom exekutívy, ktorý má právo vymenovať a odvolať premiéra. Disponuje taktiež zákonodarnou iniciatívou a môže vyhlasovať prezidentské nariadenia. Patrí preto k najdôležitejším prvkom juhokórejského politického systému.
Vzťah hlavy štátu s médiami sa začal zhoršovať už pol roka po jeho zvolení do funkcie. Kórejská verejnoprávna televízia MBC totiž v septembri 2022 zverejnila videozáznam z prezidentovej návštevy na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Na ňom sa prezident, neuvedomujúc si, že jeho mikrofón je zapnutý, vulgárne vyjadril na adresu prezidenta USA Joe Bidena a členov amerického Kongresu.
Na Valnom zhromaždení OSN vtedy vystúpili Jun Sok-jol, Biden a ďalší lídri s prejavmi na podporu Globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii. Bidenova administratíva prisľúbila do fondu príspevok vo výške 6 miliárd dolárov, pričom sa v tom čase čakalo na schválenie potrebných financií Kongresom.
MBC zachytila Jun Sok-jola v rozhovore s jedným zo svojich asistentov. „Nebolo by to pre Bidena neuveriteľne trápne, keby to tí idioti v zákonodarnom zbore neschválili?“ opýtal sa juhokórejský prezident.
Po tomto incidente zaujal Jun So-jol k médiám nepriateľský postoj. Obvinil MBC zo zavádzania, zveličovania odznených slov a ohrozovania spojenectva Južnej Kórey a USA. O dva mesiace neskôr prezident zakázal účasť MBC na palube vládneho špeciálu, ktorým cestoval na zahraničnú cestu do Kambodže a Indonézie. Ustúpil taktiež od zvyku odpovedať každé ráno na novinárske otázky.
Zlé vzťahy medzi vládou a médiami nie sú v Južnej Kórei novinkou
Od incidentu s MBC prezident Jun Sok-jol používa voči médiám stále agresívnejšiu rétoriku a začal sa viac zaoberať témou dezinformácií, ktoré sa údajne šíria v domácich médiách. V júnovom prejave prezident označil šírenie nepravdivých informácií za „hrozbu pre slobodnú a otvorenú spoločnosť v Južnej Kórei“.
Zlé vzťahy medzi vládou a médiami však podľa Nikkei Asia, sesterského týždenníka Financial Times, nie sú ničím nezvyčajným. Portál upozorňuje, že médiá v krajine sú síce slobodné, no mimoriadne spolitizované.
Pravicovo orientované médiá, najmä tri veľké denníky Chosun, JoongAng a Donga, majú tendenciu priaznivo informovať o pravicových vládach a veľkých podnikoch, pričom kritizujú odbory a ľavicových politikov.
Na druhú stranu, ľavicové médiá ako Hankyoreh, Kyunghyang či nezávislé portály ako Newstapa a ďalšie, ostro kritizujú pravicových politikov, medzi ktorých patrí aj prezident Jun Sok-jol. Kritické sú aj voči juhokórejskej prokuratúre, ktorú považujú za spriaznenú s konzervatívnymi stranami.
Obe časti politického spektra spektra sú pritom novinárskymi organizáciami obviňované zo snahy potlačiť kritické spravodajstvo. Jednotlivé vlády pritom svoje aktivity skrývajú za boj proti dezinformáciám. Bývalá liberálna vláda označila falošné správy za „verejného nepriateľa“ a pokúsila sa prijať legislatívu, ktorá by umožnila uvaliť vysoké pokuty za šírenie nepravdivého obsahu. Ich pokus stroskotal na výraznej kritike konzervatívnej opozície.
Nová konzervatívna vláda však dnes presadzuje veľmi podobnú politiku, ktorú predtým v opozícii kritizovala. Boj proti dezinformáciám sa totiž stal jedným z jej hlavných cieľov. Na rozdiel od liberálov sa však súčasná vláda neusiluje o zmenu legislatívy, ale využíva nástroje dostupné v trestnom zákone. Novinári preto čelia napríklad obvineniam z trestných činov ohovárania a poškodzovania dobrého mena.
Policajné razie a zhabanie citlivých materiálov
Prvý prípad, ktorý výrazne otriasol juhokórejským mediálnym prostredím, sa udial v máji tohto roku. Polícia vykonala raziu v dome Im Hyeon-ju, novinárky MBC, ktorá zverejnila spomínanú nahrávku prezidentových nemiestnych vyjadrení počas Valného zhromaždenia OSN.
Jej údajným previnením bolo odovzdanie osobných informácií o juhokórejskom ministrovi spravodlivosti inému novinárovi. Polícia jej počas razie skonfiškovala mobilný telefón a osobné auto, v ktorých boli nájdené materiály spojené s únikom informácií.
Najväčší policajný zásah sa však udial v septembri tohto roka. Polícia vykonala prehliadku kancelárskych priestorov a domácností reportérov z nezávislého spravodajského portálu Newstapa a televíznej spoločnosti JTBC. Novinárom boli zabavené mobilné telefóny a dokumenty, ktoré majú slúžiť ako dôkazový materiál v prípade trestného činu ohovárania.
Obvinenia novinárov sa týkajú článkov, ktoré boli zverejnené počas vrcholiacej prezidentskej kampane v roku 2022. Newstapa tri dni pred ukončením prezidentskej kampane informovala o existencii nahrávky rozhovoru, v ktorom jej zdroj tvrdí, že Jun Sok-jol v roku 2011 vedome pochybil pri vyšetrovaní korupčného škandálu.
Podľa informácií, ktoré Newstapa a televízia JTBC získali, sa Jun Sok-jol, ktorý mal prípad na starosti ako prokurátor, účelovo rozhodol nevzniesť obžalobu voči podozrivej osobe. Dôvodom jeho konania mal byť lobing zo strany advokáta obvineného, ktorý bol v minulosti Jun Sok-jolovým kolegom na prokuratúre. Prezident v čase kampane nahrávku označil za „nepravdivú a zmanipulovanú, a účelovo zasahujúcu do predvolebnej kampane“.
Na policajné razie reagovala aj odborová organizácia Združenie kórejských novinárov a ďalšie mediálne skupiny, ktoré nedávne zásahy prirovnali k „vojenskej operácii“ a odsúdili „ignorovanie zásad právneho štátu“ zo strany vlády.
Obavy vyjadrila tiež Medzinárodná federácia novinárov, ako aj organizácia Reportéri bez hraníc. Horlivosť, s akou sa vláda zameriava na médiá, kritikom prezidenta pripomínajú praktiky počas vojenskej diktatúry, ktorá v krajine panovala do 80. rokov minulého storočia.
Boj proti dezinformáciám alebo proti kritike?
Otázka, ako čeliť škodlivým dôsledkom falošných správ v informačnom priestore, je dnes výzvou pre všetky štáty. Opozícia a kórejské združenia novinárov však vládu obviňujú z potláčania slobody prejavu práve v mene boja proti dezinformáciám. V tohtoročnom prieskume 63,2 % miestnych novinárov uviedlo, že podľa nich sloboda tlače od nástupu prezidenta Jun Sok-jola klesá.
Septembrové domové prehliadky v Soule taktiež znovu otvárajú debatu o problematickosti trestného činu ohovárania. Zákon môže byť totiž jednoducho zneužitý na zastrašenie či umlčanie novinárov kritických voči vláde. Podobný trestný čin pozná Trestný zákon aj na Slovensku, pričom aj jeho podoba je dlhodobo kritizovaná.
Prípad z Južnej Kórey poukazuje na to, ako môže byť agenda boja proti dezinformáciám zneužitá politickými predstaviteľmi na umlčanie a cenzurovanie svojich kritikov. Podobnú rétoriku, ktorú v boji proti kritickým médiám používa juhokórejský prezident, je možné badať aj na Slovensku.
Koncom novembra napríklad premiér Robert Fico oznámil, že prerušuje komunikáciu s TV Markíza, Denníkom N, denníkom SME a portálom Aktuality. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „prejavujú nepriateľské politické postoje založené na zverejňovaní nepravdivých informácií“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
