Strava je v súčasnosti jednou z najpopulárnejších športových aplikácií, ktorú používajú desiatky miliónov ľudí na zdieľanie svojich športových aktivít. Medzi jej používateľmi je aj mnoho vojakov či osobných ochrancov, ktorí prostredníctvom nej môžu nechcene odhaľovať utajené informácie.
Vojaci cez Stravu odhalili polohu základní
Už v roku 2017 spôsobila problémy funkcia mapy, ktorá zobrazuje trasy všetkých nahraných aktivít. Čím sú miesta frekventovanejšie, tým sú na mape výraznejšie zobrazené.
Okrem „rozsvietených“ ulíc miest či turistických trás, sa však po celom svete objavili značky aj uprostred púští, lesov či iných zdanlivo neobývaných miest. Išlo totiž o vojenské základne, z ktorých vojaci zdieľali svoje športové činnosti.
Vďaka tomu bolo možné prostredníctvom Stravy identifikovať miesta vojenských zariadení rôznych krajín, kde mali vojaci cvičenia. V rámci toho bolo možné vidieť ich čiastočné rozloženie cez umiestnenie napríklad bežeckého okruhu či telocvične.
To pre mnoho krajín vytvorilo bezpečnostné riziko. Okrem samotných polôh sa totiž dal určiť aj denný režim vojakov. Strava údajne dokonca odhalila niekoľko základní na Blízkom východe priamo v bojových oblastiach.
Ani osobní ochrancovia nie sú dosť opatrní
Podľa zistení francúzskeho denníku Le Monde, podobne ako v prípade príslušníkov armády, aj osobní strážcovia prezidentov nedopatrením odhaľujú citlivé informácie. Mnohí z nich majú totiž verejné profily aj s profilovými obrázkami, vďaka čomu je možné ich identifikovať z verejne dostupných fotografií a následne sledovať ich pohyb.
Takýmto spôsobom postupovali aj investigatívni novinári z Le Monde. Tí sledovali profily osôb, ktoré začínali a končili svoje behy pred Elyzejským palácom. V kombinácii s profilovými fotografiami následne identifikovali mnohých prezidentských ochrankárov.
Keď sa spätne pozreli na ich aktivity zdieľané na aplikácii Strava, zistili, že mestá, ktoré navštívili, korelujú s medzinárodnými návštevami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Prostredníctvom toho sa investigatívcom podarilo odhaliť, že viacerí z týchto ochrankárov dlhodobo zdieľali hotely, v ktorých prezident prebýval.
Služba na ochranu prezidenta totiž vždy pred začatím cesty posiela svojich agentov, aby skontrolovali objekty, kde sa bude prezident nachádzať. Cieľom je naplánovať presuny a zaistiť, že budú dodržané všetky bezpečnostné opatrenia.
Počas týchto návštev však ochrankári zdieľali aj svoje behy, prípadne cyklistické výlety, ktoré mali východzie body z hotelov, v ktorých sa Emmanuel Macron neskôr zdržiaval. Vďaka tomu bolo možné tri až štyri dni vopred zistiť, kde sa bude prezident nachádzať.
Prezidentská kancelária síce zverejňuje plánované zahraničné cesty, no nikdy nie je z bezpečnostných dôvodov oznámené, v ktorom hoteli sa bude hlava štátu zdržiavať či kde bude rokovať.
Odhalenie tejto citlivej informácie preto môže viesť k zmene plánov. Napríklad v roku 2017 médiá publikovali informáciu, že francúzsky prezident bude prespávať v hoteli Mercure v meste Lille. Macron musel preto zmeniť plány a noc stráviť v neďalekom meste Roubaix.
Informácií z aplikácie Strava stáli ruského veliteľa život
Podobné odhalenia ako v prípade Emmanuela Macrona sa denníku Le Monde podarilo zistiť aj o ochrankároch bývalých amerických prezidentov Donalda Trumpa a Joe Bidena. Ochrankári Vladimira Putina zas zverejňovali trasy z okolia vily, ktorú zosnulý novinár a politik Alexander Navaľnyj označil za „Putinov palác“.
Bezpečnostným problémom nie je len zdieľanie trás z okolia prezidenta, ale aj zverejňovanie osobných informácií. Viacerí francúzski ochrankári totiž na Strave zaznamenávali aj behy, ktoré začínali a končili pred ich domovmi, či fotografie z výletov s rodinou. Vďaka tomu bolo možné sledovať ich správanie a ohroziť ich rodiny či ich samotných. Le Monde upozornil predovšetkým na možnosť vyhrážania sa alebo vydierania.
Príkladom ohrozenia osobnej bezpečnosti cez zdieľanie osobných informácií môže byť napríklad zabitie ruského veliteľa ponorky v júli minulého roku. Stanislav Rzhitsky bol ukrajinskou armádou obvinený, že velil posádke ruskej ponorky počas jej raketového útoku na ukrajinské mesto Vinnytsia, kde zahynulo 23 civilistov.
Rzhitského útočník zastrelil počas jeho pravidelného behu. Otec ruského veliteľa pre ruský telegramový outlet Baza uviedol, že vrah mohol Stanislava sledovať práve cez aplikáciu Strava, kde mal pravidelne pridávať príspevky z 5-kilometrového behu, ktorý behal na tom istom okruhu.
Zistenia Le Monde a domnienky v prípade Rzhitského ukazujú, ako ľahko sa môžeme vystavovať rizikám zverejňovaním osobných informácií na internete. Strava je len jedna z mnohých aplikácií, kde tisíce ľudí denne zverejňujú citlivé dáta. Tie môžu byť ľahko zneužité na sledovanie. Je preto dôležité byť vždy oboznámený s nastaveniami zdieľania osobných profilov a možnými rizikami, ktoré aplikácie predstavujú.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
