Kirill Dmitriev, s ktorým včera Igor Matovič rokoval, je spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina a možno ho považovať za jedného z najvplyvnejších ľudí ruskej ekonomiky.
Je dôležité spomenúť, že Matovič navštívil Moskvu v čase, kedy je koncentrácia ruských vojsk na východe Ukrajiny najväčšia od roku 2015. Vysoký predstaviteľ štátu, ktorý je súčasťou EÚ a NATO, tak nevysiela k našim partnerom práve najlepší signál.
Najprv „produktívne stretnutie“, potom sabotáž
Napriek tomu, že oficiálny Twitter účet vakcíny Sputniku V hovoril o „produktívnom stretnutí“ Dmitrieva s Matovičom, vzápätí sa na sociálnej sieti objavil tweet, ktorý obviňuje slovenskú nezávislú kontrolnú inštitúciu – Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) z porušenia zmluvy, sabotáže, provokácií a dezinformačnej kampane. Len si pripomeňme, že „pán Kirill” hovoril o oxfordskej vakcíne ako o „opičej vakcíne”.
Ruský fond priamych investícií následne požiadal slovenskú vládu, aby vrátila dodávku 200-tisíc dávok Sputnika. Tie budú podľa RFPI následne použité v iných krajinách.
Premiér sa však s Rusmi údajne dohodol, aj keď zatiaľ nevieme na čom. Smeruje tiež do Budapešti, kde ide taktiež rokovať o vakcínach – a nie len o Sputniku.
Porušenie zmluvy, ktorú nikto nevidel
Zmluva medzi Slovenskom a ruským výrobcom vakcíny je utajená, ŠÚKL ani verejnosť k jej obsahu zatiaľ prístup nemajú. V rozpore má byť fakt, že laboratórium, v ktorom bola vakcína na Slovensku testovaná, nie je súčasťou siete oficiálnych laboratórií EÚ na kontrolu liečiv.
Ruská vakcína Sputnik V nie je registrovaná v Európskej únii ani na Slovensku, použitie bolo povolené mimo registračného procesu. Avšak, keď bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí podpísal výnimku na použitie vakcín, sám požiadal liekový ústav o stanovisko a zhodnotenie vakcín.
Paradoxom je, že sú to práve ruské štátne médiá, ktoré vedú dezinformačnú kampaň voči iným (už schváleným) vakcínam, aby naplnili svoje geopolitické ciele. Oficiálna ruská propaganda neslúži len na velebenie samotného Sputnika V, ale aj na podrývanie dôvery v západné vakcíny. Kritiku šíril aj Kirill Dmitriev, s ktorým mal Matovič nedávne stretnutie. Politizácia ruského Sputnika V je tak očividná.
Výrobca ruskej vakcíny nedodal na Slovensko približne 80 % dát, ktoré boli nevyhnutné na jej posúdenie, preto nebolo možné prijať záver o pomere prínosov a rizík spomínanej vakcíny. ŠÚKL upozorňuje, že vakcína Sputnik V použitá v úspešných štúdiách publikovaných v časopise Lancet sa líši od šarže vakcín, ktoré boli dovezené na Slovensko, voči čomu sa Kremeľ ohradil.
ŠÚKL tiež dodáva, že žiadny z pracovníkov nebol upozornený, že by testovanie ruskej vakcíny v Slovenskej akadémii vied malo porušiť zmluvu a že „biomedicínske centrum SAV má platné osvedčenie o dodržiavaní správnej výrobnej praxe v rozsahu kontroly kvality liekov“.
Vecná komunikácia zo strany slovenskej inštitúcie
ŠÚKL však ruskému tlaku, ktorý je súčasťou hybridnej vojny, odolal a zachoval si svoju integritu. Na svojom Facebookovom profile pravidelne komunikuje s verejnosťou, vždy vecne, zrozumiteľne a fakticky. Výnimkou nebol ani štvrtkový status, v ktorom sa ŠÚKL voči ruským zavádzajúcim tvrdeniam ohradil.
Namiesto toho, aby dal minister financií najavo, že je Rusko agresor, robí presný opak. Vo svojom nedávnom statuse nazval odporcov neregistrovanej vakcíny Sputnik V „idiotmi“. Informácie sa už chytili aj pro-kremeľské Hlavné správy či česká verzia Sputniku, ktoré, ako inak, podrývajú autoritu ústavu pre kontrolu liečiv a velebia Rusko.
Hybridná zbraň alebo snaha pomôcť?
Igor Matovič by mal na nadnárodnom leveli vystupovať ako člen slovenskej vlády, nie ako spojenec cudzieho štátu, ktorý sa odmieta zastať vlastnej inštitúcie. Jeho nedávne statusy pomohli pro-kremeľskej propagande, ktorá popri napätí s vakcínami v stredoeurópskom a východoeurópskom regióne pretrváva.
Výnimkou nie sú ani pobaltské štáty a Ukrajina, ktoré vakcínu z Ruska odmietli a Litva ju nazvala „hybridnou zbraňou“. Kremeľ svoje naratívy v tomto regióne šíril najmä cez sociálne siete, pro-kremeľské weby obsadili druhú priečku.
Napriek tomu, že Rusko svoje vakcíny ponúka po celom svete, je iba približne 5 % ruského obyvateľstva zaočkovaného minimálne jednou dávkou vakcíny Sputnik V. Toto percento je síce o trochu vyššie, ako celosvetový priemer, avšak, s porovnaním iných veľkých bohatých krajín ako Veľká Británia, Nemecko či Spojené štáty, Rusko výrazne zaostáva. Nehovoriac o tom, že vakcínu samo vyrába.
