Internetom sa šíri nový trend tzv. greentrollingu, čiže používania satirických reakcií na online príspevky obsahujúce klimatické dezinformácie a greenwashing. Podľa vedcov môže ísť o efektívny nástroj v boji proti marketingovým taktikám súčasných veľkých znečisťovateľov životného prostredia.
V posledných týždňoch sme svedkami extrémnych výkyvov počasia, ktoré vedci spájajú s klimatickou zmenou. Potopy v Nemecku a v Číne, horúčavy v Kanade alebo požiare na Sibíri sú manifestáciou tejto zmeny a výkričníkom k činom, ktoré by pomohli podobné scenáre v budúcnosti zmierniť.
Internetom však stále koluje veľké množstvo klimatického skepticizmu a dezinformácií, ktoré sú sponzorované ropnými spoločnosťami, a o ktorých sme písali v nedávnom príspevku. K tomu sa ešte pridáva fenomén greenwashingu, ktorý je možno vidieť v marketingu týchto spoločností.
Greenwashing
Greenwashing je marketingová taktika, s pomocou ktorej rôzne spoločnosti vytvárajú o sebe „zelenejší“ obraz, no v skutočnosti ostávajú závislé na fosílnych palivách alebo na iných environmentálne škodlivých aktivitách. Ich tvrdenia sú preto častokrát nepodložené, zveličené a zavádzajúce.
Ropné spoločnosti ako BP, ExxonMobil a Shell desaťročia vedeli o dopadoch ľudskej činnosti na životné prostredie. Namiesto pomoci však sponzorovali aktivity súvisiace s dezinformáciami a popieraním klimatickej zmeny.
Tieto taktiky pripomínajú stratégie tabakového priemyslu, ktoré sa snažili bagatelizovať dopad fajčenia na ľudské zdravie.
Ako príklad môžeme uviesť spoločnosť Shell. Tá sa síce zaviazala k redukcii svojej uhlíkovej intenzity o 20% do roku 2030 a k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Jej činy však hovoria opak. Shell aj dnes stále hľadá nové zdroje uhlia a ropy.
Rovnako sa táto spoločnosť v reklamách prezentuje ako podporovateľ obnoviteľných zdrojov energie, no v skutočnosti medzi rokmi 2010-2018 udelila na solárne a veterné zdroje iba 1% zo svojich dlhodobých investícii. Na sociálnych sieťach sa však Shell prezentuje pro-environmentálne.
Greentrolling
Greentrolling sa stáva čoraz populárnejším spôsobom medzi aktivistami, vedcami či právnikmi v boji proti greenwashingu.
Podľa vedcov by sme greentrolling mohli zaradiť do tzv. očkovacej teórie (angl. inoculation theory), čo je komunikačná stratégia, ktorá má na boj proti manipulácii a iným vplyvom pôsobiť rovnako ako očkovanie. K vytvoreniu imunity je teda jedinec najprv vystavený malému množstvu vírusu.
Podľa štúdie z roku 2016 by mohla táto stratégia pomôcť aj v boji proti dezinformáciám. Vystavenie nejakej dezinformácii môže pomôcť do budúcna vybudovať odolnosť. Súčasťou tejto stratégie však musí byť aj varovanie, ponúknutie protiargumentov a vysvetlenia, prečo daná informácia nie je pravdivá. Upriamenie pozornosti na určitú manipuláciu môže týmto spôsobom oslabiť jej vplyv na ľudí.
Podoby greentrollingu
V prípade greentrollingu ide napríklad o zdieľanie príspevkov od spoločnosti ako Shell alebo ExxonMobil s použitím meme alebo satirických komentárov. Statusy takéhoto druhu sme mohli vidieť u Grety Thunberg alebo americkej Demokratky Alexandry Ocasio Cortez.
V týchto statusoch sa napríklad spoločnosť Shell pýta ľudí: „Čo sú schopní zmeniť, aby pomohli redukovať emisie?“ Zodpovednosť za zmenu je tak prenášaná na individuálnu spotrebu, zatiaľ čo tieto spoločnosti sa v realite menia len málo.
Aktivisti sú tak pomocou humoru a hovorového jazyka schopní upútať pozornosť širšieho spektra ľudí na internete, čím oponujú mediálnemu imidžu spoločností, ktoré nesú veľký podiel na klimatickej zmene.
