„Po vypláchnutí vášho hrdla slanou vodou sa už koronavírus do tela cez ústa nedostane. Ak sa už v hrdle koronavírus nachádza, bude zabitý.“ Toto je len jedna z mnohých „overených“ správ, ktoré sa šírili medzi indickým obyvateľstvom. Prebiehajúca infodémia komplikuje už aj tak katastrofickú situáciu v nemocniciach.
O šarlatánov nie je núdza
Druhá najľudnatejšia krajina na svete zažívala začiatkom mája vrchol druhej vlny pandémie. Oficiálne denné prírastky presahovali 400-tisíc nakazených. K tomuto stavu prispel aj chaos v informáciách. Indovia medzi sebou šírili množstvo neoverených správ týkajúcich sa pôvodu, šírenia či liečby ochorenia COVID-19.
V posledných týždňoch museli úrady varovať okrem spomínanej liečby slanou vodou, aj pred údajnou liečbou cibuľou či citrónovou šťavou. Situáciu ďalej komplikuje fakt, že súčasný informačný chaos má politický podtón. „Všetka propaganda, misinformácie a konšpiračné teórie, ktoré som v posledných týždňoch videl, boli veľmi, veľmi politické,“ povedal politológ Sumitra Badrinathan, ktorý sa venuje dezinformáciám v Indii.
Nízka digitálna gramotnosť a obľúbený WhatsApp
Indickí fact-checkeri považujú za jednu z hlavných príčin tohto stavu nízku digitálnu gramotnosť medzi obyvateľmi. To, že schopnosť kriticky narábať s informáciami Indom naozaj chýba, dokazujú aj niektoré incidenty spôsobené šírením dezinformácií a fám pomocou služby WhatsApp.
V rokoch 2017 a 2018 mali tieto fámy a poverčivosť miestnych fatálne následky. V krajine sa vtedy medzi ľuďmi šírili informácie o gangoch, ktoré unášali deti a odoberali im orgány. Tieto udalosti napokon vyústili v lynč a vraždy niekoľkých ľudí naprieč krajinou.
V súčasnosti v krajine dominujú dezinformácie spojené s koronavírusom. Ľudia medzi sebou šíria množstvo škodlivých informácií a kompetentné orgány či organizácie venujúce sa fact-checkingu na ne nestíhajú reagovať.
Súvisiace: Východnú a juhovýchodnú Áziu sužuje vlna dezinformácií o očkovaní. Spomína sa aj „znak šelmy”
Prečo to majú Indovia s dezinformátormi ťažšie?
O tom, že dezinformácie a nedôverčivosť voči autoritám sú sprievodným javom epidémie, sme sa mohli presvedčiť aj v iných krajinách. V čom sa teda situácia v Indii od ostatných krajín líši?
Situáciu mohla komplikovať nižšia gramotnosť ľudí starších ako 15 rokov, ktorá v roku 2018 dosahovala hodnotu 74 %. Takíto ľudia majú obmedzenú možnosť narábať s informáciami kriticky a sú voči dezinformáciám veľmi zraniteľní.
Ďalším dôležitým prvkom v prípade Indie je médium a spôsob, akým sa dezinformácie šíria. Ako sme už spomínali, v Indii sa teší veľkej popularite služba WhatsApp. India je zároveň krajinou s najväčším počtom aktívnych používateľov tejto služby.
V súčasnosti vidíme, že dezinformácie sú problémom, s ktorým si dlhodobo nevedia poradiť ani sociálne siete, kde majú administrátori možnosť verejný obsah kontrolovať a škodlivé informácie mazať, či varovať pred nimi.
Pri WhatsAppe je situácia ešte komplikovanejšia a kontrola obsahu takmer nemožná, keďže ide o súkromné chatovanie s end-to-end šifrovaním. V boji proti dezinformáciám sa tak služba rozhodla limitovať hromadné preposielanie správ, ktoré vyhodnotí ako potenciálne virálne.
