V súčasnom digitalizovanom svete denne čelíme návalom informácií zo všetkých strán. Tie sú konzumované prostredníctvom rôznych typov médií či na sociálnych sieťach. Nie je preto prekvapením, že nie všetky informácie, ktoré sa k nám dostanú, sú legitímne a dôveryhodné.
Čo sú FIMI a kto proti nim bojuje?
V politickom kontexte rozoznávame fenomén nazývaný „zahraničná manipulácia a zasahovanie do informácií“, FIMI (z anglického Foreign Information Manipulation and Interference). Ten má za cieľ manipulatívne, zámerne a koordinovane ovplyvniť hodnoty, postupy a politické procesy v zahraničí. Často je súčasťou širšej hybridnej operácie namierenej proti konkrétnej krajine alebo hodnotám.
Európska únia (EÚ) v dokumente Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu (2022) identifikovala FIMI ako jednu z hrozieb pre európsky bezpečnostný poriadok a bezpečnosť európskych občanov. K boju proti nim prispievajú rôzne inštitúcie EÚ, ako aj samotné členské štáty. Na diplomatickej úrovni sa detegovaním a odhaľovaním FIMI zaoberá Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ, anglická skratka EEAS). Ide o diplomatickú službu EÚ.
Jedným z nástrojov ESVČ v boji proti FIMI je publikovanie „Správy ESVČ o hrozbách manipulácie s informáciami a zasahovaní zo zahraničia“. Správy začali vychádzať v roku 2023 a sú súčasťou strategickej komunikácie tejto inštitúcie. V máji 2024 vydala ESVČ dokument s názvom „Reakcie Stratcomu ESVČ na zahraničnú informačnú manipuláciu a zasahovanie (FIMI) v roku 2023“, ktorý sumarizuje prácu ESVČ v boji proti FIMI za rok 2023.
K dispozícii majú praktický kufrík s nástrojmi na boj proti FIMI
ESVČ kontinuálne posilňuje a implementuje tzv. FIMI Toolbox. Tento súbor nástrojov, schválený Európskou radou v roku 2023, je rozdelený do štyroch hlavných dimenzií – situačné povedomie, odolnosť, regulácia a vonkajšia činnosť EÚ.
V oblasti posilňovania situačného povedomia sa ESVČ venuje napríklad rozvoju spoločného rámca a metodológie v rámci EÚ, a to prostredníctvom workshopov a konferencií. Jedným z príkladov je konferencia s názvom Beyond disinformation, ktorá prebehla minulý rok v Bruseli. Do tejto dimenzie spadá aj monitoring informačného prostredia a detekcia výskytu FIMI.
ESVČ monitoruje nielen informačný priestor EÚ, ale aj subsaharskej Afriky či regiónu Stredného východu a severnej Afriky (MENA región). Venuje sa FIMI aktivitám s pôvodom v Rusku či Číne, ktoré majú za úlohu podkopať dôveru v EÚ ako celok, ale aj v hodnoty, ktoré zastáva.
Do aktivít ESVČ v rámci budovania odolnosti v EÚ či v susedských a partnerských krajinách sa radí aj projekt EUvsDisinfo, ktorého úlohou je zbierať, analyzovať a vyvracať dezinformácie. V dobe písania tohto článku (júl 2024) obsahovala databáza takmer 17 200 prípadov zozbieraných a vyvrátených dezinformácií. To z nej podľa ESVČ robí najväčší verejný archív dezinformačných incidentov na svete.
Do regulačnej dimenzie patrí legislatívna úprava nariadenie o digitálnych službách (DSA) alebo dobrovoľný Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií.
Aktivity mimo územia EÚ
Do budovania odolnosti patrí aj spolupráca v oblasti FIMI s vybranými zahraničnými entitami. Týka sa to napríklad tréningu moldavskej vlády a úradníkov, gruzínskej občianskej spoločnosti či novinárov z regiónu Strednej Ázie. Tréningové činnosti vykonáva ESVČ aj v MENA regióne.
Ostatné diplomatické aktivity a dialógy prebiehajú buď bilaterálne, ako je tomu napríklad v prípade spolupráce s USA, Kanadou či Spojeným kráľovstvom, alebo multilaterálne, napríklad cez spoluprácu s NATO. ESVČ si so Severoatlantickou alianciou nepretržite vymieňa analýzy a poznatky týkajúce sa výskytu FIMI, a to s cieľom „udržiavať spoločné situačné povedomie o nepriateľských aktivitách v informačnom prostredí“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
