Budúcnosť TikToku v USA je nejasná. Americká Snemovňa reprezentantov chce zabrániť vplyvu Číny

TikTok, obľúbená aplikácia na zdieľanie krátkych videí, má v USA nejasnú budúcnosť. Zákonodarcovia naďalej vyjadrujú obavy z možného politického vplyvu čínskej vlády na spoločnosť ByteDance, ktorá TikTok vlastní. Začiatkom marca 2024 odobrili návrh zákona s cieľom zamedziť Pekingu v prístupe k dátam používateľom. Návrh však čelí prekážkam a jeho finálne schválenie zostáva otázne.

Od svojho vzniku v roku 2017 sa TikTok, aplikácia na zdieľanie krátkych videí, stala jednou z najpopulárnejších na svete. Napriek obrovskej popularite však čelí silnej kritike. Podľa viacerých dostupných informácií a výskumov je TikTok zaplavený dezinformáciami, ktoré jeho algoritmus ďalej propaguje a šíri medzi používateľmi.

Kontroverzie okolo aplikácie vyvoláva aj čínska spoločnosť ByteDance, ktorá aplikáciu vlastní. Zákonodarcovia po celom svete už dlhodobo vyjadrujú obavy, že ByteDance by mohla s čínskou vládou zdieľať citlivé údaje používateľov, ako sú poloha či biometrické identifikátory. Upozorňujú pritom na zákony, ktoré čínskej vláde umožňujú požadovať údaje od čínskych spoločností a občanov pri zhromažďovaní spravodajských informácií.

Obavy potvrdila aj výpoveď bývalého zamestnanca ByteDance Yintao Yu, ktorý pred súdom povedal, že Komunistická strana Číny (KSČ) mala prístup k dátam používateľov a zneužívala ich na politické účely. Podľa jeho výpovede KSČ zneužila TikTok na sledovanie prodemokratických protestujúcich počas demonštrácií v Hongkongu v roku 2018.

Budúcnosť TikToku v USA je nejasná 

Hoci ByteDance tvrdenia o poskytovaní osobných dát čínskej vláde odmieta, pretrvávajúce obavy z ich zneužívania vedú k intenzívnym snahám o obmedzenie vplyvu Pekingu.

Prístup k populárnej aplikácii pre vládnych zamestnancov obmedzili viaceré vlády na Západe s odvolaním sa na bezpečnostné hrozby. Zamestnancom európskych inštitúcií a vládnym úradníkom vo viacerých štátoch vrátane Veľkej Británie, Austrálie, Kanady, Francúzska a Nového Zélandu, bolo zakázané používať aplikáciu TikTok na služobných zariadeniach. India zakázala platformu už v roku 2020. Biely dom zase nariadil federálnym agentúram odstránenie aplikácie zo zariadení vládnych predstaviteľov už vo februári 2023. 

Začiatkom marca 2024 americkí zákonodarcovia navyše schválili návrh zákona, ktorý požaduje, aby TikTok prerušil väzby so svojou materskou spoločnosťou alebo čelil celoplošnému zákazu. Aplikácia by mohla byť na území USA zakázaná v prípade, že by ByteDance odmietla predať svoj podiel spoločnosti so sídlom v Spojených štátoch amerických v stanovenom časovom rámci 180 dní. Cieľom je zaistiť, aby Peking stratil dosah na aplikáciu a jej dáta. 

Návrh zákona „o ochrane Američanov pred aplikáciami kontrolovanými zahraničnými protivníkmi“ získal širokú podporu naprieč politickým spektrom vrátane Bieleho domu. Za návrh hlasovalo až 352 členov Snemovne reprezentantov, ktorá je dolnou komorou Kongresu. Proti bolo len 65.

Bezpečnostné obavy a ekonomický dopad 

Návrh zákona však čelí ďalším prekážkam, vrátane schválenia v Senáte, ktorý je hornou komorou amerického Kongresu. Tam jeho budúcnosť nie je istá. Zatiaľ čo niektorí senátori zákon podporujú, iní chcú návrh zákona ešte prepracovať.

ByteDance a podporovatelia TikToku kritizujú opatrenie, keďže podľa nich porušuje právo na slobodu prejavu. Upozorňujú pritom na potenciálny závažný dopad na tvorcov obsahu a malé podniky, ktoré aplikáciu využívajú.

TikTok pravidelne používa až 170-miliónov Američanov, čo je zhruba polovica krajiny. Pre stovky tisíc obyvateľov predstavuje zdroj príjmov, o ktorý by po prijatí zákona prišli. Podľa štúdie ekonomickej poradnej firmy Oxford Economics vygeneroval TikTok pre malé americké podniky v roku 2023 príjmy vo výške skoro 15 miliárd dolárov (takmer 14 miliárd eur), čím výrazne prispel k hrubému domácemu produktu USA.

Na druhej strane, predstavitelia vlády a niektorí zákonodarcovia argumentujú, že ide o nevyhnutný krok v ochrane národnej bezpečnosti pred zahraničným vplyvom. Zatiaľ čo budúcnosť TikToku v USA zostáva neistá, diskusia o jeho možnom zákaze odhaľuje širšie otázky o regulácii digitálnych platforiem, ochrane súkromia a národnej bezpečnosti.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študentka magisterského stupňa Medzinárodnej politickej ekonómie na holandskej Univerzite v Groningene. Zaujíma sa o témy v oblasti geopolitiky, finančných trhov a ekonomických aj bezpečnostných aspektov migrácie. Vyštudovala bakalársky stupeň odboru Európske štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, počas ktorého absolvovala študijný pobyt Erasmus+ na írskej Univerzite v Limericku.